Preskočiť na hlavný obsah

Porušovanie pravidiel - Máme všetci svoju cenu ?


        Otázka, prečo ľudia porušujú pravidlá, vždy priťahovala pozornosť ľudí a výskumníkov. V dnešnej dobe môžeme všetci zhodnotiť, že až príliš často sa na titulkách objavuje ďalší príklad nečestnosti, podvodu alebo klamstiev, či už ide o politiku, športovca využívajúceho doping alebo známu osobnosť odsúdenú za daňové úniky. Vo všetkých týchto prípadoch prináša porušenie pravidiel značné výhody pre jednotlivca.

Povedzme si pravdu, v skutočnosti si väčšina z nás vie spomenúť na príklad, keď sme pravidlá otočili vo svoj vlastný prospech. Na základe toho môžeme čiastočne naznačiť že tendencia porušovania pravidiel sa nachádza vo väčšine z nás, no býva však ovplyvňovaná viacerými faktormi.  Pri rozhodovaní sme motivovaní najmä morálnymi úvahami (Shalvi a kol., 2011) ale zároveň veľkým presvedčením býva aj  motivácia vo forme finančnej odmeny (Pfister et all., 2019) na základe čoho u jednotlivcov následne vznikajú vnútorne rozpory konania. V súlade s očakávaným úžitkom predstavujú najmä potenciálne odmeny kľúčový aspekt v rozhodovaní, či sa jednotlivci zapoja do nečestnosti alebo nie (Hilbig ,Thielmann, 2017). 

Nedávne štúdie preto začali skúmať vnútorné konflikty u ľudí počas porušovania pravidiel. V ekonomike sa zvyčajne zameriavajú na podvádzanie skúmaním situácií, v ktorých môžu jednotlivci porušiť pravidlo s cieľom dosiahnuť peňažné výhody. Jednotlivci sú tak motivovaní buď zvýšiť svoj finančný zisk, alebo zabrániť peňažným stratám.
Výskum, ktorý prebiehal v roku 2019 v Nemecku sa zaoberal kognitívnym konfliktom v prípade motivovaných porušení pravidiel. Účastníci prevzali kontrolu nad virtuálnym cyklistickým kuriérom na počítači, ktorý dodáva pizzu v dvojrozmernej mape mesta. Porušenie pravidla jednosmerných ciest mohlo zrýchliť dodávku alebo pomohlo získať väčšiu finančnú odmenu v podobe tringeltov. Ukázalo sa, že kognitívne konflikty sa objavili aj v prípade nevyžiadaných porušení pravidiel a sila tohto konfliktu bola sprevádzaná menším počtom prípadov nečestnosti (Pfister et all., 2019). V inej štúdií bolo zasa poukázané, že jednotlivci by mali byť ochotní klamať , keď materialistický zisk presiahne psychologické náklady spôsobené klamstvom (Fischbacher, Föllmi-Heusi, 2013).  Inými slovami, je možné si predstaviť, že každý bude skutočne klamať, keď príslušné odmeny prekročia určitú veľkosť.
Jedna z ďalších štúdií (Hilbig ,Thielmann, 2017) v Nemecku poukazuje na to, že vplyv hodnoty finančnej odmeny na rozhodnutie o nečestnosti môže byť často spôsobený nedostatočnou finančnou odmenou. Na základe toho možno povedať, že väčšie stimuly skutočne podporujú tendenciu porušovania pravidiel. To znamená, že niektorí jednotlivci jednoznačne majú svoju cenu, hoci sa táto cena výrazne líši.
Kritická otázka teda ostáva:
Aká veľká odmena (ak vôbec existuje) prinúti každého jednotlivca rozhodnúť sa klamať? (Fischbacher, Föllmi-Heusi, 2013).

Michaela Nováková

SHALVI, S., HANDGRAAF, M. J. J., De DREU, C. K. W. (2010). Ethical Manoeuvring: Why People Avoid Both Major and Minor Lies. British Journal of Management,vol. 22, pp. 16 –27. 

FISCHBACHER, U., FÖLLMI-HEUSI, F. (2013). Lies in disguise-an experimental study on cheating. Journal of the European Economic Association, vol.11, no.3, pp.525–547. 

HILBIG, B. E., THIELMANN, I. (2017). Does everyone have a price? On the role of payoff magnitude for ethical decision making. Cognition, vol.163, pp.15–25.

PFITER, R. WIRTH, R. WELLER, L. FOERSTER, A. SCHWARZ, K. A. (2019) Taking shortcuts: Cognitive conflict during motivated rulebreaking. Journal of Economic Psychology. vol. 71, pp. 138-147.

SHALVI, S., HANDGRAAF, M. J. J., De DREU, C. K. W. (2010). Ethical Manoeuvring: Why People Avoid Both Major and Minor Lies. British Journal of Management,vol. 22, pp. 16 –27. 
Obrázok prevzatý z: http://www.cesta301.sk/korupcia.html

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej