Preskočiť na hlavný obsah

„Musíte ma hodnotiť pred všetkými?“ Teória Sociálneho porovnania vzhľadom na výkon v praxi



Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako porovnávanie sa s ostatnými ovplyvňuje váš výkon? Ste si vedomí vlastnej hodnoty? Dostávate spätné väzby za odvedenú prácu? Alebo len ticho pretrpíte čas v robote a výška vašej mzdy sa nemení?
Nad takýmito otázkami sa pravdepodobne zamysleli Bram Cadsby, Song, Engle-Warnick a Fang (2019) pred tým ako vypracovali štúdiu „Invoking social comparison to improve performance by ranking employees: The moderating effects of public ranking, rank pay, and individual risk attitude“. Zaoberajú sa v nej vyvolávaním sociálneho porovnania na zlepšenie výkonu. Teória sociálneho porovnávania z 1954, hovorí o vrodenej snahe ľudí hodnotiť seba, veľakrát v porovnaní s ostatnými a následne tým dosiahnuť lepší výkon (Festinger, in Masaryk, 2013). Autori pracovali s tromi regulátormi. Prvým bolo verejné hodnotenie skúmané v kontexte s fixným platom, ktoré vychádzalo zo štúdie  Hannanovej, McPheeh, Newmana a Tafkova (2013). Pojednávali v nej o pozitívnych účinkoch verejne prístupných informácií o pevnom plate na silnejší výkon, ako v prípade súkromného hodnotenia. Druhý regulátor bolo celkové spojenie hodnotenia s platom. Do úvahy sa brala existencia finančného stimulu na zlepšenie platu, vďaka ktorému sa už nejednalo len o psychologický stimul. Tým sa vytvára finančná motivácia usilovne pracovať, aby zamestnanec dosiahol čo najvyššiu možnú úroveň. Tretím regulátorom bol rizikový prístup, ktorý je založený na individuálnych preferenciách. Ľudia reagujú odlišne na rovnaké informácie, na základe individuálnych faktorov osobnosti.
Na základe teoretických regulátorov sa vytvorili 2 experimenty. Jeden sa uskutočnil na študentoch stredne veľkej univerzite v Hangzhou (220 participantov), v laboratórnych podmienkach a druhý, na zamestnancoch fabriky v provincii Zhejiang (340 participantov) priamo v teréne. Participanti dostávali úlohy s časovým obmedzením, kde pracovali pod tlakom. Následne boli testovaní na fixné platy, bez ohľadu na to koľko snahy vyprodukovali, pretože autori sa držali myšlienky: „Ľudia dávajú prednosť robeniu niečoho ako ničnerobeniu!“ a to i napriek tomu, že nedostanú žiadnu spätnú väzbu za vykonanú prácu. Posledné úlohy sa týkali súkromného hodnotenia výkonu vzhľadom na druhého a hodnotenia výkonnosti podľa výšky mzdy.
Najdôležitejšie ale boli zistenia. Prvá hypotéza, ktorá pojednávala o osobne podanej spätnej väzbe na výkon, bez priamych finančných dôsledkov, ktoré majú samé o sebe pozitívny vplyv na výkon sa potvrdila. Poskytovanie spätnej väzby osobne mala výrazne pozitívny vplyv na výkonnosť študentov aj zamestnancov. Druhá hypotéza nepotvrdila existenciu významného vzťahu medzi verejne dostupnými informáciami medzi mzdou a výkonnosťou, ktoré autori nepredpokladali. Na rozdiel od tretej hypotézy, ktorá predpovedala, že v porovnaní s pevnou mzdou bude mať hodnotenie pozitívny zmierňujúci účinok na vzťah medzi informáciami o hodnotení a výkonom, v súkromných hodnoteniach klasifikácie neexistovali významné zmierňujúce účinky na študentov ani zamestnancov. V prípade postupu s verejným hodnotením však existuje marginálne významný zmierňujúci účinok platového ohodnotenia na vzťah medzi hodnotením spätnej väzby a výkonom pre študentov, ale nie pre zamestnancov. A na záver podľa štvrtej hypotézy, jednotlivé úrovne averzie k riziku mali negatívny zmierňujúci účinok, utlmujúci pozitívny vzťah medzi informáciami o hodnotení a výkonnosťou.
Zo všetkých týchto zistení sa vieme pozrieť na teóriu sociálneho porovnávania sa vzhľadom na podaný výkon, ako na niečo čo nás môže v živote posunúť omnoho vyššie. Keďže sa snažíme neustále zlepšovať sa a v našich životoch je dôležité nesedieť doma a nič nerobiť, ale práve naopak vykonávať aspoň nejakú činnosť, môžeme vďaka tejto štúdii veľmi kreatívnym spôsobom navrhnúť zamestnávateľom, aby nikdy nevynechali spätnú väzbu pri hodnotení zamestnanca a neriešili jeho prácu a výkon pred ostatnými ale v súkromí. Vhodným príkladom môžete byť vy sami, pokiaľ si predstavíte ako by vám bolo na mieste hodnoteného zamestnanca pred ostatnými kolegami s vyveseným menom na tabuľke a priraďovanými bodmi za podaný výkon, od ktorého by sa odrážal konečný mesačný príjem.

Autor: Michaela Čambalová

Referencie
Bram Cadsby, C., Song, F., Engle-Warnick, J., Fang, T. (2019). Invoking social comparison to improve performance by ranking employees: The  moderating effects of public ranking, rank pay, and individual risk attitude. Journal of Economic Psychology 72, 64-79. doi: https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.02.004

Festinger, L. (1954). A theory of social comparison processes. Human Relations, 7(2), 117–140. doi:10.1177/00187267540070020 v Masaryk, R. (2013). Rozhodovanie a usudzovanie V. Sociálne vplyvy v rozhodovaní. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Hannan, R. L., McPhee, G. P., Newman, A. H., & Tafkov, I. D. (2013). The Effect of Relative Performance Information on Performance and Effort Allocation in a Multi-Task Environment. The Accounting Review, 88(2), 553–575. doi:10.2308/accr-50312 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej