Asymetria altruizmu: ako počet ľudí v núdzi ovplyvňuje ochotu ich finančne podporovať

To do akej miery sme ochotní altruisticky prispieť ľuďom v núdzi alebo darovať peniaze na charitu sa odvíja od odpovedí na dve zásadné otázky. Koľko je ďalších darcov okrem mňa? A koľko ľudí potrebuje pomoc?

Miera nášho altruizmu je jednoducho ovplyvnená tým, koľko je v skupine rovnako ochotných darcov ako sme my a koľko je v nej ľudí v núdzi. Výskumy ukazujú, že naša ochota aj suma ktorú darujeme stúpa s počtom ľudí v núdzi v skupine (Andreoni, 2007; Soyer & Hogarth, 2011).

V štúdii, na ktorú sa bližšie spoločne pozrieme, tiež potvrdili, že pri zvyšovaní počtu príjemcov resp. ľudí v núdzi narastá výška príspevku aj ochota prispievať. Zároveň autori zistili, že pokiaľ počet darcov prevyšuje alebo je rovnaký ako počet príjemcov ochota darovať klesá a znižuje sa aj výška príspevku. Toto zistenie môžeme vysvetliť známym sociálnym fenoménom - efekt prizerajúceho sa, anglicky bystander effect (Chiang & Hsu, 2019). Efekt prizerajúceho sa hovorí o tom, že pri prítomnosti iných máme tendenciu pomáhať menej. Dôvodom môže byť difúzia zodpovednosti - máme pocit, že to spraví niekto iný (VandenBos & American Psychological Association).

Autori tieto zistenia získali vďaka online experimentu pozostávajúceho z ôsmych sedení, ktorého sa zúčastnilo 108 respondentov z Taiwanskej štátnej univerzity. Z celkového počtu participantov bolo 53 žien a 55 mužov čo naznačuje rovnomerné rozloženie výskumnej vzorky. Priemerný vek participantov bol 21,75 rokov. V online experimente autori modifikovali diktátorskú hru (ang. Dictator game). Pri diktátorskej hre sa participant má vždy rozhodnúť či chce darovať peniaze alebo nie. V tomto experimente sa variovali počty ľudí v skupinách, prijímateľov aj darcov, a na základe toho dospeli autori k spomínaným výsledkom (Chiang & Hsu, 2019).

Ak v skupine prevláda množstvo potenciálnych darcov ľudia majú tendenciu darovať menej. Vychádza to z toho, že predpokladajú, že je tam aj mnoho iných darcov, ktorí sú tiež ochotní pomôcť menšej skupine ľudí v núdzi. Na druhej strane sa tiež obávajú, že ak darujú príliš veľa mohlo by ich to dostať do horšej ekonomickej pozície oproti iným darcom. Ak je však situácia obrátená a v skupine sa nachádza menšie množstvo darcov a ľudí v núdzi je viac “zapína sa” u ľudí altruistický mód a sú ochotní darovať omnoho viac. V prvom scenári sa stávame viac sebeckými a v druhom naopak viac autruistickými (Chiang & Hsu, 2019).

Ako to teda s nami je? Sme sebeckí alebo altruistickí? Táto štúdia prináša ďalší podnet do nekončiaceho sporu o povahe ľudí.

Autor: Michaela Barthová

Použitá literatúra:

Andreoni, J. (2007). Giving gifts to groups: How altruism depends on the number of recipients. Journal of Public Economics, 91(9), 1731–1749. doi:10.1016/j.jpubeco.2007.06.002

Chiang, Y.-S., & Hsu, Y.-F. (2019). The asymmetry of altruistic giving when givers outnumber recipients and vice versa: A dictator game experiment and a behavioral economics model. Journal of Economic Psychology, 73, 152–160. doi: 10.1016/j.joep.2019.06.001

VandenBos, G. R., & American Psychological Association. (2007). APA dictionary of psychology. Washington, DC: American Psychological Association. Retrieved from https://dictionary.apa.org/bystander-effect

Soyer, E., & Hogarth, M. R. (2011). The size and distribution of donations: Effects of number of

recipients. Judgment and Decision Making, 6(7). 616–628.

Obrázok: Pixabey - medzinárodná stránka pre publikovanie fotiek, https://pixabay.com/sk/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu. Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka. Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným

Čítať ďalej

Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu