Preskočiť na hlavný obsah

Keď charita začína doma: Ako osobný finančný nedostatok vedie preferencie lokálneho prispievania namiesto globálneho záujmu


Autor: Yas Jalali

Tento príspevok sa zaoberá charitatívnym správaním osôb a poukazuje prečo sú ľudia viac ochotní prispievať na miestne (lokálne) charity skôr, ako na zahraničné alebo vzdialené charity. Čo by ste urobili Vy? Pomohli by ste skôr domácej alebo zahraničnej charite? Myslíte, že rozhodovanie je ovplyvnené rôznymi kultúrnymi a sociálnymi aspektami? Ako to súvisí s ekonomickou situáciou prispievateľov?

Domáce vs. zahraničné príspevky
Prispievanie je jednou časťou správania emocionálnej psychológie a individuálnej prirodzenosti. Výskumníci dokázali, že je viac tendencia prispievať na lokálne charity ako tie, ktoré sú vzdialené. Toto môže súvisieť s psychologickým pocitom, že ľudia sú viac nápomocní a podporujú tých, ku ktorým pociťujú istú blízkosť. Máme tendenciu byť ochotní podeliť sa o tovary a zdroje s ľuďmi, ku ktorým pociťujeme blízkosť, ako o ktorých sa nezaujímame. Hodnota príspevkov v sociálnom prostredí závisí od toho, ako sa subjekt organizuje (angažuje) vo svojom prostredí. To je cesta, akou subjekt vníma seba vo vzťahu k ostatným, čo následne súvisí s budovaním sebakonštrukcie (Strombach a kol., 2013). Takže fráza „charita začína doma“, o ktorej hovorí náš príspevok, bola zmienená ako jeden bod prirodzenosti ľudstva. Ľudia chcú viac pomôcť, keď potreba pomoci je z ich vlastnej krajiny. Toto je spojené s pohľadom „do skupiny“ (in-group) a „mimo skupinu“ (out-group). Jedným z hlavných výsledkov je, že príležitosť je daná hlavne ľuďom v „ich skupine“ (okolí) bez znalosti bližšieho fungovania skupiny (Harris, 2014).

Kultúrne a sociálne aspekty
Skúmaním vedci dokázali, že:
- západné kultúry, ako európska a americká, kde „JA“ je definované ako fundamentálne a oddelené od ostatných ľudí. Ľudia v týchto kultúrach preukazujú vysokú autonomitu (Markus & Kitayama, 1991);
-  východné kultúry, ako napríklad Japonsko a Čína, sú vzájomne závislé na budovaní sebakonštrukcie. Jednotlivci v týchto kultúrach majú sebadefinovanie závislé na konexiách a vzťahoch s inými (Markus & Kitayama, 1991).

Ekonomický súvis
Je dôležité spomenúť, že z hľadiska ekonomického rozsahu je charitatívne prispievanie relevantné pre sociálne dobro. Vo všeobecnosti, výskumy v rôznych krajinách (na rôznych kontinentoch) dokázali, že ľudia viac prispievajú lokálnym charitám. Treba dodať, že finančné zdroje sú hlavným bodom charitatívneho správania. Ak ľudia nemajú veľa finančných prostriedkov určených na príspevky, uprednostňujú prispievať „in-group“ a nie „out-group“. Ak finančný status darcov príspevkov je rozsiahly, v takom prípade nie je pre nich relevantný príjemca príspevkov, a v týchto prípadoch sa často okrem príspevkov „in-group“ vyskytujú aj „out-group“ príspevky. Špecifickým typom prispievateľov sú altruisti, ktorí nerozlišujú akého príjemcu obdarujú. Altruisti s  finančnými prostriedkami chcú iba pomôcť a poskytnú príspevok bez hlbšieho zamýšľania sa (príspevky „in-group“ aj „out-group“), majú potrebu a chuť pomôcť komukoľvek (Khalil 2003).
Z evolučnej perspektívy, keď sú zdroje nedostatočné, zmena pozornosti na svoju vlastnú skupinu je nevyhnutná na prežitie. Avšak ak sú finančné zdroje prevyšujúce (dostatočné), ľudia môžu pociťovať menej znepokojenia nad ochranou „in-group“ skupiny, a sú viac otvorení pomoci iným, nesúvisiac od ich psychologickej vzdialenosti (Herzenstein & Small 2012).
Psychológovia a filozofi na základe optimálneho prispievania, aby bolo dosiahnuté čo najvyššie sociálne dobro zistili a odporúčajú, že dokonca aj iba malé zmeny v alokovaní príspevkov majú podstatný ekonomický dôsledok na charity (obdarovaných). Nerozlišujú či ide o charity lokálne alebo vzdialené. Mnohými výskumami bolo dokázané (ako uvádzame aj v našom príspevku vyššie), že obdarované sú predovšetkým lokálne charity. Vzdialené charity sa primárne obdarúvajú iba veľmi zriedka, resp. ak sú obdarované vzdialené charity, tak prevažne až sekundárne, po lokálnych charitách. Ľudia pravdepodobnejšie prispejú na vzdialené (globálne/medzinárodné) charity, keď majú silné stotožnenie sa so svetovou komunitou, pretože vnímajú menšie rozdiely medzi „in-group“ a „out-group“ členmi (napr.: záplavy, zemetrasenia...).

Zdroje
1. HARRIS, D., HERRMANN, B., KONTOLEON, A., NEWTON, J., (2014). Is it a norm to favor your own group? Economic Science Association. DOI 10.1007/s10683-014-9417-9.
2. HERZENSTEIN, M., SMALL, D,. (2012) ,"Donating in Recessionary Times: Resource Scarcity, Social Distance, and Charitable Giving", in NA - Advances in Consumer Research Volume 40, eds. Zeynep Gürhan-Canli, Cele Otnes, and Rui (Juliet) Zhu, Duluth, MN : Association for Consumer Research, Pages: 13-17.
3.  KHALIL, E.L., (2003). What is altruism? Journal of Economic Psychology 25 (2004) 97–123. PsycINFO classification: 2360; 2950; 3020.
4. MARKUS, H. R., & KITAYAMA, S. (1991). Culture and the self: Implications for cognition, emotion, and motivation. Psychological Review, 98(2), 224–253.
5. STROMBACH, T., JIN, J., WEBER, B., KENNING, P., SHEIN, Q., MA, Q., KALENSCHER, T,. (2013). Charity Begins at Home: Cultural Differences in Social Discounting and Generosity. Journal of Behavioral Decision Making, J. Behav. Dec. Making, 27: 235–245 (2014). DOI: 10.1002/bdm.1802.

Zdroj obrázku:

Komentáre

  1. V tejto zložitej situácii je obzvlášť dôležité vzájomne si pomáhať, ale niektorí ľudia jednoducho nemajú peniaze pre seba. Bolo by skvelé, keby ste urobili článok o spôsoboch, ako zarobiť peniaze z domu. Zistil som, forex obchodovanie je populárne. Instaforex, ktorý založil Ildar Sharipov, ponúka niekoľko návodov, takže z toho možno niečo vyjde.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu