Preskočiť na hlavný obsah

KTO RISKUJE FINANČNE VIAC? MUŽI ČI ŽENY?

Hovorí sa, že muži sú lepší vodiči, že majú lepšiu priestorovú orientáciu ako ženy, a ešte by sme mohli hovoriť o množstve ďalších oblastí, v ktorých sa muži považujú za dokonalejších, no väčšinou ide len o nejaké domnienky, a nie je to ani pravidlom. V oblasti investovania je to podobné.

Muži sú považovaní za odvážnejších v oblasti investovania, kým ženy sa snažia držať ďalej od rizika. Muži majú zvyčajne väčší príjem a disponujú s väčším finančným majetkom, to znamená, že majú tendenciu investovať viac, či už ide o rôzne nehnuteľnosti, cenné papiere a pod. Ženy sú naopak pri investovaní konzervatívnejšie a majú väčšiu averziu k riziku v porovnaní s mužmi, volia teda menej rizika i za cenu nižšieho očakávaného výnosu (Fisher & Yao, 2017). Rozhodnutie investovať do dobre premyslených finančných zdrojov súvisí s finančnou gramotnosťou. Vysoká finančná gramotnosť je dôležitá pre prijímanie ekonomických rizík. Ženy majú však v priemere nižšie finančné znalosti ako muži, a teda kým ženy vsadia skôr na štandardné produkty, muži idú práve do tých zložitejších, čo im pravdepodobne prinesie väčší zisk (Bannier & Neubert, 2016).

Medzi ďalšie premenné, ktoré ovplyvňujú toleranciu voči riziku, patrí aj vek. Mladí ľudia sú na rozdiel od starších viac otvorení novým príležitostiam, a sú teda aj ochotnejší riskovať viac. Ľudia si taktiež nechajú radi poradiť, po konzultácii s finančným poradcom majú tendenciu riskovať viac. Vzdelanie je taktiež dôležité čo sa týka odvahy, vyššie vzdelaní ľudia, teda s ukončeným aspoň bakalárskym stupňom, sú tolerantnejší voči finančnému riziku v porovnaní s osobami s nižším vzdelaním, ako je napr. ukončená stredná škola a pod. (Fisher & Yao, 2017).

Čím sú však spôsobené tieto rozdiely v tolerancii voči riziku? Nie je to spôsobené samotným pohlavím, ale skôr premennými ovplyvňujúce osobnosť (Fisher & Yao, 2017). Napr., ak ženy a muži majú rovnaký príjem, investujú rovnako bez ohľadu na to, či ide o ženu alebo o muža. Mali by sme sa teda pozerať na mužov a ženy ako na samostatné osobnosti, a nie ich vnímať na základe nejakých zaužívaných rodových stereotypov. Aj keď ich je podstatne menej ako mužov, predsa len existujú ženy, ktoré sú cieľavedomejšie a odvážnejšie, ako mnohí iní muži.


Adriana Stuparičová

Referencie

Bannier, Ch. E., Neubert, M. (2016). Gender differences in financial risk taking: The role of financial literacy and risk tolerance. Economics Letters, 145, 130-135.

Fisher, P. J., & Yao, R. (2017). Gender Differences in financial risk tolerance. Journal of Economic Psychology, 61, 191-202.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?

Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva. Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváci...