Preskočiť na hlavný obsah

BYŤ ČI NEBYŤ CHAMTIVÝ?

Chamtivosť. Dokážete si pri nej predstaviť niečo pozitívne? Je to túžba mať niečoho stále viac, nikdy nemať dosť. A nejde len o peniaze, ale vlastne o čokoľvek, od oblečenia cez drahé autá až po moc či sex. Je to proste bezodná čierna diera, ktorú nikdy nenaplníme ničím, čo do nej hodíme. Asi nikto by dobrovoľne nepriznal, že je chamtivý, no pravda je taká, že chamtivosť má aj svoje pozitívne stránky. Teda presnejšie jednu.

Podľa štúdie Seuntjens a kol. (2016) môžeme klady a zápory chamtivosti rozdeliť takto: zápory – viac výdajov, menšia pravdepodobnosť šetrenia, väčšia pravdepodobnosť dlhov, overearning (dlhá a ťažká práca na úkor všetkého voľného času, kvôli získaniu financií na naplnenie túžob chamtivosti) a klady – túžba po vyššom príjme (čo je dôležitý motív vo finančnom správaní). Tento jediný klad však tiež nie je úplne jednoznačný. Totiž, to, že niekto túži po vyššom príjme neznamená, že si ho dokáže aj zabezpečiť.

Táto štúdia sa ale nezaoberala chamtivosťou iba všeobecne. Pozerala sa na chamtivosť z pohľadu adolescentov a na to, aký dopad to má na ich finančné správanie. No a samozrejme, každý jeden mladý chamtivec oplýval všetkými vyššie spomenutými zápormi a aj tým jedným diskutabilným kladom.

Ale prečo adolescenti? A prečo to všetko potrebujeme vedieť?
Nuž, pretože spomínaná štúdia taktiež vraví, že keď sa raz v puberte čosi naučíte, už sa toho proste nezbavíte. A to sa týka aj finančného správania. V praxi to znamená asi to, že napr. spôsob, akým ste si šetrili, keď ste mali 16 rokov sa napriek inej životnej situácii zhruba zhoduje so spôsobom, akým si budete šetriť, keď budete mať raz toľko. No a taktiež to do obrovskej miery súvisí aj s tým, koľko toho vlastne o peniazoch a finančníctve viete. To zrejme nie je úplne pozitívna správa pre mnoho adolescentov, najmä preto, že iná štúdia (Norvilitis a kol., 2006) ukázala, že stredoškoláci (a dokonca aj vysokoškoláci) v drvivej väčšine nevedia o financiách nič, čo sa okamžite odráža aj na ich finančnom správaní. Dokonca sa ukázalo, že priemerný americký vysokoškolský študent má dlhy porovnateľné s dlhom priemernej americkej rodiny, neberúc do úvahy študentskú pôžičku, ale iba normálne výdaje na bývanie, jedlo, oblečenie, benzín atď, čiže výdaje, ktoré má aj priemerný vysokoškolák na Slovensku.
 
Aký je teda záver?
Zhrnula by som to tak, že je dôležité sa vzdelávať v oblasti financií. Ušetríte si kopec problémov, možno aj peňazí. No a samozrejme, skúste to dopriať aj svojím potomkom, najmä ak viete, že naše školstvo Vám s tým rozhodne nepomôže. A napriek tomu, že chamtivosť má jeden klad, zápory stále prevládajú. Snažte sa nebyť chamtiví.

Petra Malková

Referencie

Seuntjens, T. G., Van de Ven, N., Zeelenberg, M., & Van der Schors, A. (2016). Greed and adolescent financial behavior. Journal of Economic Psychology, 57, 1-12.

Norvilitis, J. M. & col. (2006). Personality factors, money attitudes, financial knowledge, and credit-card debt in college students. Journal of Applied Social Psychology, 36(6), 1395-1413.

Obrázok dostupný na: http://www.mattsapaula.com/five-ways-to-get-out-of-student-loandebt/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu