Preskočiť na hlavný obsah

KTO RISKUJE FINANČNE VIAC? MUŽI ČI ŽENY?

Hovorí sa, že muži sú lepší vodiči, že majú lepšiu priestorovú orientáciu ako ženy, a ešte by sme mohli hovoriť o množstve ďalších oblastí, v ktorých sa muži považujú za dokonalejších, no väčšinou ide len o nejaké domnienky, a nie je to ani pravidlom. V oblasti investovania je to podobné.

Muži sú považovaní za odvážnejších v oblasti investovania, kým ženy sa snažia držať ďalej od rizika. Muži majú zvyčajne väčší príjem a disponujú s väčším finančným majetkom, to znamená, že majú tendenciu investovať viac, či už ide o rôzne nehnuteľnosti, cenné papiere a pod. Ženy sú naopak pri investovaní konzervatívnejšie a majú väčšiu averziu k riziku v porovnaní s mužmi, volia teda menej rizika i za cenu nižšieho očakávaného výnosu (Fisher & Yao, 2017). Rozhodnutie investovať do dobre premyslených finančných zdrojov súvisí s finančnou gramotnosťou. Vysoká finančná gramotnosť je dôležitá pre prijímanie ekonomických rizík. Ženy majú však v priemere nižšie finančné znalosti ako muži, a teda kým ženy vsadia skôr na štandardné produkty, muži idú práve do tých zložitejších, čo im pravdepodobne prinesie väčší zisk (Bannier & Neubert, 2016).

Medzi ďalšie premenné, ktoré ovplyvňujú toleranciu voči riziku, patrí aj vek. Mladí ľudia sú na rozdiel od starších viac otvorení novým príležitostiam, a sú teda aj ochotnejší riskovať viac. Ľudia si taktiež nechajú radi poradiť, po konzultácii s finančným poradcom majú tendenciu riskovať viac. Vzdelanie je taktiež dôležité čo sa týka odvahy, vyššie vzdelaní ľudia, teda s ukončeným aspoň bakalárskym stupňom, sú tolerantnejší voči finančnému riziku v porovnaní s osobami s nižším vzdelaním, ako je napr. ukončená stredná škola a pod. (Fisher & Yao, 2017).

Čím sú však spôsobené tieto rozdiely v tolerancii voči riziku? Nie je to spôsobené samotným pohlavím, ale skôr premennými ovplyvňujúce osobnosť (Fisher & Yao, 2017). Napr., ak ženy a muži majú rovnaký príjem, investujú rovnako bez ohľadu na to, či ide o ženu alebo o muža. Mali by sme sa teda pozerať na mužov a ženy ako na samostatné osobnosti, a nie ich vnímať na základe nejakých zaužívaných rodových stereotypov. Aj keď ich je podstatne menej ako mužov, predsa len existujú ženy, ktoré sú cieľavedomejšie a odvážnejšie, ako mnohí iní muži.


Adriana Stuparičová

Referencie

Bannier, Ch. E., Neubert, M. (2016). Gender differences in financial risk taking: The role of financial literacy and risk tolerance. Economics Letters, 145, 130-135.

Fisher, P. J., & Yao, R. (2017). Gender Differences in financial risk tolerance. Journal of Economic Psychology, 61, 191-202.

Obrázok voľne dostupný na: http://karierainfo.zoznam.sk/gl/272005/1488673/Zeny-nie-su-ochotne-riskovat-tolko-ako-muzi#infopanel

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej