Daňové podvody sú vo svete celkom
známa a bežná vec. V médiách často počujeme o známych hercoch,
biznismenoch, športovcoch alebo tiež politikoch, či hlavách štátov a ich
finančných a daňových podvodoch. Odhaduje sa, že až 10 – 15 %
celosvetového finančného bohatstva je držaná cez pobrežné raje a mimo dosahu
daňových úradov. Sú však bohatí ľudia naozaj náchylnejší a viac ochotní
k takémuto podvádzaniu, alebo skôr ľudia v médiách podliehajú
kognitívnej odchýlke, takzvanej selection bias (tzn. že ľudia sú skôr ochotní
rozprávať o veľkých prominentných prípadoch, nevšímajúc si potenciálne
viac časté, ale menšie prípady podvádzania obyčajných ľudí)?
V experimente od Grundmann
a Lambsdorff (2017), sa títo autori snažili zistiť odpoveď na túto otázku.
Autori, na základe výsledkov experimentu uvádzajú, že existuje istá
psychologická sila, ktorá spôsobuje, že osoby s vysokým príjmom sú
ochotnejšie podvádzať. Táto psychologická sila môže súvisieť s ďalšou
kognitívnou odchýlkou a to self – serving bias (tzn. ak v niečom zlyhám
mám tendenciu hovoriť, že za to môžu okolnosti a keď v niečom uspejem
hovorím, že za to môžu moje schopnosti). Ukázalo sa teda, že čím viac človek
zarobí, tým viac sa cíti byť oprávnený
podvádzaniu.
Tento prístup avšak predpokladá, že
človek funguje v izolácii od vonkajšieho prostredia. Autori Frey
a Torgler (2007), sa pozreli na daňové správanie ako sociálny akt.
Predpokladali, že spolupráca je dôležitým determinantom rozsahu morálneho
správania ohľadom daní a daňového podvádzania. Ak človek vidí veľa
príkladov daňového podvádzania, môže mať pocit, že je to viac či menej
v poriadku a ukáže sa to na jeho vyššom podvádzaní. Na druhej strane,
ak vidí a verí, že ostatní sú úprimní a nepodvádzajú, bude sa správať
morálnejšie.
Na záver: Áno, u bohatých je
naozaj vyššia šanca k daňovým podvodom a nie je to len tým, že my
podliehame istým kognitívnym odchýlkam. Podliehajú im aj oni sami,
v dôsledku čoho môžu mať pocit, že si zaslúžia viac. Keďže ale človek
nikdy nefunguje vo vákuu, bohatých ľudí pri podvádzaní môžu ovplyvňovať aj iní
ľudia.
Natália Ondrejková
Referencie
Frey, B. S., &
Torgler, B. (2007). Tax morale and conditional cooperation. Journal of
Comparative Economics, 35(1), 136-159.
Grundmann, S.,
& Lambsdorff, J. G. (2017). How income and tax rates provoke cheating–An
experimental investigation of tax morale. Journal of Economic
Psychology, 63, 27-42.
Komentáre
Zverejnenie komentára