Preskočiť na hlavný obsah

ČÍM SME ŠŤASTNEJŠÍ, TÝM SME BOHATŠÍ. ALEBO NAOPAK?

(Prevzaté z „Can money really buy happiness?“ od K. Hurst, Júl 2017)

Každý z nás si v živote praje veľa peňazí, pretože si myslíme, že tak budeme šťastní. Touto otázkou sa zaoberali aj psychológovia a prišli na to, že sa treba pozrieť na tento problém z opačného uhlu. Spotrebiteľské správanie, teda zaobchádzanie s peniazmi, neovplyvňuje to, či je človek šťastný, ale šťastie ovplyvňuje spotrebiteľské správanie.

Určite sa vám už stalo, že keď ste mali veľmi zlý deň, povedali ste si, že si musíte niečo kúpiť, aby ste sa potešili. Tento princíp naozaj funguje a je aj dokázaný. Treba si však uvedomiť, čo to robí s našou peňaženkou. Ak sme teda veľmi šťastní, nemáme potrebu niečo kupovať, a tak si radšej peniaze odložíme. Šťastie má teda priaznivý vplyv na zvyšovanie našich vlastných úspor a znižuje našu potrebu konzumovať, zatiaľ čo nešťastní ľudia svoje peniaze utrácajú.

Šťastní ľudia nielenže majú vyššiu kontrolu nad svojimi výdavkami, ale aj predpokladajú priaznivú budúcnosť, pre ktorú sa oplatí šetriť si. Šťastní očakávajú, že sa ceny v nasledujúcich rokoch znížia, a očakávajú aj to, že sa dožijú vyššieho veku. Taktiež sú menej znepokojení nad dôsledkami svojho konania, pretože ich rozhodovanie ohľadom financií trvá dlhšie ako ľuďom, ktorí sú nešťastní. Čím sme teda šťastnejší, tým jednoduchšie kontrolujeme naše výdavky a snažíme si viac šetriť (Guven, 2012).

Ukázali sme si, že ako šťastní jednotlivci si dokážeme viac šetriť. A čo celé domácnosti? Autori Rao, Mei a Zhu (2016) vo svojej štúdii dospeli k záveru, že celkovo šťastnejšie domácnosti investujú do akcií a podielových fondov viac ako tie menej šťastné. S tým súvisí aj zistenie, že šťastné domácnosti, ktoré investujú, tak urobia až po dôkladnej kontrole možných rizík a zvážení iných súvisiacich ekonomických a demografických charakteristík. Rozložením našetrenej sumy na akcie alebo podielové fondy (prípadne aj iné formy investícií) môžu v konečnom dôsledku viesť ešte k efektívnejšiemu spôsobu šetrenia a rozloženiu rizika.

Pravdou teda je, že peniaze nerobia človeka šťastným, ale práve naopak, šťastie robí človeka bohatým. Šťastie vedie k tomu, aby sme si šetrili. A teda čím viac si šetríme, tým máme viac úspor, a tak sme bohatší. Buďte preto šťastní a prídu aj peniaze. 

Nikola Boldišová 

Referencie

Guven, C. (2012). Reversing the question: Does happiness affect consumption and savings behavior? Journal of Economic Psychology, 33(1), 701-717.

Rao, Y., Mei, L. & Zhu, R. (2016). Happiness and stock-market participation: Empirical evidence from China. Journal of Happiness Studies, 17(1), 271-293.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...