Preskočiť na hlavný obsah

„VSJO NEROVNO“


Problematika ekonomickej nerovnosti je v súčasnej spoločnosti stále aktuálnejšia. Podľa štatistických ukazovateľov sa nerovnosti v príjmoch od roku 1989 výrazne prehlbujú. Bohatí sa stávajú bohatšími, a chudobní, naopak, ešte chudobnejšími. Možno trochu prekvapujúcou informáciou je fakt, že Slovensko je na tom v porovnaní so zvyškom sveta veľmi dobre. Tzv. Giniho koeficient slúžiaci na percentuálne vyjadrenie rozdelenia príjmov v populácií krajiny hovorí o 25% (OECD) nerovnosti (na škále 0-100%), čo nás radí zhruba na úroveň Švédska či Fínska. Dnes sa platy síce zvyšujú, ľudia sa však nezdajú byť spokojní. Je teda možné vnímať aj pri zvyšovaní platov rozdiely? Alebo sú ľudia neukojiteľnými mamonármi bez možnosti uspokojenia svojich túžob?


Existujú dva zaužívané spôsoby zvyšovania resp. znižovania platov. Absolútny, kedy sa mzda zmení o fixne stanovenú čiastku, a relatívny, kedy je zmena vyjadrená percentuálne. Vychádzajúc z doterajších výskumov prevláda názor, že kým absolútne zmeny v príjmoch ovplyvňujú ich nerovnosť, v prípade relatívnych to tak nie je. Dôvodom je subjektívne vyššia hodnota fixnej čiastky pre občanov z nižších príjmových skupín. Lembregts a Pandelaere (2014) zistili, že to nemusí platiť vždy. Experimentálne potvrdili vplyv percentuálnej zmeny príjmov na vnímanie platovej nerovnosti. Opakovane sa u ľudí preukázalo vnímanie percentuálnych zmien v platoch ako nerovných, nakoľko vo výsledku boli absolútne rozdiely medzi platmi väčšie. Kvôli eliminácii efektu známej meny opakovali experiment aj s fiktívnou menou. Výsledky sa ukázali byť identické. Percentuálne zvyšovanie príjmov mení tiež vnímanie spravodlivosti a zvyšuje mieru závisti.

Zamyslenia hodnou otázkou je či by ľudia boli šťastnejší v prípade menšej ekonomickej nerovnosti. Za istých okolností áno. Oishi, Kesebir a Diener (2011) preukázali, že Američania boli priemerne naozaj spokojnejší v rokoch s nižšou mierou ekonomickej nerovnosti, platilo to však iba u občanov z nižších príjmových skupín. Akousi anomáliou zostáva stagnácia úrovne šťastia Američanov, napriek stabilnému ekonomickému rastu, čo u mnohých európskych národov platilo.

Príjmovým nerovnostiam nemožno zabrániť, možná je jedine snaha o ich redukciu. Otázkou zostáva či existuje svet, v ktorom by boli ľudia aj napriek nerovnostiam spokojní a pokiaľ áno, ako ho vytvoriť.

Richard Turcsek

Referencie

Lembregts, C., & Pandelaere, M. (2014). "A 20% income increase for everyone?": The effect of relative increases in income on perceived income inequality. Journal of Economic Psychology, 43, 37-47.

Oishi, S., Kesebir, S., & Diener, E. (2011). Income inequality and happiness. Psychological science, 22(9), 1095-1100.

OECD (2018). Income inequality (indicator). doi: 10.1787/459aa7f1-en (Accessed on 18 April 2018)

Obrázok stiahnutý z: https://www.gaiashomes.com/inequality-incomes/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala od...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

DÁ SA KÚPIŤ ODPUSTENIE?

Asi sa Ťa nemusím pýtať či ťa niekto v živote oklamal, podviedol alebo ti skratka ublížil. Čo musel dotyčný (vinník) urobiť, aby si ťa získal späť? Aby navrátil kvalitu vášho vzťahu? Začínam dosť vážne, ale aj pre Teba to môže byť návod, ako získať osobu, ktorú si sklamal, späť. Veď nikto nie je dokonalý. Dokonca aj vedci riešili, čo na nahnevaných, dotknutých a urazených ľudí „platí“ (Haesevoets a kol., 2013). Či stačí ospravedlnenie, ktoré nás stojí maximálne kúsok z nášho ega, alebo je to finančná kompenzácia (FK) , ktorá by mohla zachraňovať vzťahy a dokonca má aj tri stupne! Podpriemerná FK (lepšia ako nič, avšak nevyrovná napáchanú škodu), priemerná FK (postačujúca na vyrovnanie škody) a nadpriemerná FK (škoda je nie len zaplatená, dokonca aj úrok je splatený). Čo myslíš? Efektívnejšia je priemerná, alebo nadpriemerná FK? Neomylní ekonómovia by si povedali, len nech zaplatí za to čo napáchal/a, si obeť, len tým získaš, avšak ak sa bavíme o efektivite na ľudí, ktorí nemysli...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej