Ekonomická psychológia FSEV

"Chcete aby naša krajina  prosperovala ?  Na šťastie  existuje riešenie!" Na chvíľku si predstavte, že to, či sa cítite šťastní ovplyvňuje svet okolo Vás. Predstavte si, že Vaše šťastie reguluje blahobyt v krajine, že v podstate osud tejto krajiny držíte vo svojich rukách. Zdá sa Vám to absurdné? Či je to ako z nejakého sci-fi filmu a vy ste akčný hrdina, ktorý drží svet na svojich pleciach? Nie, nežijeme v inej dimenzii a ani nie sme súčasťou sci-fi filmu. Autori Conzo, Aassve et al. (2017) tvrdia, že blahobyt danej krajiny je podmienený tým, či majú jej obyvatelia uspokojené základné psychologické potreby. Konkrétne: či ľudia pociťujú autonómiu (potreba mať kontrolu nad svojím správaním, konať podľa vlastných záujmov a hodnôt), pocit príbuznosti (vzťahy s inými ľuďmi; potreba prijímať a dávať lásku a podporu; pocit spolupatričnosti ku skupine) a  kompetencie (schopnosť ovládať svoje kroky; pocit sebaúčinnosti...

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Finančná kríza má veľký dopad na svet ekonomiky. Vedci sa od 2008 začali zaoberať aj jej dopadom na psychiku a tým, ako bežní ľudia vnímajú krízu. Koho z krízy teda viníme? Hrdinovia krízy sme my V štúdií od Leisera sa zaoberali vnímaním príčin krízy u laikov z rôznych krajín sveta. Dotazník použili v 7 krajinách (USA, Francúzsko, Nemecko, Izrael, Rusko, Turecko, Hong Kong). Výsledky spracovali pomocou klastrovej analýzy a objavili dve skupiny ľudí. Vytvorili dva profily – Individuálny a Liberálny. Individuálny profil zahrňuje respondentov, ktorí majú tendenciu pripisovať zodpovednosť za krízu morálnemu, kognitívnemu a charakterovému zlyhaniu jednotlivcov. Respondenti spadajúci do Liberálneho profilu majú tendenciu veriť v demokraciu, podnikanie a voľný trh a za príčinu krízy považujú systémové zlyhanie. „Liberáli“ žili prevažne v západných krajinách, mali ekonomické vzdelanie a boli takmer nedotknutí krízou. Naopak ľudia žijúci mimo západných krajín, bez ekonomického vzdelania ...

Keď prispejú druhí, prispejem aj ja? Budem ovplyvnený druhými, lebo keď to spravili ostatní, asi sa to tak má? To čo väčšina ľudí robí – alebo sociálne normy, ovplyvňujú širokú škálu správania. No výskumníkov Agerströma a kol. (2016) zaujímalo či sa tak deje aj pri charitatívnom dávaní. Inými slovami, zvyšuje ich použitie šancu, že ľudia prispejú charite? Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s charitatívnou organizáciou a každý participant – vysokoškolák dostal brožúru. Tá obsahovala obrázky ugandských detí žijúcich v chudobe a informácie o rôznych projektoch organizácie. Ale ako zistili či sociálne normy majú skutočne vplyv? Študentov rozdelili do troch skupín. Prvá mala v brožúre len altruistickú výzvu, aby pomohli a prispeli. Druhá sa dočítala, že aj 73 % švédskych  študentov tak spravilo a tretia skupina dostala informáciu, že prispelo 73% oslovených študentov z ich univerzity. No a ako dopadlo? Zistili, že použitie sociálnych nor...

Peniaze.  Pre niekoho symbol moci, prestíže, pre iného sú koreňom všetkého zla. Ľudia si uvedomujú krehkosť života a nevyhnutnosť konečnej smrti. Mení sa  pohľad ľudí na hodnotu peňazí, ak si uvedomujú bezprostrednú smrť? Sú symbolom nesmrteľnosti? Teória manažmentu terorizmu naznačuje, že úzkosť a strach zo smrti sú utlmené v peniazoch. V dnešnom svete si môžeme za peniaze kúpiť takmer všetko. Dokážu manipulovať realitu, môžu pomôcť ľuďom prekonávať strach zo smrti a poskytnúť im doslovnú ochranu. Bohatí ľudia si kupujú bodyguardov, nepriestrelné sklá, ba dokonca aj zdravotnú starostlivosť. Ľudia šetria a utrácajú peniaze z rôznych dôvodov. Nielen výdavky, ale aj šetrené peniaze môžu fungovať ako existenčná vyrovnávacia pamäť a chrániť ľudí pred úzkosťou smrti. Nápadná konzumácia i úspora pomáha ľuďom vyrovnať sa so strachom zo smrti. Účastníci štúdií, ktoré sa venujú tejto problematike,  boli požiadaní, aby si predstavi...

ezamestnanosť. Asi najhorší zážitok, ktorý nás môže počas pracovného života zastihnúť. Samozrejme hovorím o nedobrovoľnej nezamestnanosti. Ak je niekto dobrovoľne bez práce a užíva si voľnosť, tak nech sa páči, ale nie všetci to môžu mať takto ružové. Predstavte si, že dlhodobo pracujete vo firme, už ste si získali určité postavenie a všetko sa to razom rozplynie. Pokiaľ ste si nenašetrili peniaze, tak veľmi rýchlo zistíte, ako veľmi ste boli šťastní, kým ste ich zarábali. Peniaze ale nie sú to jediné, o čo by ste prišli. Jahoda (1988) vytvorila model, ktorý nazvala skryté benefity práce. Pokiaľ by sme tieto benefity z práce nemali, mohlo by to vážne ovplyvniť naše mentálne zdravie. Prvá zložka tohto modelu je časová štruktúra dňa, čo znamená, že si vieme približne naplánovať deň a podľa tohto plánu fungovať. Ďalšie zložky tvoril kontakt s ľuďmi, či už s rovesníkmi alebo so spolupracovníkmi s podobným zameraním, sociálny status a identita a taktiež nútená práca. Niečo, čo ná...

Nikto nie je nesmrteľný. Každého z nás sužuje úzkosť súvisiaca s uvedomením si úmrtnosti. Ľudia čelia strachu zo smrti tým, že sa pokúšajú nájsť zmysel života vo svete. Toto správanie popisuje Terror managment theory (TMT), ktorá naznačuje, že úzkosť a psychické utrpenie človek tlmí investíciou do kultúrnych noriem a presvedčení.  Preskúmanie literatúry o tomto správaní a postojoch ľudí odhaľuje, že myšlienka úmrtnosti môže viesť k chamtivosti ale aj k veľkorysosti. V snahe porozumieť týmto rozporným zisteniam bolo navrhnuté spojenie TMT a normatívneho správania, čo predpovedá, že myšlienka úmrtnosti vedie ľudí k dodržaniu ktorejkoľvek kultúrnej normy, ktorá je v súčasnosti najvýznamnejšia (Jonas a kol., 2013). Na otestovanie tejto myšlienky boli vykonané experimenty, ktoré ukázali, že u ľudí sa po pripomenutí úmrtia prejavila chamtivosť a materialistické správanie. Čiže ľudia neboli ochotný darovať finančnú čiastku charitatívnej organizácií. Zaujímavé je, že na dosiahnutie ...