Ľudia sa v dnešnom svete snažia prekročiť rôzne rekordy. Dávajú si
nedosiahnuteľné ciele a bezhlavo sa rútia za úspechom. Všetci sa neustále
porovnávame so svojimi susedmi, priateľmi či súrodencami. Chceme sa im vyrovnať
ba dokonca ich až predbehnúť.
(Prevzaté z “Te roade invidia?“ od P. Avram)
Porovnanie seba s ostatnými, či už úmyselne alebo neúmyselne, je
všadeprítomným sociálnym fenoménom (Suls a kol., 2002). Porovnávame svoje staré
ošúchané auto vs. najnovší model BMW nášho kamaráta, kamenisté Chorvátsko,
v ktorom sme strávili minulý rok letnú dovolenku vs. exotické Thajsko, kde
si odskočil náš nový kolega na Vianoce. Pittarello a kol. (2013) tvrdí, že
aj na základe týchto rozdielov sa ľudia v rámci celej spoločnosti radia do
rôznych kategórií.
Predovšetkým v západných spoločnostiach je finančné bohatstvo
jedným z hlavných faktorov, ktoré sa používajú na rozdelenie občanov medzi
“víťazov“ a “porazených“. Ľudia majú tendenciu chudobného odmietať a k bohatému
sa v tej istej situácii správať oveľa ústretovejšie. Takéto negatívne
správanie k znevýhodneným si všímajú už aj malé deti a práve to ich
vedie k rôznym predsavzatiam. Určujú si ciele a hovoria si, čo chcú
dosiahnuť až budú veľkí. Berú si príklad z úspešných ľudí, z ktorých
robia svojich idolov a snažia sa ich čo najviac kopírovať. Rovnako aj
Pittarello a kol. (2013) uvádza, že stanovenie špecifických cieľov vedie
k vyššej motivácii, angažovanosti či túžbe dosiahnuť lepšie výsledky.
Snažíme sa získať vlastné úspechy. Meníme sa tak z kolektivistov na
individualistov. Zabúdame však na altruistické správanie voči blízkym
a robíme všetko len pre to, aby sme my boli tí najlepší. Tento pocit
sebauspokojenia nám následne zvyšuje subjektívnu pohodu (Suls a kol.,
2002).
Na nešťastie, v živote prichádzajú aj zlyhania. Nie vždy sa nám darí
splniť naše ciele, čo spôsobuje že nesúlad medzi očakávaním a výsledkom
vyvoláva u ľudí negatívne pocity (Pittarello a kol., 2013).
S nastupujúcim sebasúcitom prichádzame s výhovorkami ako ospravedlniť
svoj čin. Je to pre nás jednoduchšie, ako akceptovať fakt, že nie sme takí
dobrí ako ostatní. Zbavíme sa tak zodpovednosti a zotrvávame
v presvedčení svojej vlastnej neomylnosti. Na záver vyvstáva otázka, či
byť prvý nás skutočne robí šťastnými?
Simona Slivkaničová
Referencie
Pittarello, A.,
Rubaltelli, E., & Rumiati, R. (2013). You can’t be better than me: The role
of the reference point in modulating people’s pursuit of wealth. Journal of Economic Psychology, 37, 65-76.
Suls, J.,
Martin, R., & Wheeler, L. (2002). Social comparison: Why, with whom, and
with what effect? American Psychological
Society, 11(5), 159-163.
Komentáre
Zverejnenie komentára