Preskočiť na hlavný obsah

MENEJ JE VIAC. JE TO VŽDY PRAVDA?


Ľudia sa líšia v zmysle, ktorý pripisujú peniazom. Dvaja ľudia s rovnakým bohatstvom pravdepodobne budú mať odlišné vnímanie svojej finančnej situácie. To môže byť spôsobené rôznymi hodnotami a zvyklosťami v konzumácii, potrebami, úrovňami aspirácie a procesmi sociálneho porovnávania. Pre niekoho je napríklad dôležitá rodina, priatelia či láska a pre iného zase kariéra, moc, postavenie. Intuícia hovorí, že čím vyšší je objektívny majetok (napríklad úroveň príjmu), tým vyššie bude subjektívne bohatstvo (jeho vnímanie a hodnotenie) je to naozaj tak? Z výsledkov štúdie (Gasiorowska, 2014, 2015) vychádza, že prijem zohráva spolu s finančnou kontrolou a úzkosťou zásadnú úlohu v spokojnosti ľudí z ich finančnou situáciou.
 
Ľudia, ktorý vedia hospodáriť so svojimi finančnými prostriedkami, hodnotia svoju finančnú situáciu ako lepšiu oproti tým, ktorý so svojimi finančnými prostriedkami hospodáriť nevedeli. Napríklad pokiaľ majú ľudia dostatok vedomosti a informácií, ako najlepšie nakladať so svojimi financiami budú spokojnejší so svojou finančnou situáciou než ľudia, ktorým tieto vedomosti a informácie chýbajú. 

Okrem finančnej kontroly významnú úlohu zastávala aj výška príjmu. Čim je príjem ľudí vyšší, tým menej sú nervózni, znepokojení a pochybujú o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa peňazí, čo vedie k vyššej finančnej spokojnosti. Prečo je to tak? Majúc peniaze znižuje závislosť od ostatných, znižuje úzkosť, zatiaľ čo skúsenosti s finančnou záťažou a chudobou majú opačný vplyv. Z toho vyplýva, že ľudia, ktorí sa obávajú, že prídu svoje peniaze, vnímajú svoju finančnú situáciu ako horšiu.

Vplyv finančnej úzkosti na finančný komfort môže byť tiež spojený s materialistickými črtami. Pretože materialistický ľudia vnímajú značné rozdiely medzi tým, čo majú a čo chcú mať, takže sa môžu cítiť, že nemajú dostatok peňazí na to, aby mohli naplniť svoje túžby bez ohľadu na to, koľko zarábajú. Inými slovami, niektorí ľudia sú spokojní s peniazmi, ktoré zarábajú, aj keď nie sú veľmi bohatí, niektorí ľudia majú veľa peňazí, a stále s nimi nie sú spokojní.

Finančná spokojnosť alebo všeobecnejšie subjektívny majetok má vplyv na ekonomickú a spotrebiteľskú voľbu, produktivitu práce, fyzické a duševné zdravie a dokonca aj manželské šťastie.
              
Drahoslava Szabóová

Referencie

Gasiorowska, A. (2014). The relationship between objective and subjective wealth is moderated by financial control and mediated by money anxiety. Journal of Economic Psychology, 43, 64–74.

Gasiorowska, A. (2015). The impact of money attitudes on the relationship between income and financial satisfaction. Polish Psychological Bulletin, 46, 197-208.

Obrázok stiahnutý z https://tutasa.com.uy/matematica-financiera-aplicada-a-prestamos/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej