Preskočiť na hlavný obsah

KTO RISKUJE FINANČNE VIAC? MUŽI ČI ŽENY?

Hovorí sa, že muži sú lepší vodiči, že majú lepšiu priestorovú orientáciu ako ženy, a ešte by sme mohli hovoriť o množstve ďalších oblastí, v ktorých sa muži považujú za dokonalejších, no väčšinou ide len o nejaké domnienky, a nie je to ani pravidlom. V oblasti investovania je to podobné.

Muži sú považovaní za odvážnejších v oblasti investovania, kým ženy sa snažia držať ďalej od rizika. Muži majú zvyčajne väčší príjem a disponujú s väčším finančným majetkom, to znamená, že majú tendenciu investovať viac, či už ide o rôzne nehnuteľnosti, cenné papiere a pod. Ženy sú naopak pri investovaní konzervatívnejšie a majú väčšiu averziu k riziku v porovnaní s mužmi, volia teda menej rizika i za cenu nižšieho očakávaného výnosu (Fisher & Yao, 2017). Rozhodnutie investovať do dobre premyslených finančných zdrojov súvisí s finančnou gramotnosťou. Vysoká finančná gramotnosť je dôležitá pre prijímanie ekonomických rizík. Ženy majú však v priemere nižšie finančné znalosti ako muži, a teda kým ženy vsadia skôr na štandardné produkty, muži idú práve do tých zložitejších, čo im pravdepodobne prinesie väčší zisk (Bannier & Neubert, 2016).

Medzi ďalšie premenné, ktoré ovplyvňujú toleranciu voči riziku, patrí aj vek. Mladí ľudia sú na rozdiel od starších viac otvorení novým príležitostiam, a sú teda aj ochotnejší riskovať viac. Ľudia si taktiež nechajú radi poradiť, po konzultácii s finančným poradcom majú tendenciu riskovať viac. Vzdelanie je taktiež dôležité čo sa týka odvahy, vyššie vzdelaní ľudia, teda s ukončeným aspoň bakalárskym stupňom, sú tolerantnejší voči finančnému riziku v porovnaní s osobami s nižším vzdelaním, ako je napr. ukončená stredná škola a pod. (Fisher & Yao, 2017).

Čím sú však spôsobené tieto rozdiely v tolerancii voči riziku? Nie je to spôsobené samotným pohlavím, ale skôr premennými ovplyvňujúce osobnosť (Fisher & Yao, 2017). Napr., ak ženy a muži majú rovnaký príjem, investujú rovnako bez ohľadu na to, či ide o ženu alebo o muža. Mali by sme sa teda pozerať na mužov a ženy ako na samostatné osobnosti, a nie ich vnímať na základe nejakých zaužívaných rodových stereotypov. Aj keď ich je podstatne menej ako mužov, predsa len existujú ženy, ktoré sú cieľavedomejšie a odvážnejšie, ako mnohí iní muži.


Adriana Stuparičová

Referencie

Bannier, Ch. E., Neubert, M. (2016). Gender differences in financial risk taking: The role of financial literacy and risk tolerance. Economics Letters, 145, 130-135.

Fisher, P. J., & Yao, R. (2017). Gender Differences in financial risk tolerance. Journal of Economic Psychology, 61, 191-202.

Obrázok voľne dostupný na: http://karierainfo.zoznam.sk/gl/272005/1488673/Zeny-nie-su-ochotne-riskovat-tolko-ako-muzi#infopanel

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej