Preskočiť na hlavný obsah

AKÁ MATKA, TAKÁ KATKA: ČO SA OD NÁS MÔŽU DETI NAUČIŤ O ŠETRENÍ?


O šetrení počúvame v súčasnosti z každej strany. Prečo je ale také dôležité šetriť a mať nejaké úspory? Úspory nám dodávajú v živote istotu, pomáhajú nám adaptovať sa na neočakávané životné udalosti a udržať si stabilnú životnú úroveň. Znie to celkom rozumne, nie? Napriek tomu však ľudia nešetria alebo šetria príliš málo. Súvisí to hlavne s nedostatočnou finančnou gramotnosťou, prokrastináciou alebo s neschopnosťou oddialiť momentálne uspokojenie.

Ako rodičia sa snažíme naučiť deti veľa vecí – čítať, slušne sa pozdraviť alebo neskôr šoférovať. Dokážeme ich však naučiť, ako sa poučiť z týchto našich chýb?  

Prečo začať? Bucciol a Veronesi (2014) tvrdia, že práve tí ľudia, ktorí sa v detstve a počas dospievania nestretli so šetrením v rodine majú tendenciu odďaľovať šetrenie si vlastných peňazí v dospelosti tak dlho, ako sa len dá.

Kedy začať? Bucciol a Veronesi (2014) tvrdia, že najefektívnejšie je začať už práve v detstve (8-11 rokov) pričom dôležité je pokračovať aj počas dospievania (12-18 rokov).

Ako začať? 
1. Naučte deti, že je rozdiel medzi tým čo chcú, a čo potrebujú. 
2. Naučte deti prioritám. 
3. Zahrňte deti do vytvárania rodinného rozpočtu. 
4. Poskytnite deťom vreckové, ale kontrolujte ako ho minú. 
5. Buďte príkladom.

Nezabúdajte, že naučiť deti ako si šetriť  peniaze je beh na dlhú trať. Vyžaduje si trpezlivosť a každodenný tréning.

 
Prevzaté z "5 important money lessons to teach your kids" od Ann-Marie Murphy, Marec 2010

Ivana Fašáneková

Referencie

Bodnar, J. (2005). Raising money smart kids: what they need to know about money and how to tell them. Kaplan Business.

Bucciol, A., & Veronesi, M. (2014). Teaching children to save: What is the best strategy for lifetime savings?. Journal of Economic Psychology, 45, 1-17.

Komentáre

  1. Je ťažké ušetriť peniaze, keď už po zaplatení daní a nákupe potravín a liekov nezostali žiadne peniaze. Je nevyhnutné mať nejaké ďalšie zdroje príjmu. Vybral som obchodovanie, tu je pekná platforma a recenzie na ňu: https://www.instaforex.com/reviews_forex_traders

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...