Preskočiť na hlavný obsah

VPLÝVA NÁLADA INVESTOROV NA ICH ROZHODOVANIE SA?


V dnešnej dobe považujeme obchodovanie za kľúč k bohatstvu. Pri rozhodovaní o voľbe investície zvažujú investori mieru rizika a očakávanú výšku výnosu. Môže na rozhodovanie sa investorov vplývať nálada?

Nálada môže ovplyvniť finančné rozhodnutia, ako sú tolerancia voči riziku, vnímanie rizika a ako informácie spracovávajú jednotlivci pri vytváraní očakávaní. Napríklad, predstavte si, že máte možnosť sa rozhodnúť investovať do akcií Land Rover alebo AeroMobil. Land Rover je známa spoločnosť, čiže je to bezpečná investícia. AeroMobil je nová spoločnosť, čiže je to risk. Budúcnosť môže ale ukázať, že sa tieto autá budú vyrábať a naša investícia sa oplatí viac. Pre ktorú firmu by ste sa rozhodli pod vplyvom zlej nálady? Na obrázku vidíme obchodníka, ktorý sa rozhoduje medzi správnymi dverami. V našom prípade by žlté dvere znamenali voľbu toho, že si vyberieme bezpečnejšiu investíciu a hnedé dvere, že sa rozhodneme riskovať.

Rozhodovanie sa obchodníka

Výskumy ukazujú, že obchodníci s negatívnou náladou berú malé riziká a obchodníci s pozitívnou náladou vykazujú správanie, ktoré je náchylnejšie na riziko (Au a kol., 2003). Môžeme sa tak domnievať, že keď máme zlú náladu, vybrali  by sme bezpečnejšiu investíciu (Land Rover) a volili tak žlté dvere. Zvolili by sme si takisto bezpečnejšiu investíciu pod vplyvom negatívnej nálady spôsobenej finálnym skončením seriálov?

Ukázalo sa, že negatívna nálada amerických investorov spôsobená finálnym skončením seriálov znižuje dopyt po rizikových aktívach (Lepori, 2015). Taktiež pozitívna nálada pod vplyvom pozerania komediálnych filmov cez víkend je nasledovaná poklesom akcií nasledujúci pondelok. Sledovanie komediálnych filmov môže vyvolať pozitívnu náladu, čo môže nabádať ľudí, aby sa správali opatrnejšie a vyhýbali sa rizikám (Lepori, 2010).

Zdá sa, že nálada môže ovplyvniť toleranciu, vnímanie rizík a očakávania investorov, ktoré následne ovplyvňujú ich voľby. Skúsili ste sa zamyslieť, aké je vaše rozhodnutie pod vplyvom negatívnej či pozitívnej nálady?

Ivana Pristačová

Referencie

Au, K. Chan, F., Wang, D., & Vertinsky, I. (2003). Mood in foreign exchange trading: Cognitive processes and performance. Organizational Behavior and Human Decision Processes, 91, 322-338.

Lepori, G. M. (2015). Investor mood and demand for stocks: Evidence from popular TV series finales. Journal of Economic Psychology, 48, 33-47.

Lepori G. M. (2010). Positive mood, risk attitudes, and investment decisions: field evidence from comedy movie attendance in the U.S. Copenhagen Business School - Department of Finance, 59.

Obrázok stiahnutý z: https://cz.123rf.com/clipart-vector/undecided_businessman.html?sti=mvh8foikd1x8c1sqt4

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej