Preskočiť na hlavný obsah

Asymetria altruizmu: ako počet ľudí v núdzi ovplyvňuje ochotu ich finančne podporovať


To do akej miery sme ochotní altruisticky prispieť ľuďom v núdzi alebo darovať peniaze na charitu sa odvíja od odpovedí na dve zásadné otázky. Koľko je ďalších darcov okrem mňa? A koľko ľudí potrebuje pomoc?

Miera nášho altruizmu je jednoducho ovplyvnená tým, koľko je v skupine rovnako ochotných darcov ako sme my a koľko je v nej ľudí v núdzi. Výskumy ukazujú, že naša ochota aj suma ktorú darujeme stúpa s počtom ľudí v núdzi v skupine (Andreoni, 2007; Soyer & Hogarth, 2011).

V štúdii, na ktorú sa bližšie spoločne pozrieme, tiež potvrdili, že pri zvyšovaní počtu príjemcov resp. ľudí v núdzi narastá výška príspevku aj ochota prispievať. Zároveň autori zistili, že pokiaľ počet darcov prevyšuje alebo je rovnaký ako počet príjemcov ochota darovať klesá a znižuje sa aj výška príspevku. Toto zistenie môžeme vysvetliť známym sociálnym fenoménom - efekt prizerajúceho sa, anglicky bystander effect (Chiang & Hsu, 2019). Efekt prizerajúceho sa hovorí o tom, že pri prítomnosti iných máme tendenciu pomáhať menej. Dôvodom môže byť difúzia zodpovednosti - máme pocit, že to spraví niekto iný (VandenBos & American Psychological Association).

Autori tieto zistenia získali vďaka online experimentu pozostávajúceho z ôsmych sedení, ktorého sa zúčastnilo 108 respondentov z Taiwanskej štátnej univerzity. Z celkového počtu participantov bolo 53 žien a 55 mužov čo naznačuje rovnomerné rozloženie výskumnej vzorky. Priemerný vek participantov bol 21,75 rokov. V online experimente autori modifikovali diktátorskú hru (ang. Dictator game). Pri diktátorskej hre sa participant má vždy rozhodnúť či chce darovať peniaze alebo nie. V tomto experimente sa variovali počty ľudí v skupinách,  prijímateľov aj darcov, a na základe toho dospeli autori k spomínaným výsledkom (Chiang & Hsu, 2019).

Ak v skupine prevláda množstvo potenciálnych darcov ľudia majú tendenciu darovať menej. Vychádza to z toho, že predpokladajú, že je tam aj mnoho iných darcov, ktorí sú tiež ochotní pomôcť menšej skupine ľudí v núdzi. Na druhej strane sa tiež obávajú, že ak darujú príliš veľa mohlo by ich to dostať do horšej ekonomickej pozície oproti iným darcom. Ak je však situácia obrátená a v skupine sa nachádza menšie množstvo darcov a ľudí v núdzi je viac “zapína sa” u ľudí altruistický mód a sú ochotní darovať omnoho viac. V prvom scenári sa stávame viac sebeckými a v druhom naopak viac autruistickými (Chiang & Hsu, 2019). 

Ako to teda s nami je? Sme sebeckí alebo altruistickí? Táto štúdia prináša ďalší podnet do nekončiaceho sporu o povahe ľudí.

Autor: Michaela Barthová

Použitá literatúra:

Andreoni, J. (2007). Giving gifts to groups: How altruism depends on the number of recipients. Journal of Public Economics, 91(9), 1731–1749. doi:10.1016/j.jpubeco.2007.06.002

Chiang, Y.-S., & Hsu, Y.-F. (2019). The asymmetry of altruistic giving when givers outnumber recipients and vice versa: A dictator game experiment and a behavioral economics model. Journal of Economic Psychology, 73, 152–160. doi: 10.1016/j.joep.2019.06.001

VandenBos, G. R., & American Psychological Association. (2007). APA dictionary of psychology. Washington, DC: American Psychological Association. Retrieved from https://dictionary.apa.org/bystander-effect

Soyer, E., & Hogarth, M. R. (2011). The size and distribution of donations: Effects of number of
recipients. Judgment and Decision Making, 6(7). 616–628.

Obrázok: Pixabey - medzinárodná stránka pre publikovanie fotiek, https://pixabay.com/sk/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...