Preskočiť na hlavný obsah

VPLÝVA NÁLADA INVESTOROV NA ICH ROZHODOVANIE SA?



Nálada môže ovplyvniť finančné rozhodnutia, ako sú tolerancia voči riziku, vnímanie rizika a ako informácie spracovávajú jednotlivci pri vytváraní očakávaní. Napríklad, predstavte si, že máte možnosť sa rozhodnúť investovať do akcií Land Rover alebo AeroMobil. Land Rover je známa spoločnosť, čiže je to bezpečná investícia. AeroMobil je nová spoločnosť, čiže je to risk. Budúcnosť môže ale ukázať, že sa tieto autá budú vyrábať a naša investícia sa oplatí viac. Pre ktorú firmu by ste sa rozhodli pod vplyvom zlej nálady? Na obrázku vidíme obchodníka, ktorý sa rozhoduje medzi správnymi dverami. V našom prípade by žlté dvere znamenali voľbu toho, že si vyberieme bezpečnejšiu investíciu a hnedé dvere, že sa rozhodneme riskovať.

Rozhodovanie sa obchodníka

Výskumy ukazujú, že obchodníci s negatívnou náladou berú malé riziká a obchodníci s pozitívnou náladou vykazujú správanie, ktoré je náchylnejšie na riziko (Au a kol., 2003). Môžeme sa tak domnievať, že keď máme zlú náladu, vybrali  by sme bezpečnejšiu investíciu (Land Rover) a volili tak žlté dvere. Zvolili by sme si takisto bezpečnejšiu investíciu pod vplyvom negatívnej nálady spôsobenej finálnym skončením seriálov?

Ukázalo sa, že negatívna nálada amerických investorov spôsobená finálnym skončením seriálov znižuje dopyt po rizikových aktívach (Lepori, 2015). Taktiež pozitívna nálada pod vplyvom pozerania komediálnych filmov cez víkend je nasledovaná poklesom akcií nasledujúci pondelok. Sledovanie komediálnych filmov môže vyvolať pozitívnu náladu, čo môže nabádať ľudí, aby sa správali opatrnejšie a vyhýbali sa rizikám (Lepori, 2010).

Zdá sa, že nálada môže ovplyvniť toleranciu, vnímanie rizík a očakávania investorov, ktoré následne ovplyvňujú ich voľby. Skúsili ste sa zamyslieť, aké je vaše rozhodnutie pod vplyvom negatívnej či pozitívnej nálady?

Ivana Pristačová

Referencie

Au, K. Chan, F., Wang, D., & Vertinsky, I. (2003). Mood in foreign exchange trading: Cognitive processes and performance. Organizational Behavior and Human Decision Processes, 91, 322-338.

Lepori, G. M. (2015). Investor mood and demand for stocks: Evidence from popular TV series finales. Journal of Economic Psychology, 48, 33-47.

Lepori G. M. (2010). Positive mood, risk attitudes, and investment decisions: field evidence from comedy movie attendance in the U.S. Copenhagen Business School - Department of Finance, 59.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...