Preskočiť na hlavný obsah

„VSJO NEROVNO“


Problematika ekonomickej nerovnosti je v súčasnej spoločnosti stále aktuálnejšia. Podľa štatistických ukazovateľov sa nerovnosti v príjmoch od roku 1989 výrazne prehlbujú. Bohatí sa stávajú bohatšími, a chudobní, naopak, ešte chudobnejšími. Možno trochu prekvapujúcou informáciou je fakt, že Slovensko je na tom v porovnaní so zvyškom sveta veľmi dobre. Tzv. Giniho koeficient slúžiaci na percentuálne vyjadrenie rozdelenia príjmov v populácií krajiny hovorí o 25% (OECD) nerovnosti (na škále 0-100%), čo nás radí zhruba na úroveň Švédska či Fínska. Dnes sa platy síce zvyšujú, ľudia sa však nezdajú byť spokojní. Je teda možné vnímať aj pri zvyšovaní platov rozdiely? Alebo sú ľudia neukojiteľnými mamonármi bez možnosti uspokojenia svojich túžob?


Existujú dva zaužívané spôsoby zvyšovania resp. znižovania platov. Absolútny, kedy sa mzda zmení o fixne stanovenú čiastku, a relatívny, kedy je zmena vyjadrená percentuálne. Vychádzajúc z doterajších výskumov prevláda názor, že kým absolútne zmeny v príjmoch ovplyvňujú ich nerovnosť, v prípade relatívnych to tak nie je. Dôvodom je subjektívne vyššia hodnota fixnej čiastky pre občanov z nižších príjmových skupín. Lembregts a Pandelaere (2014) zistili, že to nemusí platiť vždy. Experimentálne potvrdili vplyv percentuálnej zmeny príjmov na vnímanie platovej nerovnosti. Opakovane sa u ľudí preukázalo vnímanie percentuálnych zmien v platoch ako nerovných, nakoľko vo výsledku boli absolútne rozdiely medzi platmi väčšie. Kvôli eliminácii efektu známej meny opakovali experiment aj s fiktívnou menou. Výsledky sa ukázali byť identické. Percentuálne zvyšovanie príjmov mení tiež vnímanie spravodlivosti a zvyšuje mieru závisti.

Zamyslenia hodnou otázkou je či by ľudia boli šťastnejší v prípade menšej ekonomickej nerovnosti. Za istých okolností áno. Oishi, Kesebir a Diener (2011) preukázali, že Američania boli priemerne naozaj spokojnejší v rokoch s nižšou mierou ekonomickej nerovnosti, platilo to však iba u občanov z nižších príjmových skupín. Akousi anomáliou zostáva stagnácia úrovne šťastia Američanov, napriek stabilnému ekonomickému rastu, čo u mnohých európskych národov platilo.

Príjmovým nerovnostiam nemožno zabrániť, možná je jedine snaha o ich redukciu. Otázkou zostáva či existuje svet, v ktorom by boli ľudia aj napriek nerovnostiam spokojní a pokiaľ áno, ako ho vytvoriť.

Richard Turcsek

Referencie

Lembregts, C., & Pandelaere, M. (2014). "A 20% income increase for everyone?": The effect of relative increases in income on perceived income inequality. Journal of Economic Psychology, 43, 37-47.

Oishi, S., Kesebir, S., & Diener, E. (2011). Income inequality and happiness. Psychological science, 22(9), 1095-1100.

OECD (2018). Income inequality (indicator). doi: 10.1787/459aa7f1-en (Accessed on 18 April 2018)

Obrázok stiahnutý z: https://www.gaiashomes.com/inequality-incomes/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej