VPLÝVA NÁLADA INVESTOROV NA ICH ROZHODOVANIE SA?

V dnešnej dobe považujeme obchodovanie za kľúč k bohatstvu. Pri rozhodovaní o voľbe investície zvažujú investori mieru rizika a očakávanú výšku výnosu. Môže na rozhodovanie sa investorov vplývať nálada?

Nálada môže ovplyvniť finančné rozhodnutia, ako sú tolerancia voči riziku, vnímanie rizika a ako informácie spracovávajú jednotlivci pri vytváraní očakávaní. Napríklad, predstavte si, že máte možnosť sa rozhodnúť investovať do akcií Land Rover alebo AeroMobil. Land Rover je známa spoločnosť, čiže je to bezpečná investícia. AeroMobil je nová spoločnosť, čiže je to risk. Budúcnosť môže ale ukázať, že sa tieto autá budú vyrábať a naša investícia sa oplatí viac. Pre ktorú firmu by ste sa rozhodli pod vplyvom zlej nálady? Na obrázku vidíme obchodníka, ktorý sa rozhoduje medzi správnymi dverami. V našom prípade by žlté dvere znamenali voľbu toho, že si vyberieme bezpečnejšiu investíciu a hnedé dvere, že sa rozhodneme riskovať.

Rozhodovanie sa obchodníka

Výskumy ukazujú, že obchodníci s negatívnou náladou berú malé riziká a obchodníci s pozitívnou náladou vykazujú správanie, ktoré je náchylnejšie na riziko (Au a kol., 2003). Môžeme sa tak domnievať, že keď máme zlú náladu, vybrali by sme bezpečnejšiu investíciu (Land Rover) a volili tak žlté dvere. Zvolili by sme si takisto bezpečnejšiu investíciu pod vplyvom negatívnej nálady spôsobenej finálnym skončením seriálov?

Ukázalo sa, že negatívna nálada amerických investorov spôsobená finálnym skončením seriálov znižuje dopyt po rizikových aktívach (Lepori, 2015). Taktiež pozitívna nálada pod vplyvom pozerania komediálnych filmov cez víkend je nasledovaná poklesom akcií nasledujúci pondelok. Sledovanie komediálnych filmov môže vyvolať pozitívnu náladu, čo môže nabádať ľudí, aby sa správali opatrnejšie a vyhýbali sa rizikám (Lepori, 2010).

Zdá sa, že nálada môže ovplyvniť toleranciu, vnímanie rizík a očakávania investorov, ktoré následne ovplyvňujú ich voľby. Skúsili ste sa zamyslieť, aké je vaše rozhodnutie pod vplyvom negatívnej či pozitívnej nálady?

Ivana Pristačová

Referencie

Au, K. Chan, F., Wang, D., & Vertinsky, I. (2003). Mood in foreign exchange trading: Cognitive processes and performance. Organizational Behavior and Human Decision Processes, 91, 322-338.

Lepori, G. M. (2015). Investor mood and demand for stocks: Evidence from popular TV series finales. Journal of Economic Psychology, 48, 33-47.

Lepori G. M. (2010). Positive mood, risk attitudes, and investment decisions: field evidence from comedy movie attendance in the U.S. Copenhagen Business School - Department of Finance, 59.

Obrázok stiahnutý z: https://cz.123rf.com/clipart-vector/undecided_businessman.html?sti=mvh8foikd1x8c1sqt4

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu. Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka. Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným

Čítať ďalej

Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu