Preskočiť na hlavný obsah

Asymetria altruizmu: ako počet ľudí v núdzi ovplyvňuje ochotu ich finančne podporovať


To do akej miery sme ochotní altruisticky prispieť ľuďom v núdzi alebo darovať peniaze na charitu sa odvíja od odpovedí na dve zásadné otázky. Koľko je ďalších darcov okrem mňa? A koľko ľudí potrebuje pomoc?

Miera nášho altruizmu je jednoducho ovplyvnená tým, koľko je v skupine rovnako ochotných darcov ako sme my a koľko je v nej ľudí v núdzi. Výskumy ukazujú, že naša ochota aj suma ktorú darujeme stúpa s počtom ľudí v núdzi v skupine (Andreoni, 2007; Soyer & Hogarth, 2011).

V štúdii, na ktorú sa bližšie spoločne pozrieme, tiež potvrdili, že pri zvyšovaní počtu príjemcov resp. ľudí v núdzi narastá výška príspevku aj ochota prispievať. Zároveň autori zistili, že pokiaľ počet darcov prevyšuje alebo je rovnaký ako počet príjemcov ochota darovať klesá a znižuje sa aj výška príspevku. Toto zistenie môžeme vysvetliť známym sociálnym fenoménom - efekt prizerajúceho sa, anglicky bystander effect (Chiang & Hsu, 2019). Efekt prizerajúceho sa hovorí o tom, že pri prítomnosti iných máme tendenciu pomáhať menej. Dôvodom môže byť difúzia zodpovednosti - máme pocit, že to spraví niekto iný (VandenBos & American Psychological Association).

Autori tieto zistenia získali vďaka online experimentu pozostávajúceho z ôsmych sedení, ktorého sa zúčastnilo 108 respondentov z Taiwanskej štátnej univerzity. Z celkového počtu participantov bolo 53 žien a 55 mužov čo naznačuje rovnomerné rozloženie výskumnej vzorky. Priemerný vek participantov bol 21,75 rokov. V online experimente autori modifikovali diktátorskú hru (ang. Dictator game). Pri diktátorskej hre sa participant má vždy rozhodnúť či chce darovať peniaze alebo nie. V tomto experimente sa variovali počty ľudí v skupinách,  prijímateľov aj darcov, a na základe toho dospeli autori k spomínaným výsledkom (Chiang & Hsu, 2019).

Ak v skupine prevláda množstvo potenciálnych darcov ľudia majú tendenciu darovať menej. Vychádza to z toho, že predpokladajú, že je tam aj mnoho iných darcov, ktorí sú tiež ochotní pomôcť menšej skupine ľudí v núdzi. Na druhej strane sa tiež obávajú, že ak darujú príliš veľa mohlo by ich to dostať do horšej ekonomickej pozície oproti iným darcom. Ak je však situácia obrátená a v skupine sa nachádza menšie množstvo darcov a ľudí v núdzi je viac “zapína sa” u ľudí altruistický mód a sú ochotní darovať omnoho viac. V prvom scenári sa stávame viac sebeckými a v druhom naopak viac autruistickými (Chiang & Hsu, 2019). 

Ako to teda s nami je? Sme sebeckí alebo altruistickí? Táto štúdia prináša ďalší podnet do nekončiaceho sporu o povahe ľudí.

Autor: Michaela Barthová

Použitá literatúra:

Andreoni, J. (2007). Giving gifts to groups: How altruism depends on the number of recipients. Journal of Public Economics, 91(9), 1731–1749. doi:10.1016/j.jpubeco.2007.06.002

Chiang, Y.-S., & Hsu, Y.-F. (2019). The asymmetry of altruistic giving when givers outnumber recipients and vice versa: A dictator game experiment and a behavioral economics model. Journal of Economic Psychology, 73, 152–160. doi: 10.1016/j.joep.2019.06.001

VandenBos, G. R., & American Psychological Association. (2007). APA dictionary of psychology. Washington, DC: American Psychological Association. Retrieved from https://dictionary.apa.org/bystander-effect

Soyer, E., & Hogarth, M. R. (2011). The size and distribution of donations: Effects of number of
recipients. Judgment and Decision Making, 6(7). 616–628.

Obrázok: Pixabey - medzinárodná stránka pre publikovanie fotiek, https://pixabay.com/sk/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej