Preskočiť na hlavný obsah

AJ VY BEŽÍTE NA HEDONICKOM BEŽIACOM PÁSE?


Často predpokladáme, že keď si kúpime niečo, po čom dlho túžime (nové auto, nové oblečenie), ale aj pri mnohých významných udalostiach (povýšenie, nasťahovanie sa do nového domu), že nás to urobí šťastným. Z krátkodobého hľadiska to tak aj je. Postupom času však naša radosť mizne. Prečo je to tak?

Ide totiž o fenomén, ktorý sa nazýva hedonická adaptácia.

Emmerling a Qari (2017) skúmali efekt hedonickej adaptácie pri kúpe automobilu. Sledovaním úrovne šťastia tých istých osôb v priebehu niekoľkých rokov pred nákupom auta a po zakúpení auta zistili, že v priebehu 5 rokov úroveň individuálneho šťastia klesá o 1/3 práve kvôli hedonickej adaptácii.

Jednotlivci zanedbávajú tento proces adaptácie a preto sa riadia neoptimálnym plánom spotreby. Ak by sme ho však začali predvídať, mohlo by to ovplyvniť naše rozhodnutia pri nákupe. Zvýšenie funkcie užitočnosti predmetu spotreby by sme mohli dosiahnuť zvážením možného znehodnotenia predmetu či zvážením budúceho vkusu.

Bez ohľadu na to, čo sa v našom živote stane, čo sa zmení, tak úroveň šťastia sa nejaký čas po udalosti vráti zasa do svojej základnej línie. To nás podnecuje k tomu, aby sme znovu hľadali šťastie v niečom novom. Hedonická adaptácia opisuje ľudí ako bežcov na bežiacom páse. Čím viac človek má, tým viac by ešte chcel. Hľadáme príjemné veci, o ktorých si myslíme, že nás urobia šťastnými. Keď ich dosiahneme, v dôsledku adaptácie si na tieto nové skutočnosti zvykneme, prestaneme si ich uvedomovať a už nám nebudú robiť takú radosť ako na začiatku. Preto začneme hľadať niečo nové, nejaký iný zdroj šťastia. Tak sa tento cyklus opakuje (Emmerling & Qari, 2017).

Hedonický bežiaci pás

Môže sa uplatňovať táto teória aj na životnú udalosť ako je manželstvo?

Výsledky štúdie Lucasa a spol. (2003) ukazujú, že adaptácia u respondentov na manželstvo bola pomalá, čiastočná a vo veľa prípadoch neprejavovali žiadne známky adaptácie. Nie je to teda tak, že po sobáši sa všetci ľudia prispôsobia ich pôvodnej úrovni spokojnosti. Podľa výsledkov, niektorí ľudia boli šťastnejší po uzatvorení manželstva, zatiaľ čo podobný počet ľudí bol menej šťastný. Táto rôznorodosť reakcií pravdepodobne odráža skutočnosť, že manželstvo môže byť príjemné a obohacujúce, ale takisto v niektorých prípadoch aj stresujúce.

Andrea Snášelová

Referencie

Emmerling, J., & Qari, S. (2017). Car ownership and hedonic adaptation. Journal of Economic Psychology, 61, 29–38.

Lucas, R. E., Clark, A. E., Georgellis, Y., & Diener, E. (2003). Reexamining Adaptation and the Set Point Model of Happiness: Reactions to Changes in Marital Status. Journal of Personality and Social Psychology, 84(3), 527-539.

Obrázok stiahnutý z: http://www.follow9.com/the-hedonic-treadmill/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Je tvoj pohár z polovice plný alebo z polovice prázdny?

Kognitívne skratky v myslení sú jednou zo základných tém psychológie. Jedná sa o rôzne heuristiky, vďaka ktorým nemusíme rozmýšlať priveľa, stačí nám málo námahy a tým šetríme čas. V tomto blogu budem písať o tom ako nás ovplyvňuje jedna z týchto skratiek v myslení – Rámovací efekt .  Rámovací efekt je skratka, kedy sa ľudia rozhodujú o možnostiach vďaka tomu, že sú prezentované pozitívne alebo negatívne, to znamená ako strata alebo ako zisk. V skratke, sú vám predostreté 2 možnosti, ktoré sú totožné iba inak povedané a vy si vyberiete tú pozitívnejšiu. Jeden z najlepších príkladov je ten, že pozitívne zmýšľajúci človek vidí pohár z polovice plný, negatívne zmýšlajúci ho vidí z polovice prázdny. Ak si si ani po takomto vysvetlení niesi istý, že tomu správne chápeš, klik na videjko: Rámovací efekt však môže mať aj negatívny dopad. Keďže sme ním ovplyvnení všetci, všetci znamená aj politici, pri t...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej