AKO VPLÝVA MYŠLIENKA ÚMRTIA NA ČLOVEKA?

Nikto nie je nesmrteľný. Každého z nás sužuje úzkosť súvisiaca s uvedomením si úmrtnosti. Ľudia čelia strachu zo smrti tým, že sa pokúšajú nájsť zmysel života vo svete. Toto správanie popisuje Terror managment theory (TMT), ktorá naznačuje, že úzkosť a psychické utrpenie človek tlmí investíciou do kultúrnych noriem a presvedčení.

Preskúmanie literatúry o tomto správaní a postojoch ľudí odhaľuje, že myšlienka úmrtnosti môže viesť k chamtivosti ale aj k veľkorysosti. V snahe porozumieť týmto rozporným zisteniam bolo navrhnuté spojenie TMT a normatívneho správania, čo predpovedá, že myšlienka úmrtnosti vedie ľudí k dodržaniu ktorejkoľvek kultúrnej normy, ktorá je v súčasnosti najvýznamnejšia (Jonas a kol., 2013). Na otestovanie tejto myšlienky boli vykonané experimenty, ktoré ukázali, že u ľudí sa po pripomenutí úmrtia prejavila chamtivosť a materialistické správanie. Čiže ľudia neboli ochotný darovať finančnú čiastku charitatívnej organizácií.

Zaujímavé je, že na dosiahnutie opačného efektu stačilo tesne po premietnutí myšlienky úmrtia vyzdvihnúť hodnotu veľkorysosti a láskavosti. Vtedy sa zachovali prosociálne a boli ochotný podeliť sa o peniaze. Táto reakcia závisí od toho, ako človek príjme kultúrnu normu - ako osobnú (raz zomriem, uprednostním vlastné potreby) alebo normu situačnú, kedy sa človek zachová podľa situácie (vyzdvihnutie hodnoty veľkorysosti pri voľbe daru organizácií).

K faktorom, ktoré tiež spôsobujú reakciu správania po spomenutí smrti patrí aj pohlavie alebo vek (ľudia „blízko smrti“ prežívajú väčšiu úzkosť). Vzhľadom na individuálne rozdiely sa ľudia vyrovnávajú s úzkosťou z úmrtia formou nákupu napr. nového auta, iný sa obrátia na náboženstvo. Túto myšlienku použili aj marketéri ako prostriedok podporujúci predaj drahších produktov a služieb (Mandel, Heine 1999), napr. keď si čítame nekrológ, tak sme vystavení reklame na drahé hodinky na tej istej strane alebo počas sledovania vojnového filmu sa vysielajú reklamy, propagujúce drahé produkty a služby. Štúdia dokázala, že práve v tej chvíli sme viac presvedčení o kúpe drahého produktu z reklamy a podvedome tak potlačíme úzkosť z úmrtia videného vo filme.

Dávajte druhým viac zo seba, využite príležitosť k osobnému rastu. Tieto a mnoho iných rád posilní vašu sebaúctu, ktorá je kľúčová k potlačeniu úzkosti očakávanej smrti.

Mária Poláková

Referencie

Jonas E. a kol. (2013). Generosity, greed, norms, and death – Differential effects of mortality salience on charitable behavior. Journal of Economic Psychology 35, s. 47–57.

Mandel N., Heine S. (1999). Terror Managment and Marketing: He Who Dies with the most Toys Wins, Association for Consumer Research vol. 26, s. 527 - 532.

Obrázok stiahnutý z: http://image.slidesharecdn.com/tmtextech-140302083615-phpapp01/95/terror-management-theory-a-paradigm-overview-1-638.jpg?cb=1393749415

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu