Preskočiť na hlavný obsah

„Musíte ma hodnotiť pred všetkými?“ Teória Sociálneho porovnania vzhľadom na výkon v praxi



Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako porovnávanie sa s ostatnými ovplyvňuje váš výkon? Ste si vedomí vlastnej hodnoty? Dostávate spätné väzby za odvedenú prácu? Alebo len ticho pretrpíte čas v robote a výška vašej mzdy sa nemení?
Nad takýmito otázkami sa pravdepodobne zamysleli Bram Cadsby, Song, Engle-Warnick a Fang (2019) pred tým ako vypracovali štúdiu „Invoking social comparison to improve performance by ranking employees: The moderating effects of public ranking, rank pay, and individual risk attitude“. Zaoberajú sa v nej vyvolávaním sociálneho porovnania na zlepšenie výkonu. Teória sociálneho porovnávania z 1954, hovorí o vrodenej snahe ľudí hodnotiť seba, veľakrát v porovnaní s ostatnými a následne tým dosiahnuť lepší výkon (Festinger, in Masaryk, 2013). Autori pracovali s tromi regulátormi. Prvým bolo verejné hodnotenie skúmané v kontexte s fixným platom, ktoré vychádzalo zo štúdie  Hannanovej, McPheeh, Newmana a Tafkova (2013). Pojednávali v nej o pozitívnych účinkoch verejne prístupných informácií o pevnom plate na silnejší výkon, ako v prípade súkromného hodnotenia. Druhý regulátor bolo celkové spojenie hodnotenia s platom. Do úvahy sa brala existencia finančného stimulu na zlepšenie platu, vďaka ktorému sa už nejednalo len o psychologický stimul. Tým sa vytvára finančná motivácia usilovne pracovať, aby zamestnanec dosiahol čo najvyššiu možnú úroveň. Tretím regulátorom bol rizikový prístup, ktorý je založený na individuálnych preferenciách. Ľudia reagujú odlišne na rovnaké informácie, na základe individuálnych faktorov osobnosti.
Na základe teoretických regulátorov sa vytvorili 2 experimenty. Jeden sa uskutočnil na študentoch stredne veľkej univerzite v Hangzhou (220 participantov), v laboratórnych podmienkach a druhý, na zamestnancoch fabriky v provincii Zhejiang (340 participantov) priamo v teréne. Participanti dostávali úlohy s časovým obmedzením, kde pracovali pod tlakom. Následne boli testovaní na fixné platy, bez ohľadu na to koľko snahy vyprodukovali, pretože autori sa držali myšlienky: „Ľudia dávajú prednosť robeniu niečoho ako ničnerobeniu!“ a to i napriek tomu, že nedostanú žiadnu spätnú väzbu za vykonanú prácu. Posledné úlohy sa týkali súkromného hodnotenia výkonu vzhľadom na druhého a hodnotenia výkonnosti podľa výšky mzdy.
Najdôležitejšie ale boli zistenia. Prvá hypotéza, ktorá pojednávala o osobne podanej spätnej väzbe na výkon, bez priamych finančných dôsledkov, ktoré majú samé o sebe pozitívny vplyv na výkon sa potvrdila. Poskytovanie spätnej väzby osobne mala výrazne pozitívny vplyv na výkonnosť študentov aj zamestnancov. Druhá hypotéza nepotvrdila existenciu významného vzťahu medzi verejne dostupnými informáciami medzi mzdou a výkonnosťou, ktoré autori nepredpokladali. Na rozdiel od tretej hypotézy, ktorá predpovedala, že v porovnaní s pevnou mzdou bude mať hodnotenie pozitívny zmierňujúci účinok na vzťah medzi informáciami o hodnotení a výkonom, v súkromných hodnoteniach klasifikácie neexistovali významné zmierňujúce účinky na študentov ani zamestnancov. V prípade postupu s verejným hodnotením však existuje marginálne významný zmierňujúci účinok platového ohodnotenia na vzťah medzi hodnotením spätnej väzby a výkonom pre študentov, ale nie pre zamestnancov. A na záver podľa štvrtej hypotézy, jednotlivé úrovne averzie k riziku mali negatívny zmierňujúci účinok, utlmujúci pozitívny vzťah medzi informáciami o hodnotení a výkonnosťou.
Zo všetkých týchto zistení sa vieme pozrieť na teóriu sociálneho porovnávania sa vzhľadom na podaný výkon, ako na niečo čo nás môže v živote posunúť omnoho vyššie. Keďže sa snažíme neustále zlepšovať sa a v našich životoch je dôležité nesedieť doma a nič nerobiť, ale práve naopak vykonávať aspoň nejakú činnosť, môžeme vďaka tejto štúdii veľmi kreatívnym spôsobom navrhnúť zamestnávateľom, aby nikdy nevynechali spätnú väzbu pri hodnotení zamestnanca a neriešili jeho prácu a výkon pred ostatnými ale v súkromí. Vhodným príkladom môžete byť vy sami, pokiaľ si predstavíte ako by vám bolo na mieste hodnoteného zamestnanca pred ostatnými kolegami s vyveseným menom na tabuľke a priraďovanými bodmi za podaný výkon, od ktorého by sa odrážal konečný mesačný príjem.

Autor: Michaela Čambalová

Referencie
Bram Cadsby, C., Song, F., Engle-Warnick, J., Fang, T. (2019). Invoking social comparison to improve performance by ranking employees: The  moderating effects of public ranking, rank pay, and individual risk attitude. Journal of Economic Psychology 72, 64-79. doi: https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.02.004

Festinger, L. (1954). A theory of social comparison processes. Human Relations, 7(2), 117–140. doi:10.1177/00187267540070020 v Masaryk, R. (2013). Rozhodovanie a usudzovanie V. Sociálne vplyvy v rozhodovaní. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Hannan, R. L., McPhee, G. P., Newman, A. H., & Tafkov, I. D. (2013). The Effect of Relative Performance Information on Performance and Effort Allocation in a Multi-Task Environment. The Accounting Review, 88(2), 553–575. doi:10.2308/accr-50312 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...