Porušovanie pravidiel - Máme všetci svoju cenu ?

Otázka, prečo ľudia porušujú pravidlá, vždy priťahovala pozornosť ľudí a výskumníkov. V dnešnej dobe môžeme všetci zhodnotiť, že až príliš často sa na titulkách objavuje ďalší príklad nečestnosti, podvodu alebo klamstiev, či už ide o politiku, športovca využívajúceho doping alebo známu osobnosť odsúdenú za daňové úniky. Vo všetkých týchto prípadoch prináša porušenie pravidiel značné výhody pre jednotlivca.

Povedzme si pravdu, v skutočnosti si väčšina z nás vie spomenúť na príklad, keď sme pravidlá otočili vo svoj vlastný prospech. Na základe toho môžeme čiastočne naznačiť že tendencia porušovania pravidiel sa nachádza vo väčšine z nás, no býva však ovplyvňovaná viacerými faktormi. Pri rozhodovaní sme motivovaní najmä morálnymi úvahami (Shalvi a kol., 2011) ale zároveň veľkým presvedčením býva aj motivácia vo forme finančnej odmeny (Pﬁster et all., 2019) na základe čoho u jednotlivcov následne vznikajú vnútorne rozpory konania. V súlade s očakávaným úžitkom predstavujú najmä potenciálne odmeny kľúčový aspekt v rozhodovaní, či sa jednotlivci zapoja do nečestnosti alebo nie (Hilbig ,Thielmann, 2017).

Nedávne štúdie preto začali skúmať vnútorné konflikty u ľudí počas porušovania pravidiel. V ekonomike sa zvyčajne zameriavajú na podvádzanie skúmaním situácií, v ktorých môžu jednotlivci porušiť pravidlo s cieľom dosiahnuť peňažné výhody. Jednotlivci sú tak motivovaní buď zvýšiť svoj finančný zisk, alebo zabrániť peňažným stratám.

Výskum, ktorý prebiehal v roku 2019 v Nemecku sa zaoberal kognitívnym konfliktom v prípade motivovaných porušení pravidiel. Účastníci prevzali kontrolu nad virtuálnym cyklistickým kuriérom na počítači, ktorý dodáva pizzu v dvojrozmernej mape mesta. Porušenie pravidla jednosmerných ciest mohlo zrýchliť dodávku alebo pomohlo získať väčšiu finančnú odmenu v podobe tringeltov. Ukázalo sa, že kognitívne konflikty sa objavili aj v prípade nevyžiadaných porušení pravidiel a sila tohto konfliktu bola sprevádzaná menším počtom prípadov nečestnosti (Pﬁster et all., 2019). V inej štúdií bolo zasa poukázané, že jednotlivci by mali byť ochotní klamať , keď materialistický zisk presiahne psychologické náklady spôsobené klamstvom (Fischbacher, Föllmi-Heusi, 2013). Inými slovami, je možné si predstaviť, že každý bude skutočne klamať, keď príslušné odmeny prekročia určitú veľkosť.

Jedna z ďalších štúdií (Hilbig ,Thielmann, 2017) v Nemecku poukazuje na to, že vplyv hodnoty finančnej odmeny na rozhodnutie o nečestnosti môže byť často spôsobený nedostatočnou finančnou odmenou. Na základe toho možno povedať, že väčšie stimuly skutočne podporujú tendenciu porušovania pravidiel. To znamená, že niektorí jednotlivci jednoznačne majú svoju cenu, hoci sa táto cena výrazne líši.

Kritická otázka teda ostáva:

Aká veľká odmena (ak vôbec existuje) prinúti každého jednotlivca rozhodnúť sa klamať? (Fischbacher, Föllmi-Heusi, 2013).

Michaela Nováková

SHALVI, S., HANDGRAAF, M. J. J., De DREU, C. K. W. (2010). Ethical Manoeuvring: Why People Avoid Both Major and Minor Lies. British Journal of Management,vol. 22, pp. 16 –27.

FISCHBACHER, U., FÖLLMI-HEUSI, F. (2013). Lies in disguise-an experimental study on cheating. Journal of the European Economic Association, vol.11, no.3, pp.525–547.

HILBIG, B. E., THIELMANN, I. (2017). Does everyone have a price? On the role of payoff magnitude for ethical decision making. Cognition, vol.163, pp.15–25.

PFITER, R. WIRTH, R. WELLER, L. FOERSTER, A. SCHWARZ, K. A. (2019) Taking shortcuts: Cognitive conﬂict during motivated rulebreaking. Journal of Economic Psychology. vol. 71, pp. 138-147.

SHALVI, S., HANDGRAAF, M. J. J., De DREU, C. K. W. (2010). Ethical Manoeuvring: Why People Avoid Both Major and Minor Lies. British Journal of Management,vol. 22, pp. 16 –27.

Obrázok prevzatý z: http://www.cesta301.sk/korupcia.html

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a optimizmom v podnikaní. Autorom štúdie primárne...

Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu