Preskočiť na hlavný obsah

Porušovanie pravidiel - Máme všetci svoju cenu ?


        Otázka, prečo ľudia porušujú pravidlá, vždy priťahovala pozornosť ľudí a výskumníkov. V dnešnej dobe môžeme všetci zhodnotiť, že až príliš často sa na titulkách objavuje ďalší príklad nečestnosti, podvodu alebo klamstiev, či už ide o politiku, športovca využívajúceho doping alebo známu osobnosť odsúdenú za daňové úniky. Vo všetkých týchto prípadoch prináša porušenie pravidiel značné výhody pre jednotlivca.

Povedzme si pravdu, v skutočnosti si väčšina z nás vie spomenúť na príklad, keď sme pravidlá otočili vo svoj vlastný prospech. Na základe toho môžeme čiastočne naznačiť že tendencia porušovania pravidiel sa nachádza vo väčšine z nás, no býva však ovplyvňovaná viacerými faktormi.  Pri rozhodovaní sme motivovaní najmä morálnymi úvahami (Shalvi a kol., 2011) ale zároveň veľkým presvedčením býva aj  motivácia vo forme finančnej odmeny (Pfister et all., 2019) na základe čoho u jednotlivcov následne vznikajú vnútorne rozpory konania. V súlade s očakávaným úžitkom predstavujú najmä potenciálne odmeny kľúčový aspekt v rozhodovaní, či sa jednotlivci zapoja do nečestnosti alebo nie (Hilbig ,Thielmann, 2017). 

Nedávne štúdie preto začali skúmať vnútorné konflikty u ľudí počas porušovania pravidiel. V ekonomike sa zvyčajne zameriavajú na podvádzanie skúmaním situácií, v ktorých môžu jednotlivci porušiť pravidlo s cieľom dosiahnuť peňažné výhody. Jednotlivci sú tak motivovaní buď zvýšiť svoj finančný zisk, alebo zabrániť peňažným stratám.
Výskum, ktorý prebiehal v roku 2019 v Nemecku sa zaoberal kognitívnym konfliktom v prípade motivovaných porušení pravidiel. Účastníci prevzali kontrolu nad virtuálnym cyklistickým kuriérom na počítači, ktorý dodáva pizzu v dvojrozmernej mape mesta. Porušenie pravidla jednosmerných ciest mohlo zrýchliť dodávku alebo pomohlo získať väčšiu finančnú odmenu v podobe tringeltov. Ukázalo sa, že kognitívne konflikty sa objavili aj v prípade nevyžiadaných porušení pravidiel a sila tohto konfliktu bola sprevádzaná menším počtom prípadov nečestnosti (Pfister et all., 2019). V inej štúdií bolo zasa poukázané, že jednotlivci by mali byť ochotní klamať , keď materialistický zisk presiahne psychologické náklady spôsobené klamstvom (Fischbacher, Föllmi-Heusi, 2013).  Inými slovami, je možné si predstaviť, že každý bude skutočne klamať, keď príslušné odmeny prekročia určitú veľkosť.
Jedna z ďalších štúdií (Hilbig ,Thielmann, 2017) v Nemecku poukazuje na to, že vplyv hodnoty finančnej odmeny na rozhodnutie o nečestnosti môže byť často spôsobený nedostatočnou finančnou odmenou. Na základe toho možno povedať, že väčšie stimuly skutočne podporujú tendenciu porušovania pravidiel. To znamená, že niektorí jednotlivci jednoznačne majú svoju cenu, hoci sa táto cena výrazne líši.
Kritická otázka teda ostáva:
Aká veľká odmena (ak vôbec existuje) prinúti každého jednotlivca rozhodnúť sa klamať? (Fischbacher, Föllmi-Heusi, 2013).

Michaela Nováková

SHALVI, S., HANDGRAAF, M. J. J., De DREU, C. K. W. (2010). Ethical Manoeuvring: Why People Avoid Both Major and Minor Lies. British Journal of Management,vol. 22, pp. 16 –27. 

FISCHBACHER, U., FÖLLMI-HEUSI, F. (2013). Lies in disguise-an experimental study on cheating. Journal of the European Economic Association, vol.11, no.3, pp.525–547. 

HILBIG, B. E., THIELMANN, I. (2017). Does everyone have a price? On the role of payoff magnitude for ethical decision making. Cognition, vol.163, pp.15–25.

PFITER, R. WIRTH, R. WELLER, L. FOERSTER, A. SCHWARZ, K. A. (2019) Taking shortcuts: Cognitive conflict during motivated rulebreaking. Journal of Economic Psychology. vol. 71, pp. 138-147.

SHALVI, S., HANDGRAAF, M. J. J., De DREU, C. K. W. (2010). Ethical Manoeuvring: Why People Avoid Both Major and Minor Lies. British Journal of Management,vol. 22, pp. 16 –27. 
Obrázok prevzatý z: http://www.cesta301.sk/korupcia.html

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...