Preskočiť na hlavný obsah

JE VÔBEC V MOJEJ MOCI NEZADĹŽIŤ SA?

Na finančné hospodárenie majú vplyv rôzne premenné. Skúmané už boli dlhy alebo úspory v súvislosti s očakávaniami či postojmi k riziku. Dávno už napríklad vieme, že pre prípad núdze sporia predovšetkým ľudia, ktorí majú blízko do dôchodku a tí, ktorí majú pesimistickejší pohľad na svoju budúcu finančnú situáciu. Ak teda máte po päťdesiatke a neočakávate, že štát vám zabezpečí luxusný dôchodok je pravdepodobnejšie, že akú-takú finančnú rezervu už budete mať. Ak sa naopak pozeráme na našu finančnú budúcnosť pozitívne, je tu pozitívny vzťah medzi našimi očakávaniami, že financie nám chýbať nebudú a výškou nezabezpečeného dlhu, ktorý si vezmeme. Ako však ovplyvňuje model Big Five náš prístup k nezabezpečeným dlhom? Výskum Browna a Taylora (2014) odhalil rozdielne osobnostné črty medzi jednotlivcami a pármi, ktoré sú pozitívne spojené s veľkosťou dlhu. Ukázalo sa, že v porovnaní s ostatnými črtami hrajú vo výške dlhu najväčšiu úlohu extraverzia pokiaľ ide o jednotlivcov, avšak pokiaľ ide o páry v jednej domácnosti, najväčšiu úlohu tu zohráva prívetivosť.  


Nikoho však asi neprekvapí, že či v pároch a či medzi jednotlivcami je svedomitosť s výškou dlhu spojená negatívne. Toto zistenie podporuje aj výskum Nyhusa a Webleyho (2001) ktorý naznačuje, že u svedomitých jedincov je menej pravdepodobné, že by niekedy mali dlh. Preto ak sa v partnerstve chcete vyhnúť zbytočne vysokým dlhom, skúste si vybrať niekoho skôr menej prívetivého a viac svedomitého :). Brown a Taylor (2014) tiež zistili, že niektoré osobnostné črty predpovedajú aký typ dlhu bude daný jedinec mať. Extraverzia je napríklad pozitívne spojená s pravdepodobnosťou držania dlhu na kreditnej karte a samozrejme svedomitosť má k takémuto typu dlhu ale aj k ostatným typom opačný vzťah. Zaujímavosťou je, že jediná osobnostná črta, ktorá nemala žiadnu štatistickú významnosť v súvislosti s nezabezpečenými dlhmi je neurotizmus. Výskum naznačuje, že táto črta nie je dôležitá v tomto aspekte. Ak sa ale pozrieme na výskum Nyhusa a Webleyho (2001) tak toto zistenie sa stáva ešte prekvapivejším, pretože títo páni vo svojom výskume zistili, že emocionálna nestabilita, ktorá sa spája s neurotizmom je pozitívne spojená s držaním dlhu. Názor si už urobte sami.

Veronika Pikáliová

Referencie

Brown, S., & Taylor, K. (2014). Household finances and the ‘Big Five’ personality traits. Journal of Economic Psychology, 45, 197–212.

Nyhus, E. K., & Webley, P. (2001). The role of personality in household saving and borrowing behavior. European Journal of Personality, 15, 85–103.

Someecards (dátum neznámy). Dostupné na Internete: https://www.someecards.com/flirting-cards/debt-rest-life-funny-ecard/


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...