AJ VY BEŽÍTE NA HEDONICKOM BEŽIACOM PÁSE?

Často predpokladáme, že keď si kúpime niečo, po čom dlho túžime (nové auto, nové oblečenie), ale aj pri mnohých významných udalostiach (povýšenie, nasťahovanie sa do nového domu), že nás to urobí šťastným. Z krátkodobého hľadiska to tak aj je. Postupom času však naša radosť mizne. Prečo je to tak?

Ide totiž o fenomén, ktorý sa nazýva hedonická adaptácia.

Emmerling a Qari (2017) skúmali efekt hedonickej adaptácie pri kúpe automobilu. Sledovaním úrovne šťastia tých istých osôb v priebehu niekoľkých rokov pred nákupom auta a po zakúpení auta zistili, že v priebehu 5 rokov úroveň individuálneho šťastia klesá o 1/3 práve kvôli hedonickej adaptácii.

Jednotlivci zanedbávajú tento proces adaptácie a preto sa riadia neoptimálnym plánom spotreby. Ak by sme ho však začali predvídať, mohlo by to ovplyvniť naše rozhodnutia pri nákupe. Zvýšenie funkcie užitočnosti predmetu spotreby by sme mohli dosiahnuť zvážením možného znehodnotenia predmetu či zvážením budúceho vkusu.

Bez ohľadu na to, čo sa v našom živote stane, čo sa zmení, tak úroveň šťastia sa nejaký čas po udalosti vráti zasa do svojej základnej línie. To nás podnecuje k tomu, aby sme znovu hľadali šťastie v niečom novom. Hedonická adaptácia opisuje ľudí ako bežcov na bežiacom páse. Čím viac človek má, tým viac by ešte chcel. Hľadáme príjemné veci, o ktorých si myslíme, že nás urobia šťastnými. Keď ich dosiahneme, v dôsledku adaptácie si na tieto nové skutočnosti zvykneme, prestaneme si ich uvedomovať a už nám nebudú robiť takú radosť ako na začiatku. Preto začneme hľadať niečo nové, nejaký iný zdroj šťastia. Tak sa tento cyklus opakuje (Emmerling & Qari, 2017).

Hedonický bežiaci pás

Môže sa uplatňovať táto teória aj na životnú udalosť ako je manželstvo?

Výsledky štúdie Lucasa a spol. (2003) ukazujú, že adaptácia u respondentov na manželstvo bola pomalá, čiastočná a vo veľa prípadoch neprejavovali žiadne známky adaptácie. Nie je to teda tak, že po sobáši sa všetci ľudia prispôsobia ich pôvodnej úrovni spokojnosti. Podľa výsledkov, niektorí ľudia boli šťastnejší po uzatvorení manželstva, zatiaľ čo podobný počet ľudí bol menej šťastný. Táto rôznorodosť reakcií pravdepodobne odráža skutočnosť, že manželstvo môže byť príjemné a obohacujúce, ale takisto v niektorých prípadoch aj stresujúce.

Andrea Snášelová

Referencie

Emmerling, J., & Qari, S. (2017). Car ownership and hedonic adaptation. Journal of Economic Psychology, 61, 29–38.

Lucas, R. E., Clark, A. E., Georgellis, Y., & Diener, E. (2003). Reexamining Adaptation and the Set Point Model of Happiness: Reactions to Changes in Marital Status. Journal of Personality and Social Psychology, 84(3), 527-539.

Obrázok stiahnutý z: http://www.follow9.com/the-hedonic-treadmill/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu. Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka. Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným

Čítať ďalej

Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu