Preskočiť na hlavný obsah

„VSJO NEROVNO“


Problematika ekonomickej nerovnosti je v súčasnej spoločnosti stále aktuálnejšia. Podľa štatistických ukazovateľov sa nerovnosti v príjmoch od roku 1989 výrazne prehlbujú. Bohatí sa stávajú bohatšími, a chudobní, naopak, ešte chudobnejšími. Možno trochu prekvapujúcou informáciou je fakt, že Slovensko je na tom v porovnaní so zvyškom sveta veľmi dobre. Tzv. Giniho koeficient slúžiaci na percentuálne vyjadrenie rozdelenia príjmov v populácií krajiny hovorí o 25% (OECD) nerovnosti (na škále 0-100%), čo nás radí zhruba na úroveň Švédska či Fínska. Dnes sa platy síce zvyšujú, ľudia sa však nezdajú byť spokojní. Je teda možné vnímať aj pri zvyšovaní platov rozdiely? Alebo sú ľudia neukojiteľnými mamonármi bez možnosti uspokojenia svojich túžob?


Existujú dva zaužívané spôsoby zvyšovania resp. znižovania platov. Absolútny, kedy sa mzda zmení o fixne stanovenú čiastku, a relatívny, kedy je zmena vyjadrená percentuálne. Vychádzajúc z doterajších výskumov prevláda názor, že kým absolútne zmeny v príjmoch ovplyvňujú ich nerovnosť, v prípade relatívnych to tak nie je. Dôvodom je subjektívne vyššia hodnota fixnej čiastky pre občanov z nižších príjmových skupín. Lembregts a Pandelaere (2014) zistili, že to nemusí platiť vždy. Experimentálne potvrdili vplyv percentuálnej zmeny príjmov na vnímanie platovej nerovnosti. Opakovane sa u ľudí preukázalo vnímanie percentuálnych zmien v platoch ako nerovných, nakoľko vo výsledku boli absolútne rozdiely medzi platmi väčšie. Kvôli eliminácii efektu známej meny opakovali experiment aj s fiktívnou menou. Výsledky sa ukázali byť identické. Percentuálne zvyšovanie príjmov mení tiež vnímanie spravodlivosti a zvyšuje mieru závisti.

Zamyslenia hodnou otázkou je či by ľudia boli šťastnejší v prípade menšej ekonomickej nerovnosti. Za istých okolností áno. Oishi, Kesebir a Diener (2011) preukázali, že Američania boli priemerne naozaj spokojnejší v rokoch s nižšou mierou ekonomickej nerovnosti, platilo to však iba u občanov z nižších príjmových skupín. Akousi anomáliou zostáva stagnácia úrovne šťastia Američanov, napriek stabilnému ekonomickému rastu, čo u mnohých európskych národov platilo.

Príjmovým nerovnostiam nemožno zabrániť, možná je jedine snaha o ich redukciu. Otázkou zostáva či existuje svet, v ktorom by boli ľudia aj napriek nerovnostiam spokojní a pokiaľ áno, ako ho vytvoriť.

Richard Turcsek

Referencie

Lembregts, C., & Pandelaere, M. (2014). "A 20% income increase for everyone?": The effect of relative increases in income on perceived income inequality. Journal of Economic Psychology, 43, 37-47.

Oishi, S., Kesebir, S., & Diener, E. (2011). Income inequality and happiness. Psychological science, 22(9), 1095-1100.

OECD (2018). Income inequality (indicator). doi: 10.1787/459aa7f1-en (Accessed on 18 April 2018)

Obrázok stiahnutý z: https://www.gaiashomes.com/inequality-incomes/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala od...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PENIAZE HÝBU SVETOM...?

Peniaze.  Pre niekoho symbol moci, prestíže, pre iného sú koreňom všetkého zla. Ľudia si uvedomujú krehkosť života a nevyhnutnosť konečnej smrti. Mení sa  pohľad ľudí na hodnotu peňazí, ak si uvedomujú bezprostrednú smrť? Sú symbolom nesmrteľnosti? Teória manažmentu terorizmu naznačuje, že úzkosť a strach zo smrti sú utlmené v peniazoch. V dnešnom svete si môžeme za peniaze kúpiť takmer všetko. Dokážu manipulovať realitu, môžu pomôcť ľuďom prekonávať strach zo smrti a poskytnúť im doslovnú ochranu. Bohatí ľudia si kupujú bodyguardov, nepriestrelné sklá, ba dokonca aj zdravotnú starostlivosť. Ľudia šetria a utrácajú peniaze z rôznych dôvodov. Nielen výdavky, ale aj šetrené peniaze môžu fungovať ako existenčná vyrovnávacia pamäť a chrániť ľudí pred úzkosťou smrti. Nápadná konzumácia i úspora pomáha ľuďom vyrovnať sa so strachom zo smrti. Účastníci štúdií, ktoré sa venujú tejto problematike,  boli požiadaní, aby si predstavi...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej