„VSJO NEROVNO“

Problematika ekonomickej nerovnosti je v súčasnej spoločnosti stále aktuálnejšia. Podľa štatistických ukazovateľov sa nerovnosti v príjmoch od roku 1989 výrazne prehlbujú. Bohatí sa stávajú bohatšími, a chudobní, naopak, ešte chudobnejšími. Možno trochu prekvapujúcou informáciou je fakt, že Slovensko je na tom v porovnaní so zvyškom sveta veľmi dobre. Tzv. Giniho koeficient slúžiaci na percentuálne vyjadrenie rozdelenia príjmov v populácií krajiny hovorí o 25% (OECD) nerovnosti (na škále 0-100%), čo nás radí zhruba na úroveň Švédska či Fínska. Dnes sa platy síce zvyšujú, ľudia sa však nezdajú byť spokojní. Je teda možné vnímať aj pri zvyšovaní platov rozdiely? Alebo sú ľudia neukojiteľnými mamonármi bez možnosti uspokojenia svojich túžob?

Existujú dva zaužívané spôsoby zvyšovania resp. znižovania platov. Absolútny, kedy sa mzda zmení o fixne stanovenú čiastku, a relatívny, kedy je zmena vyjadrená percentuálne. Vychádzajúc z doterajších výskumov prevláda názor, že kým absolútne zmeny v príjmoch ovplyvňujú ich nerovnosť, v prípade relatívnych to tak nie je. Dôvodom je subjektívne vyššia hodnota fixnej čiastky pre občanov z nižších príjmových skupín. Lembregts a Pandelaere (2014) zistili, že to nemusí platiť vždy. Experimentálne potvrdili vplyv percentuálnej zmeny príjmov na vnímanie platovej nerovnosti. Opakovane sa u ľudí preukázalo vnímanie percentuálnych zmien v platoch ako nerovných, nakoľko vo výsledku boli absolútne rozdiely medzi platmi väčšie. Kvôli eliminácii efektu známej meny opakovali experiment aj s fiktívnou menou. Výsledky sa ukázali byť identické. Percentuálne zvyšovanie príjmov mení tiež vnímanie spravodlivosti a zvyšuje mieru závisti.

Zamyslenia hodnou otázkou je či by ľudia boli šťastnejší v prípade menšej ekonomickej nerovnosti. Za istých okolností áno. Oishi, Kesebir a Diener (2011) preukázali, že Američania boli priemerne naozaj spokojnejší v rokoch s nižšou mierou ekonomickej nerovnosti, platilo to však iba u občanov z nižších príjmových skupín. Akousi anomáliou zostáva stagnácia úrovne šťastia Američanov, napriek stabilnému ekonomickému rastu, čo u mnohých európskych národov platilo.

Príjmovým nerovnostiam nemožno zabrániť, možná je jedine snaha o ich redukciu. Otázkou zostáva či existuje svet, v ktorom by boli ľudia aj napriek nerovnostiam spokojní a pokiaľ áno, ako ho vytvoriť.

Richard Turcsek

Referencie

Lembregts, C., & Pandelaere, M. (2014). "A 20% income increase for everyone?": The effect of relative increases in income on perceived income inequality. Journal of Economic Psychology, 43, 37-47.

Oishi, S., Kesebir, S., & Diener, E. (2011). Income inequality and happiness. Psychological science, 22(9), 1095-1100.

OECD (2018). Income inequality (indicator). doi: 10.1787/459aa7f1-en (Accessed on 18 April 2018)

Obrázok stiahnutý z: https://www.gaiashomes.com/inequality-incomes/