AKO VPLÝVA MYŠLIENKA ÚMRTIA NA ČLOVEKA?

Nikto nie je nesmrteľný. Každého z nás sužuje úzkosť súvisiaca s uvedomením si úmrtnosti. Ľudia čelia strachu zo smrti tým, že sa pokúšajú nájsť zmysel života vo svete. Toto správanie popisuje Terror managment theory (TMT), ktorá naznačuje, že úzkosť a psychické utrpenie človek tlmí investíciou do kultúrnych noriem a presvedčení.

Preskúmanie literatúry o tomto správaní a postojoch ľudí odhaľuje, že myšlienka úmrtnosti môže viesť k chamtivosti ale aj k veľkorysosti. V snahe porozumieť týmto rozporným zisteniam bolo navrhnuté spojenie TMT a normatívneho správania, čo predpovedá, že myšlienka úmrtnosti vedie ľudí k dodržaniu ktorejkoľvek kultúrnej normy, ktorá je v súčasnosti najvýznamnejšia (Jonas a kol., 2013). Na otestovanie tejto myšlienky boli vykonané experimenty, ktoré ukázali, že u ľudí sa po pripomenutí úmrtia prejavila chamtivosť a materialistické správanie. Čiže ľudia neboli ochotný darovať finančnú čiastku charitatívnej organizácií.

Zaujímavé je, že na dosiahnutie opačného efektu stačilo tesne po premietnutí myšlienky úmrtia vyzdvihnúť hodnotu veľkorysosti a láskavosti. Vtedy sa zachovali prosociálne a boli ochotný podeliť sa o peniaze. Táto reakcia závisí od toho, ako človek príjme kultúrnu normu - ako osobnú (raz zomriem, uprednostním vlastné potreby) alebo normu situačnú, kedy sa človek zachová podľa situácie (vyzdvihnutie hodnoty veľkorysosti pri voľbe daru organizácií).

K faktorom, ktoré tiež spôsobujú reakciu správania po spomenutí smrti patrí aj pohlavie alebo vek (ľudia „blízko smrti“ prežívajú väčšiu úzkosť). Vzhľadom na individuálne rozdiely sa ľudia vyrovnávajú s úzkosťou z úmrtia formou nákupu napr. nového auta, iný sa obrátia na náboženstvo. Túto myšlienku použili aj marketéri ako prostriedok podporujúci predaj drahších produktov a služieb (Mandel, Heine 1999), napr. keď si čítame nekrológ, tak sme vystavení reklame na drahé hodinky na tej istej strane alebo počas sledovania vojnového filmu sa vysielajú reklamy, propagujúce drahé produkty a služby. Štúdia dokázala, že práve v tej chvíli sme viac presvedčení o kúpe drahého produktu z reklamy a podvedome tak potlačíme úzkosť z úmrtia videného vo filme.

Dávajte druhým viac zo seba, využite príležitosť k osobnému rastu. Tieto a mnoho iných rád posilní vašu sebaúctu, ktorá je kľúčová k potlačeniu úzkosti očakávanej smrti.

Mária Poláková

Referencie

Jonas E. a kol. (2013). Generosity, greed, norms, and death – Differential effects of mortality salience on charitable behavior. Journal of Economic Psychology 35, s. 47–57.

Mandel N., Heine S. (1999). Terror Managment and Marketing: He Who Dies with the most Toys Wins, Association for Consumer Research vol. 26, s. 527 - 532.

Obrázok stiahnutý z: http://image.slidesharecdn.com/tmtextech-140302083615-phpapp01/95/terror-management-theory-a-paradigm-overview-1-638.jpg?cb=1393749415

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu. Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka. Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným

Čítať ďalej

Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu