Porušovanie pravidiel - Máme všetci svoju cenu ?

Otázka, prečo ľudia porušujú pravidlá, vždy priťahovala pozornosť ľudí a výskumníkov. V dnešnej dobe môžeme všetci zhodnotiť, že až príliš často sa na titulkách objavuje ďalší príklad nečestnosti, podvodu alebo klamstiev, či už ide o politiku, športovca využívajúceho doping alebo známu osobnosť odsúdenú za daňové úniky. Vo všetkých týchto prípadoch prináša porušenie pravidiel značné výhody pre jednotlivca.

Povedzme si pravdu, v skutočnosti si väčšina z nás vie spomenúť na príklad, keď sme pravidlá otočili vo svoj vlastný prospech. Na základe toho môžeme čiastočne naznačiť že tendencia porušovania pravidiel sa nachádza vo väčšine z nás, no býva však ovplyvňovaná viacerými faktormi. Pri rozhodovaní sme motivovaní najmä morálnymi úvahami (Shalvi a kol., 2011) ale zároveň veľkým presvedčením býva aj motivácia vo forme finančnej odmeny (Pﬁster et all., 2019) na základe čoho u jednotlivcov následne vznikajú vnútorne rozpory konania. V súlade s očakávaným úžitkom predstavujú najmä potenciálne odmeny kľúčový aspekt v rozhodovaní, či sa jednotlivci zapoja do nečestnosti alebo nie (Hilbig ,Thielmann, 2017).

Nedávne štúdie preto začali skúmať vnútorné konflikty u ľudí počas porušovania pravidiel. V ekonomike sa zvyčajne zameriavajú na podvádzanie skúmaním situácií, v ktorých môžu jednotlivci porušiť pravidlo s cieľom dosiahnuť peňažné výhody. Jednotlivci sú tak motivovaní buď zvýšiť svoj finančný zisk, alebo zabrániť peňažným stratám.

Výskum, ktorý prebiehal v roku 2019 v Nemecku sa zaoberal kognitívnym konfliktom v prípade motivovaných porušení pravidiel. Účastníci prevzali kontrolu nad virtuálnym cyklistickým kuriérom na počítači, ktorý dodáva pizzu v dvojrozmernej mape mesta. Porušenie pravidla jednosmerných ciest mohlo zrýchliť dodávku alebo pomohlo získať väčšiu finančnú odmenu v podobe tringeltov. Ukázalo sa, že kognitívne konflikty sa objavili aj v prípade nevyžiadaných porušení pravidiel a sila tohto konfliktu bola sprevádzaná menším počtom prípadov nečestnosti (Pﬁster et all., 2019). V inej štúdií bolo zasa poukázané, že jednotlivci by mali byť ochotní klamať , keď materialistický zisk presiahne psychologické náklady spôsobené klamstvom (Fischbacher, Föllmi-Heusi, 2013). Inými slovami, je možné si predstaviť, že každý bude skutočne klamať, keď príslušné odmeny prekročia určitú veľkosť.

Jedna z ďalších štúdií (Hilbig ,Thielmann, 2017) v Nemecku poukazuje na to, že vplyv hodnoty finančnej odmeny na rozhodnutie o nečestnosti môže byť často spôsobený nedostatočnou finančnou odmenou. Na základe toho možno povedať, že väčšie stimuly skutočne podporujú tendenciu porušovania pravidiel. To znamená, že niektorí jednotlivci jednoznačne majú svoju cenu, hoci sa táto cena výrazne líši.

Kritická otázka teda ostáva:

Aká veľká odmena (ak vôbec existuje) prinúti každého jednotlivca rozhodnúť sa klamať? (Fischbacher, Föllmi-Heusi, 2013).

Michaela Nováková

SHALVI, S., HANDGRAAF, M. J. J., De DREU, C. K. W. (2010). Ethical Manoeuvring: Why People Avoid Both Major and Minor Lies. British Journal of Management,vol. 22, pp. 16 –27.

FISCHBACHER, U., FÖLLMI-HEUSI, F. (2013). Lies in disguise-an experimental study on cheating. Journal of the European Economic Association, vol.11, no.3, pp.525–547.

HILBIG, B. E., THIELMANN, I. (2017). Does everyone have a price? On the role of payoff magnitude for ethical decision making. Cognition, vol.163, pp.15–25.

PFITER, R. WIRTH, R. WELLER, L. FOERSTER, A. SCHWARZ, K. A. (2019) Taking shortcuts: Cognitive conﬂict during motivated rulebreaking. Journal of Economic Psychology. vol. 71, pp. 138-147.

SHALVI, S., HANDGRAAF, M. J. J., De DREU, C. K. W. (2010). Ethical Manoeuvring: Why People Avoid Both Major and Minor Lies. British Journal of Management,vol. 22, pp. 16 –27.

Obrázok prevzatý z: http://www.cesta301.sk/korupcia.html

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu. Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka. Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným

Čítať ďalej

Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu