Preskočiť na hlavný obsah

AKÁ MATKA, TAKÁ KATKA: ČO SA OD NÁS MÔŽU DETI NAUČIŤ O ŠETRENÍ?


O šetrení počúvame v súčasnosti z každej strany. Prečo je ale také dôležité šetriť a mať nejaké úspory? Úspory nám dodávajú v živote istotu, pomáhajú nám adaptovať sa na neočakávané životné udalosti a udržať si stabilnú životnú úroveň. Znie to celkom rozumne, nie? Napriek tomu však ľudia nešetria alebo šetria príliš málo. Súvisí to hlavne s nedostatočnou finančnou gramotnosťou, prokrastináciou alebo s neschopnosťou oddialiť momentálne uspokojenie.

Ako rodičia sa snažíme naučiť deti veľa vecí – čítať, slušne sa pozdraviť alebo neskôr šoférovať. Dokážeme ich však naučiť, ako sa poučiť z týchto našich chýb?  

Prečo začať? Bucciol a Veronesi (2014) tvrdia, že práve tí ľudia, ktorí sa v detstve a počas dospievania nestretli so šetrením v rodine majú tendenciu odďaľovať šetrenie si vlastných peňazí v dospelosti tak dlho, ako sa len dá.

Kedy začať? Bucciol a Veronesi (2014) tvrdia, že najefektívnejšie je začať už práve v detstve (8-11 rokov) pričom dôležité je pokračovať aj počas dospievania (12-18 rokov).

Ako začať? 
1. Naučte deti, že je rozdiel medzi tým čo chcú, a čo potrebujú. 
2. Naučte deti prioritám. 
3. Zahrňte deti do vytvárania rodinného rozpočtu. 
4. Poskytnite deťom vreckové, ale kontrolujte ako ho minú. 
5. Buďte príkladom.

Nezabúdajte, že naučiť deti ako si šetriť  peniaze je beh na dlhú trať. Vyžaduje si trpezlivosť a každodenný tréning.

 
Prevzaté z "5 important money lessons to teach your kids" od Ann-Marie Murphy, Marec 2010

Ivana Fašáneková

Referencie

Bodnar, J. (2005). Raising money smart kids: what they need to know about money and how to tell them. Kaplan Business.

Bucciol, A., & Veronesi, M. (2014). Teaching children to save: What is the best strategy for lifetime savings?. Journal of Economic Psychology, 45, 1-17.

Komentáre

  1. Je ťažké ušetriť peniaze, keď už po zaplatení daní a nákupe potravín a liekov nezostali žiadne peniaze. Je nevyhnutné mať nejaké ďalšie zdroje príjmu. Vybral som obchodovanie, tu je pekná platforma a recenzie na ňu: https://www.instaforex.com/reviews_forex_traders

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?

Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva. Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváci...