(Prevzaté
z „Can money really buy happiness?“ od K. Hurst, Júl 2017)
Každý z nás si v živote praje veľa peňazí, pretože si myslíme, že tak budeme šťastní. Touto otázkou sa zaoberali aj psychológovia a prišli na to, že sa treba pozrieť na tento problém z opačného uhlu. Spotrebiteľské správanie, teda zaobchádzanie s peniazmi, neovplyvňuje to, či je človek šťastný, ale šťastie ovplyvňuje spotrebiteľské správanie.
Určite sa vám už stalo, že keď ste mali veľmi zlý deň, povedali ste si, že si musíte niečo kúpiť, aby ste sa potešili. Tento princíp naozaj funguje a je aj dokázaný. Treba si však uvedomiť, čo to robí s našou peňaženkou. Ak sme teda veľmi šťastní, nemáme potrebu niečo kupovať, a tak si radšej peniaze odložíme. Šťastie má teda priaznivý vplyv na zvyšovanie našich vlastných úspor a znižuje našu potrebu konzumovať, zatiaľ čo nešťastní ľudia svoje peniaze utrácajú.
Šťastní ľudia nielenže majú vyššiu kontrolu nad svojimi výdavkami, ale aj predpokladajú priaznivú budúcnosť, pre ktorú sa oplatí šetriť si. Šťastní očakávajú, že sa ceny v nasledujúcich rokoch znížia, a očakávajú aj to, že sa dožijú vyššieho veku. Taktiež sú menej znepokojení nad dôsledkami svojho konania, pretože ich rozhodovanie ohľadom financií trvá dlhšie ako ľuďom, ktorí sú nešťastní. Čím sme teda šťastnejší, tým jednoduchšie kontrolujeme naše výdavky a snažíme si viac šetriť (Guven, 2012).
Ukázali sme si, že ako šťastní jednotlivci si dokážeme viac šetriť. A čo celé domácnosti? Autori Rao, Mei a Zhu (2016) vo svojej štúdii dospeli k záveru, že celkovo šťastnejšie domácnosti investujú do akcií a podielových fondov viac ako tie menej šťastné. S tým súvisí aj zistenie, že šťastné domácnosti, ktoré investujú, tak urobia až po dôkladnej kontrole možných rizík a zvážení iných súvisiacich ekonomických a demografických charakteristík. Rozložením našetrenej sumy na akcie alebo podielové fondy (prípadne aj iné formy investícií) môžu v konečnom dôsledku viesť ešte k efektívnejšiemu spôsobu šetrenia a rozloženiu rizika.
Pravdou teda je, že peniaze nerobia človeka šťastným, ale práve naopak, šťastie robí človeka bohatým. Šťastie vedie k tomu, aby sme si šetrili. A teda čím viac si šetríme, tým máme viac úspor, a tak sme bohatší. Buďte preto šťastní a prídu aj peniaze.
Určite sa vám už stalo, že keď ste mali veľmi zlý deň, povedali ste si, že si musíte niečo kúpiť, aby ste sa potešili. Tento princíp naozaj funguje a je aj dokázaný. Treba si však uvedomiť, čo to robí s našou peňaženkou. Ak sme teda veľmi šťastní, nemáme potrebu niečo kupovať, a tak si radšej peniaze odložíme. Šťastie má teda priaznivý vplyv na zvyšovanie našich vlastných úspor a znižuje našu potrebu konzumovať, zatiaľ čo nešťastní ľudia svoje peniaze utrácajú.
Šťastní ľudia nielenže majú vyššiu kontrolu nad svojimi výdavkami, ale aj predpokladajú priaznivú budúcnosť, pre ktorú sa oplatí šetriť si. Šťastní očakávajú, že sa ceny v nasledujúcich rokoch znížia, a očakávajú aj to, že sa dožijú vyššieho veku. Taktiež sú menej znepokojení nad dôsledkami svojho konania, pretože ich rozhodovanie ohľadom financií trvá dlhšie ako ľuďom, ktorí sú nešťastní. Čím sme teda šťastnejší, tým jednoduchšie kontrolujeme naše výdavky a snažíme si viac šetriť (Guven, 2012).
Ukázali sme si, že ako šťastní jednotlivci si dokážeme viac šetriť. A čo celé domácnosti? Autori Rao, Mei a Zhu (2016) vo svojej štúdii dospeli k záveru, že celkovo šťastnejšie domácnosti investujú do akcií a podielových fondov viac ako tie menej šťastné. S tým súvisí aj zistenie, že šťastné domácnosti, ktoré investujú, tak urobia až po dôkladnej kontrole možných rizík a zvážení iných súvisiacich ekonomických a demografických charakteristík. Rozložením našetrenej sumy na akcie alebo podielové fondy (prípadne aj iné formy investícií) môžu v konečnom dôsledku viesť ešte k efektívnejšiemu spôsobu šetrenia a rozloženiu rizika.
Pravdou teda je, že peniaze nerobia človeka šťastným, ale práve naopak, šťastie robí človeka bohatým. Šťastie vedie k tomu, aby sme si šetrili. A teda čím viac si šetríme, tým máme viac úspor, a tak sme bohatší. Buďte preto šťastní a prídu aj peniaze.
Nikola Boldišová
Referencie
Guven, C. (2012). Reversing the question: Does happiness affect consumption and savings behavior? Journal of Economic Psychology, 33(1), 701-717.
Rao, Y., Mei, L. & Zhu, R. (2016). Happiness and stock-market participation: Empirical evidence from China. Journal of Happiness Studies, 17(1), 271-293.
Guven, C. (2012). Reversing the question: Does happiness affect consumption and savings behavior? Journal of Economic Psychology, 33(1), 701-717.
Rao, Y., Mei, L. & Zhu, R. (2016). Happiness and stock-market participation: Empirical evidence from China. Journal of Happiness Studies, 17(1), 271-293.
Komentáre
Zverejnenie komentára