Preskočiť na hlavný obsah

DÔVERUJ ALE PREVERUJ ? ALEBO PREČO SME TAKÍ NEDÔVERČIVÍ VOČI ŽIADOSTI O POMOC


Azda každý z nás sa už stretol s človekom sediacim na ulici pýtajúc peniaze či drobný príspevok. Často krát však na takýchto ľudí reagujeme s nedôverou pretože naša poskytnutá pomoc bola zneužitá. Všetci určite poznáme príbeh o náhodnom okoloidúcom, ktorému sa stali snáď všetky katastrofy sveta a pýta od nás malú pomoc v podobe vypožičania mobilného telefónu alebo malej finančnej sumy. Ako si potom môžeme byť istý ktorý je „ten ozajstný“ človek v núdzi, ktorý nezneužije našu dôveru ? Zmenili by naše rozhodnutie poskytnúť pomoc informácie o naozajstnej potrebe prijímateľa?

V štúdii (Kandul, 2016) výskumníci použili HRU DIKTÁTOROV na skúmanie ozajstnej potreby prijímateľa daru či príspevku. V tejto hre bol použitý vplyv ex-post (dodatočných) a ex-ante (budúcich) informácií a skúmanie toho či tieto informácie ovplyvnia darcu v ochote prispieť človeku, ktorý žiada o pomoc. Vo výskume teda chceli zistiť či je človek ochotný poskytnúť pomoc aj keď nemá žiadnu predstavu o tom, nakoľko je táto pomoc pre pýtajúceho človeka potrebná. Zistilo sa, že neexistujú významné rozdiely medzi tým, keď darcovia mali potrebné informácie o potrebe prijímateľa daru a keď tieto informácie nemali. Dalo by sa povedať, že tu ide skôr o motív prosociality a potreby akejsi solidarity pri pohľade na trápiaceho sa človeka, ktorý možno nemal také šťastie ako my.

Je však dokázané, že ľudia sú častejšie ochotní poskytnúť pomoc druhému človeku ak sú o to priamo požiadaní. Tiež sa zistilo, že sme ochotnejší v pomoci cudzincom ako domácim obyvateľom, čo môže byť spôsobené práve potrebou pomoci niekomu kto to naozaj potrebuje, veď raz darmo sme len ľudia a musíme si navzájom pomáhať :).

Štúdia (Andreoni & Rao, 2011) zase hovorí, že všetko je o komunikácii. Autori tvrdia, že na to, aby bol človek ochotný pomoci musí byť vyvinutá aspoň nejaká interakcia medzi darcom a príjemcom, čo následne ovplyvní darcove rozhodnutia. Tiež je tu potvrdený fakt, že priame požiadanie o pomoc býva aj častejšie vyslyšané a teda ide o akúsi „silu pýtania sa“.  Avšak aj tu treba dávať pozor na to ČO alebo KOĽKO pýtame. Potvrdilo sa totiž, že pri prosbách o vyššie čiastky v žiadostiach o príspevok neobídeme najlepšie a často krát dostaneme oveľa menej ako sme pýtali. Zaujímavé je, že to neplatí aj naopak a v nižších prosbách pravdepodobne dostaneme aj naozaj menšie príspevky.

Ako teda reagovať na také množstvo žiadostí o pomoc, s ktorými sa stretávame každý deň na uliciach ? To je už na každom, avšak treba brať na vedomie, že nikdy nevieme kedy sa v zlej situácii ocitneme my sami.

Simona Meštíková

Referencie

Kandul, S. (2016). Ex-post blindness as excuse ? The effect of information disclosure on giving. Journal of Economic Psychology, 52, 91-101.

Andreoni, J., & Rao, J.M. (2011). The power of asking: How communication affects selfishness, empathy, and altruism. Journal of Public Economics, 95, 513-520.

Obrázok dostupný na: https://hikingartist.com/2015/02/06/water-is-everything/begging-skeleton-money-around/


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej