Preskočiť na hlavný obsah

„NIE PENIAZE, ALE ZÁVISŤ VLÁDNE SVETU“ (Curt Goetz)

Ľudia sa v dnešnom svete snažia prekročiť rôzne rekordy. Dávajú si nedosiahnuteľné ciele a bezhlavo sa rútia za úspechom. Všetci sa neustále porovnávame so svojimi susedmi, priateľmi či súrodencami. Chceme sa im vyrovnať ba dokonca ich až predbehnúť.

(Prevzaté z “Te roade invidia?“ od P. Avram)

Porovnanie seba s ostatnými, či už úmyselne alebo neúmyselne, je všadeprítomným sociálnym fenoménom (Suls a kol., 2002). Porovnávame svoje staré ošúchané auto vs. najnovší model BMW nášho kamaráta, kamenisté Chorvátsko, v ktorom sme strávili minulý rok letnú dovolenku vs. exotické Thajsko, kde si odskočil náš nový kolega na Vianoce. Pittarello a kol. (2013) tvrdí, že aj na základe týchto rozdielov sa ľudia v rámci celej spoločnosti radia do rôznych kategórií.

Predovšetkým v západných spoločnostiach je finančné bohatstvo jedným z hlavných faktorov, ktoré sa používajú na rozdelenie občanov medzi “víťazov“ a “porazených“. Ľudia majú tendenciu chudobného odmietať a k bohatému sa v tej istej situácii správať oveľa ústretovejšie. Takéto negatívne správanie k znevýhodneným si všímajú už aj malé deti a práve to ich vedie k rôznym predsavzatiam. Určujú si ciele a hovoria si, čo chcú dosiahnuť až budú veľkí. Berú si príklad z úspešných ľudí, z ktorých robia svojich idolov a snažia sa ich čo najviac kopírovať. Rovnako aj Pittarello a kol. (2013) uvádza, že stanovenie špecifických cieľov vedie k vyššej motivácii, angažovanosti či túžbe dosiahnuť lepšie výsledky. Snažíme sa získať vlastné úspechy. Meníme sa tak z kolektivistov na individualistov. Zabúdame však na altruistické správanie voči blízkym a robíme všetko len pre to, aby sme my boli tí najlepší. Tento pocit sebauspokojenia nám následne zvyšuje subjektívnu pohodu (Suls a kol., 2002).

Na nešťastie, v živote prichádzajú aj zlyhania. Nie vždy sa nám darí splniť naše ciele, čo spôsobuje že nesúlad medzi očakávaním a výsledkom vyvoláva u ľudí negatívne pocity (Pittarello a kol., 2013). S nastupujúcim sebasúcitom prichádzame s výhovorkami ako ospravedlniť svoj čin. Je to pre nás jednoduchšie, ako akceptovať fakt, že nie sme takí dobrí ako ostatní. Zbavíme sa tak zodpovednosti a zotrvávame v presvedčení svojej vlastnej neomylnosti. Na záver vyvstáva otázka, či byť prvý nás skutočne robí šťastnými?

Simona Slivkaničová

Referencie

Pittarello, A., Rubaltelli, E., & Rumiati, R. (2013). You can’t be better than me: The role of the reference point in modulating people’s pursuit of wealth. Journal of Economic Psychology, 37, 65-76.

Suls, J., Martin, R., & Wheeler, L. (2002). Social comparison: Why, with whom, and with what effect? American Psychological Society, 11(5), 159-163.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej