BYŤ ČI NEBYŤ CHAMTIVÝ?

Chamtivosť. Dokážete si pri nej predstaviť niečo pozitívne? Je to túžba mať niečoho stále viac, nikdy nemať dosť. A nejde len o peniaze, ale vlastne o čokoľvek, od oblečenia cez drahé autá až po moc či sex. Je to proste bezodná čierna diera, ktorú nikdy nenaplníme ničím, čo do nej hodíme. Asi nikto by dobrovoľne nepriznal, že je chamtivý, no pravda je taká, že chamtivosť má aj svoje pozitívne stránky. Teda presnejšie jednu.

Podľa štúdie Seuntjens a kol. (2016) môžeme klady a zápory chamtivosti rozdeliť takto: zápory – viac výdajov, menšia pravdepodobnosť šetrenia, väčšia pravdepodobnosť dlhov, overearning (dlhá a ťažká práca na úkor všetkého voľného času, kvôli získaniu financií na naplnenie túžob chamtivosti) a klady – túžba po vyššom príjme (čo je dôležitý motív vo finančnom správaní). Tento jediný klad však tiež nie je úplne jednoznačný. Totiž, to, že niekto túži po vyššom príjme neznamená, že si ho dokáže aj zabezpečiť.

Táto štúdia sa ale nezaoberala chamtivosťou iba všeobecne. Pozerala sa na chamtivosť z pohľadu adolescentov a na to, aký dopad to má na ich finančné správanie. No a samozrejme, každý jeden mladý chamtivec oplýval všetkými vyššie spomenutými zápormi a aj tým jedným diskutabilným kladom.

Ale prečo adolescenti? A prečo to všetko potrebujeme vedieť?

Nuž, pretože spomínaná štúdia taktiež vraví, že keď sa raz v puberte čosi naučíte, už sa toho proste nezbavíte. A to sa týka aj finančného správania. V praxi to znamená asi to, že napr. spôsob, akým ste si šetrili, keď ste mali 16 rokov sa napriek inej životnej situácii zhruba zhoduje so spôsobom, akým si budete šetriť, keď budete mať raz toľko. No a taktiež to do obrovskej miery súvisí aj s tým, koľko toho vlastne o peniazoch a finančníctve viete. To zrejme nie je úplne pozitívna správa pre mnoho adolescentov, najmä preto, že iná štúdia (Norvilitis a kol., 2006) ukázala, že stredoškoláci (a dokonca aj vysokoškoláci) v drvivej väčšine nevedia o financiách nič, čo sa okamžite odráža aj na ich finančnom správaní. Dokonca sa ukázalo, že priemerný americký vysokoškolský študent má dlhy porovnateľné s dlhom priemernej americkej rodiny, neberúc do úvahy študentskú pôžičku, ale iba normálne výdaje na bývanie, jedlo, oblečenie, benzín atď, čiže výdaje, ktoré má aj priemerný vysokoškolák na Slovensku.

 

Aký je teda záver?

Zhrnula by som to tak, že je dôležité sa vzdelávať v oblasti financií. Ušetríte si kopec problémov, možno aj peňazí. No a samozrejme, skúste to dopriať aj svojím potomkom, najmä ak viete, že naše školstvo Vám s tým rozhodne nepomôže. A napriek tomu, že chamtivosť má jeden klad, zápory stále prevládajú. Snažte sa nebyť chamtiví.

Petra Malková

Referencie

Seuntjens, T. G., Van de Ven, N., Zeelenberg, M., & Van der Schors, A. (2016). Greed and adolescent financial behavior. Journal of Economic Psychology, 57, 1-12.

Norvilitis, J. M. & col. (2006). Personality factors, money attitudes, financial knowledge, and credit-card debt in college students. Journal of Applied Social Psychology, 36(6), 1395-1413.

Obrázok dostupný na: http://www.mattsapaula.com/five-ways-to-get-out-of-student-loandebt/