Preskočiť na hlavný obsah

„Musíte ma hodnotiť pred všetkými?“ Teória Sociálneho porovnania vzhľadom na výkon v praxi



Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako porovnávanie sa s ostatnými ovplyvňuje váš výkon? Ste si vedomí vlastnej hodnoty? Dostávate spätné väzby za odvedenú prácu? Alebo len ticho pretrpíte čas v robote a výška vašej mzdy sa nemení?
Nad takýmito otázkami sa pravdepodobne zamysleli Bram Cadsby, Song, Engle-Warnick a Fang (2019) pred tým ako vypracovali štúdiu „Invoking social comparison to improve performance by ranking employees: The moderating effects of public ranking, rank pay, and individual risk attitude“. Zaoberajú sa v nej vyvolávaním sociálneho porovnania na zlepšenie výkonu. Teória sociálneho porovnávania z 1954, hovorí o vrodenej snahe ľudí hodnotiť seba, veľakrát v porovnaní s ostatnými a následne tým dosiahnuť lepší výkon (Festinger, in Masaryk, 2013). Autori pracovali s tromi regulátormi. Prvým bolo verejné hodnotenie skúmané v kontexte s fixným platom, ktoré vychádzalo zo štúdie  Hannanovej, McPheeh, Newmana a Tafkova (2013). Pojednávali v nej o pozitívnych účinkoch verejne prístupných informácií o pevnom plate na silnejší výkon, ako v prípade súkromného hodnotenia. Druhý regulátor bolo celkové spojenie hodnotenia s platom. Do úvahy sa brala existencia finančného stimulu na zlepšenie platu, vďaka ktorému sa už nejednalo len o psychologický stimul. Tým sa vytvára finančná motivácia usilovne pracovať, aby zamestnanec dosiahol čo najvyššiu možnú úroveň. Tretím regulátorom bol rizikový prístup, ktorý je založený na individuálnych preferenciách. Ľudia reagujú odlišne na rovnaké informácie, na základe individuálnych faktorov osobnosti.
Na základe teoretických regulátorov sa vytvorili 2 experimenty. Jeden sa uskutočnil na študentoch stredne veľkej univerzite v Hangzhou (220 participantov), v laboratórnych podmienkach a druhý, na zamestnancoch fabriky v provincii Zhejiang (340 participantov) priamo v teréne. Participanti dostávali úlohy s časovým obmedzením, kde pracovali pod tlakom. Následne boli testovaní na fixné platy, bez ohľadu na to koľko snahy vyprodukovali, pretože autori sa držali myšlienky: „Ľudia dávajú prednosť robeniu niečoho ako ničnerobeniu!“ a to i napriek tomu, že nedostanú žiadnu spätnú väzbu za vykonanú prácu. Posledné úlohy sa týkali súkromného hodnotenia výkonu vzhľadom na druhého a hodnotenia výkonnosti podľa výšky mzdy.
Najdôležitejšie ale boli zistenia. Prvá hypotéza, ktorá pojednávala o osobne podanej spätnej väzbe na výkon, bez priamych finančných dôsledkov, ktoré majú samé o sebe pozitívny vplyv na výkon sa potvrdila. Poskytovanie spätnej väzby osobne mala výrazne pozitívny vplyv na výkonnosť študentov aj zamestnancov. Druhá hypotéza nepotvrdila existenciu významného vzťahu medzi verejne dostupnými informáciami medzi mzdou a výkonnosťou, ktoré autori nepredpokladali. Na rozdiel od tretej hypotézy, ktorá predpovedala, že v porovnaní s pevnou mzdou bude mať hodnotenie pozitívny zmierňujúci účinok na vzťah medzi informáciami o hodnotení a výkonom, v súkromných hodnoteniach klasifikácie neexistovali významné zmierňujúce účinky na študentov ani zamestnancov. V prípade postupu s verejným hodnotením však existuje marginálne významný zmierňujúci účinok platového ohodnotenia na vzťah medzi hodnotením spätnej väzby a výkonom pre študentov, ale nie pre zamestnancov. A na záver podľa štvrtej hypotézy, jednotlivé úrovne averzie k riziku mali negatívny zmierňujúci účinok, utlmujúci pozitívny vzťah medzi informáciami o hodnotení a výkonnosťou.
Zo všetkých týchto zistení sa vieme pozrieť na teóriu sociálneho porovnávania sa vzhľadom na podaný výkon, ako na niečo čo nás môže v živote posunúť omnoho vyššie. Keďže sa snažíme neustále zlepšovať sa a v našich životoch je dôležité nesedieť doma a nič nerobiť, ale práve naopak vykonávať aspoň nejakú činnosť, môžeme vďaka tejto štúdii veľmi kreatívnym spôsobom navrhnúť zamestnávateľom, aby nikdy nevynechali spätnú väzbu pri hodnotení zamestnanca a neriešili jeho prácu a výkon pred ostatnými ale v súkromí. Vhodným príkladom môžete byť vy sami, pokiaľ si predstavíte ako by vám bolo na mieste hodnoteného zamestnanca pred ostatnými kolegami s vyveseným menom na tabuľke a priraďovanými bodmi za podaný výkon, od ktorého by sa odrážal konečný mesačný príjem.

Autor: Michaela Čambalová

Referencie
Bram Cadsby, C., Song, F., Engle-Warnick, J., Fang, T. (2019). Invoking social comparison to improve performance by ranking employees: The  moderating effects of public ranking, rank pay, and individual risk attitude. Journal of Economic Psychology 72, 64-79. doi: https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.02.004

Festinger, L. (1954). A theory of social comparison processes. Human Relations, 7(2), 117–140. doi:10.1177/00187267540070020 v Masaryk, R. (2013). Rozhodovanie a usudzovanie V. Sociálne vplyvy v rozhodovaní. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Hannan, R. L., McPhee, G. P., Newman, A. H., & Tafkov, I. D. (2013). The Effect of Relative Performance Information on Performance and Effort Allocation in a Multi-Task Environment. The Accounting Review, 88(2), 553–575. doi:10.2308/accr-50312 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu