Preskočiť na hlavný obsah

„NIE PENIAZE, ALE ZÁVISŤ VLÁDNE SVETU“ (Curt Goetz)

Ľudia sa v dnešnom svete snažia prekročiť rôzne rekordy. Dávajú si nedosiahnuteľné ciele a bezhlavo sa rútia za úspechom. Všetci sa neustále porovnávame so svojimi susedmi, priateľmi či súrodencami. Chceme sa im vyrovnať ba dokonca ich až predbehnúť.

(Prevzaté z “Te roade invidia?“ od P. Avram)

Porovnanie seba s ostatnými, či už úmyselne alebo neúmyselne, je všadeprítomným sociálnym fenoménom (Suls a kol., 2002). Porovnávame svoje staré ošúchané auto vs. najnovší model BMW nášho kamaráta, kamenisté Chorvátsko, v ktorom sme strávili minulý rok letnú dovolenku vs. exotické Thajsko, kde si odskočil náš nový kolega na Vianoce. Pittarello a kol. (2013) tvrdí, že aj na základe týchto rozdielov sa ľudia v rámci celej spoločnosti radia do rôznych kategórií.

Predovšetkým v západných spoločnostiach je finančné bohatstvo jedným z hlavných faktorov, ktoré sa používajú na rozdelenie občanov medzi “víťazov“ a “porazených“. Ľudia majú tendenciu chudobného odmietať a k bohatému sa v tej istej situácii správať oveľa ústretovejšie. Takéto negatívne správanie k znevýhodneným si všímajú už aj malé deti a práve to ich vedie k rôznym predsavzatiam. Určujú si ciele a hovoria si, čo chcú dosiahnuť až budú veľkí. Berú si príklad z úspešných ľudí, z ktorých robia svojich idolov a snažia sa ich čo najviac kopírovať. Rovnako aj Pittarello a kol. (2013) uvádza, že stanovenie špecifických cieľov vedie k vyššej motivácii, angažovanosti či túžbe dosiahnuť lepšie výsledky. Snažíme sa získať vlastné úspechy. Meníme sa tak z kolektivistov na individualistov. Zabúdame však na altruistické správanie voči blízkym a robíme všetko len pre to, aby sme my boli tí najlepší. Tento pocit sebauspokojenia nám následne zvyšuje subjektívnu pohodu (Suls a kol., 2002).

Na nešťastie, v živote prichádzajú aj zlyhania. Nie vždy sa nám darí splniť naše ciele, čo spôsobuje že nesúlad medzi očakávaním a výsledkom vyvoláva u ľudí negatívne pocity (Pittarello a kol., 2013). S nastupujúcim sebasúcitom prichádzame s výhovorkami ako ospravedlniť svoj čin. Je to pre nás jednoduchšie, ako akceptovať fakt, že nie sme takí dobrí ako ostatní. Zbavíme sa tak zodpovednosti a zotrvávame v presvedčení svojej vlastnej neomylnosti. Na záver vyvstáva otázka, či byť prvý nás skutočne robí šťastnými?

Simona Slivkaničová

Referencie

Pittarello, A., Rubaltelli, E., & Rumiati, R. (2013). You can’t be better than me: The role of the reference point in modulating people’s pursuit of wealth. Journal of Economic Psychology, 37, 65-76.

Suls, J., Martin, R., & Wheeler, L. (2002). Social comparison: Why, with whom, and with what effect? American Psychological Society, 11(5), 159-163.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej