Preskočiť na hlavný obsah

BYŤ ČI NEBYŤ CHAMTIVÝ?

Chamtivosť. Dokážete si pri nej predstaviť niečo pozitívne? Je to túžba mať niečoho stále viac, nikdy nemať dosť. A nejde len o peniaze, ale vlastne o čokoľvek, od oblečenia cez drahé autá až po moc či sex. Je to proste bezodná čierna diera, ktorú nikdy nenaplníme ničím, čo do nej hodíme. Asi nikto by dobrovoľne nepriznal, že je chamtivý, no pravda je taká, že chamtivosť má aj svoje pozitívne stránky. Teda presnejšie jednu.

Podľa štúdie Seuntjens a kol. (2016) môžeme klady a zápory chamtivosti rozdeliť takto: zápory – viac výdajov, menšia pravdepodobnosť šetrenia, väčšia pravdepodobnosť dlhov, overearning (dlhá a ťažká práca na úkor všetkého voľného času, kvôli získaniu financií na naplnenie túžob chamtivosti) a klady – túžba po vyššom príjme (čo je dôležitý motív vo finančnom správaní). Tento jediný klad však tiež nie je úplne jednoznačný. Totiž, to, že niekto túži po vyššom príjme neznamená, že si ho dokáže aj zabezpečiť.

Táto štúdia sa ale nezaoberala chamtivosťou iba všeobecne. Pozerala sa na chamtivosť z pohľadu adolescentov a na to, aký dopad to má na ich finančné správanie. No a samozrejme, každý jeden mladý chamtivec oplýval všetkými vyššie spomenutými zápormi a aj tým jedným diskutabilným kladom.

Ale prečo adolescenti? A prečo to všetko potrebujeme vedieť?
Nuž, pretože spomínaná štúdia taktiež vraví, že keď sa raz v puberte čosi naučíte, už sa toho proste nezbavíte. A to sa týka aj finančného správania. V praxi to znamená asi to, že napr. spôsob, akým ste si šetrili, keď ste mali 16 rokov sa napriek inej životnej situácii zhruba zhoduje so spôsobom, akým si budete šetriť, keď budete mať raz toľko. No a taktiež to do obrovskej miery súvisí aj s tým, koľko toho vlastne o peniazoch a finančníctve viete. To zrejme nie je úplne pozitívna správa pre mnoho adolescentov, najmä preto, že iná štúdia (Norvilitis a kol., 2006) ukázala, že stredoškoláci (a dokonca aj vysokoškoláci) v drvivej väčšine nevedia o financiách nič, čo sa okamžite odráža aj na ich finančnom správaní. Dokonca sa ukázalo, že priemerný americký vysokoškolský študent má dlhy porovnateľné s dlhom priemernej americkej rodiny, neberúc do úvahy študentskú pôžičku, ale iba normálne výdaje na bývanie, jedlo, oblečenie, benzín atď, čiže výdaje, ktoré má aj priemerný vysokoškolák na Slovensku.
 
Aký je teda záver?
Zhrnula by som to tak, že je dôležité sa vzdelávať v oblasti financií. Ušetríte si kopec problémov, možno aj peňazí. No a samozrejme, skúste to dopriať aj svojím potomkom, najmä ak viete, že naše školstvo Vám s tým rozhodne nepomôže. A napriek tomu, že chamtivosť má jeden klad, zápory stále prevládajú. Snažte sa nebyť chamtiví.

Petra Malková

Referencie

Seuntjens, T. G., Van de Ven, N., Zeelenberg, M., & Van der Schors, A. (2016). Greed and adolescent financial behavior. Journal of Economic Psychology, 57, 1-12.

Norvilitis, J. M. & col. (2006). Personality factors, money attitudes, financial knowledge, and credit-card debt in college students. Journal of Applied Social Psychology, 36(6), 1395-1413.

Obrázok dostupný na: http://www.mattsapaula.com/five-ways-to-get-out-of-student-loandebt/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...