Preskočiť na hlavný obsah

„VSJO NEROVNO“


Problematika ekonomickej nerovnosti je v súčasnej spoločnosti stále aktuálnejšia. Podľa štatistických ukazovateľov sa nerovnosti v príjmoch od roku 1989 výrazne prehlbujú. Bohatí sa stávajú bohatšími, a chudobní, naopak, ešte chudobnejšími. Možno trochu prekvapujúcou informáciou je fakt, že Slovensko je na tom v porovnaní so zvyškom sveta veľmi dobre. Tzv. Giniho koeficient slúžiaci na percentuálne vyjadrenie rozdelenia príjmov v populácií krajiny hovorí o 25% (OECD) nerovnosti (na škále 0-100%), čo nás radí zhruba na úroveň Švédska či Fínska. Dnes sa platy síce zvyšujú, ľudia sa však nezdajú byť spokojní. Je teda možné vnímať aj pri zvyšovaní platov rozdiely? Alebo sú ľudia neukojiteľnými mamonármi bez možnosti uspokojenia svojich túžob?


Existujú dva zaužívané spôsoby zvyšovania resp. znižovania platov. Absolútny, kedy sa mzda zmení o fixne stanovenú čiastku, a relatívny, kedy je zmena vyjadrená percentuálne. Vychádzajúc z doterajších výskumov prevláda názor, že kým absolútne zmeny v príjmoch ovplyvňujú ich nerovnosť, v prípade relatívnych to tak nie je. Dôvodom je subjektívne vyššia hodnota fixnej čiastky pre občanov z nižších príjmových skupín. Lembregts a Pandelaere (2014) zistili, že to nemusí platiť vždy. Experimentálne potvrdili vplyv percentuálnej zmeny príjmov na vnímanie platovej nerovnosti. Opakovane sa u ľudí preukázalo vnímanie percentuálnych zmien v platoch ako nerovných, nakoľko vo výsledku boli absolútne rozdiely medzi platmi väčšie. Kvôli eliminácii efektu známej meny opakovali experiment aj s fiktívnou menou. Výsledky sa ukázali byť identické. Percentuálne zvyšovanie príjmov mení tiež vnímanie spravodlivosti a zvyšuje mieru závisti.

Zamyslenia hodnou otázkou je či by ľudia boli šťastnejší v prípade menšej ekonomickej nerovnosti. Za istých okolností áno. Oishi, Kesebir a Diener (2011) preukázali, že Američania boli priemerne naozaj spokojnejší v rokoch s nižšou mierou ekonomickej nerovnosti, platilo to však iba u občanov z nižších príjmových skupín. Akousi anomáliou zostáva stagnácia úrovne šťastia Američanov, napriek stabilnému ekonomickému rastu, čo u mnohých európskych národov platilo.

Príjmovým nerovnostiam nemožno zabrániť, možná je jedine snaha o ich redukciu. Otázkou zostáva či existuje svet, v ktorom by boli ľudia aj napriek nerovnostiam spokojní a pokiaľ áno, ako ho vytvoriť.

Richard Turcsek

Referencie

Lembregts, C., & Pandelaere, M. (2014). "A 20% income increase for everyone?": The effect of relative increases in income on perceived income inequality. Journal of Economic Psychology, 43, 37-47.

Oishi, S., Kesebir, S., & Diener, E. (2011). Income inequality and happiness. Psychological science, 22(9), 1095-1100.

OECD (2018). Income inequality (indicator). doi: 10.1787/459aa7f1-en (Accessed on 18 April 2018)

Obrázok stiahnutý z: https://www.gaiashomes.com/inequality-incomes/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Odveký boj muži vs. ženy, alebo “klamári, klamári  a... klamárky”

Komunikácia je nevyhnutná pre takmer všetky sociálne a ekonomické interakcie. S ňou sa spája taktiež sociálna norma, ktorá hrá kľúčovú rolu v mnohých sférach života – od komunikácie s našimi najbližšími, naprieč nakupovanie cez internet, až po podanie pravdivého daňového priznania – úprimnosť . Ale keď ľudia komunikujú, občas túto normu porušujú.  Ako tvrdí utilitárny prístup, v situáciách, kedy sa rozhodneme pre egoistickú “čiernu” lož (náš zisk na úkor niekoho iného), by sme mali byť nečestní čo najviac, aby sme maximalizovali svoje zisky. Avšak nakoľko je úprimnosť normou, ľudia sú vystavení psychologickej záťaži pri jej porušovaní (pocity viny či zlý pocit zo seba samého), ktoré následne ovplyvňujú naše správanie. To, ako naše správanie ovplyvní psychologická záťaž môže podmieňovať napr. naša sociálna preferencia. Sociálna preferencia (angl. social value orientation, SVO) je miera, do akej človek kladie dôraz na blaho iných vo vzťahu k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej