Preskočiť na hlavný obsah

ČÍM SME ŠŤASTNEJŠÍ, TÝM SME BOHATŠÍ. ALEBO NAOPAK?

(Prevzaté z „Can money really buy happiness?“ od K. Hurst, Júl 2017)

Každý z nás si v živote praje veľa peňazí, pretože si myslíme, že tak budeme šťastní. Touto otázkou sa zaoberali aj psychológovia a prišli na to, že sa treba pozrieť na tento problém z opačného uhlu. Spotrebiteľské správanie, teda zaobchádzanie s peniazmi, neovplyvňuje to, či je človek šťastný, ale šťastie ovplyvňuje spotrebiteľské správanie.

Určite sa vám už stalo, že keď ste mali veľmi zlý deň, povedali ste si, že si musíte niečo kúpiť, aby ste sa potešili. Tento princíp naozaj funguje a je aj dokázaný. Treba si však uvedomiť, čo to robí s našou peňaženkou. Ak sme teda veľmi šťastní, nemáme potrebu niečo kupovať, a tak si radšej peniaze odložíme. Šťastie má teda priaznivý vplyv na zvyšovanie našich vlastných úspor a znižuje našu potrebu konzumovať, zatiaľ čo nešťastní ľudia svoje peniaze utrácajú.

Šťastní ľudia nielenže majú vyššiu kontrolu nad svojimi výdavkami, ale aj predpokladajú priaznivú budúcnosť, pre ktorú sa oplatí šetriť si. Šťastní očakávajú, že sa ceny v nasledujúcich rokoch znížia, a očakávajú aj to, že sa dožijú vyššieho veku. Taktiež sú menej znepokojení nad dôsledkami svojho konania, pretože ich rozhodovanie ohľadom financií trvá dlhšie ako ľuďom, ktorí sú nešťastní. Čím sme teda šťastnejší, tým jednoduchšie kontrolujeme naše výdavky a snažíme si viac šetriť (Guven, 2012).

Ukázali sme si, že ako šťastní jednotlivci si dokážeme viac šetriť. A čo celé domácnosti? Autori Rao, Mei a Zhu (2016) vo svojej štúdii dospeli k záveru, že celkovo šťastnejšie domácnosti investujú do akcií a podielových fondov viac ako tie menej šťastné. S tým súvisí aj zistenie, že šťastné domácnosti, ktoré investujú, tak urobia až po dôkladnej kontrole možných rizík a zvážení iných súvisiacich ekonomických a demografických charakteristík. Rozložením našetrenej sumy na akcie alebo podielové fondy (prípadne aj iné formy investícií) môžu v konečnom dôsledku viesť ešte k efektívnejšiemu spôsobu šetrenia a rozloženiu rizika.

Pravdou teda je, že peniaze nerobia človeka šťastným, ale práve naopak, šťastie robí človeka bohatým. Šťastie vedie k tomu, aby sme si šetrili. A teda čím viac si šetríme, tým máme viac úspor, a tak sme bohatší. Buďte preto šťastní a prídu aj peniaze. 

Nikola Boldišová 

Referencie

Guven, C. (2012). Reversing the question: Does happiness affect consumption and savings behavior? Journal of Economic Psychology, 33(1), 701-717.

Rao, Y., Mei, L. & Zhu, R. (2016). Happiness and stock-market participation: Empirical evidence from China. Journal of Happiness Studies, 17(1), 271-293.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...