To do akej miery sme ochotní
altruisticky prispieť ľuďom v núdzi alebo darovať peniaze na charitu sa odvíja
od odpovedí na dve zásadné otázky. Koľko je ďalších darcov okrem mňa? A koľko
ľudí potrebuje pomoc?
Miera
nášho altruizmu je jednoducho ovplyvnená tým, koľko je v skupine rovnako
ochotných darcov ako sme my a koľko je v nej ľudí v núdzi. Výskumy ukazujú, že
naša ochota aj suma ktorú darujeme stúpa s počtom ľudí v núdzi v skupine
(Andreoni, 2007; Soyer & Hogarth, 2011).
V
štúdii, na ktorú sa bližšie spoločne pozrieme, tiež potvrdili, že pri zvyšovaní
počtu príjemcov resp. ľudí v núdzi narastá výška príspevku aj ochota
prispievať. Zároveň autori zistili, že pokiaľ počet darcov prevyšuje alebo je
rovnaký ako počet príjemcov ochota darovať klesá a znižuje sa aj výška príspevku.
Toto zistenie môžeme vysvetliť známym sociálnym fenoménom - efekt prizerajúceho
sa, anglicky bystander effect (Chiang & Hsu, 2019). Efekt prizerajúceho sa
hovorí o tom, že pri prítomnosti iných máme tendenciu pomáhať menej. Dôvodom
môže byť difúzia zodpovednosti - máme pocit, že to spraví niekto iný (VandenBos
& American Psychological Association).
Autori
tieto zistenia získali vďaka online experimentu pozostávajúceho z ôsmych
sedení, ktorého sa zúčastnilo 108 respondentov z Taiwanskej štátnej univerzity.
Z celkového počtu participantov bolo 53 žien a 55 mužov čo naznačuje rovnomerné
rozloženie výskumnej vzorky. Priemerný vek participantov bol 21,75 rokov. V online experimente
autori modifikovali diktátorskú hru (ang. Dictator game). Pri diktátorskej hre
sa participant má vždy rozhodnúť či chce darovať peniaze alebo nie. V tomto
experimente sa variovali počty ľudí v skupinách, prijímateľov aj darcov, a na základe toho
dospeli autori k spomínaným výsledkom (Chiang & Hsu, 2019).
Ak
v skupine prevláda množstvo potenciálnych darcov ľudia majú tendenciu darovať
menej. Vychádza to z toho, že predpokladajú, že je tam aj mnoho iných darcov,
ktorí sú tiež ochotní pomôcť menšej skupine ľudí v núdzi. Na druhej strane sa
tiež obávajú, že ak darujú príliš veľa mohlo by ich to dostať do horšej
ekonomickej pozície oproti iným darcom. Ak je však situácia obrátená a v
skupine sa nachádza menšie množstvo darcov a ľudí v núdzi je viac “zapína sa” u
ľudí altruistický mód a sú ochotní darovať omnoho viac. V prvom scenári sa
stávame viac sebeckými a v druhom naopak viac autruistickými (Chiang & Hsu,
2019).
Ako
to teda s nami je? Sme sebeckí alebo altruistickí? Táto štúdia prináša ďalší
podnet do nekončiaceho sporu o povahe ľudí.
Autor: Michaela Barthová
Použitá literatúra:
Andreoni, J. (2007). Giving gifts to groups: How altruism
depends on the number of recipients. Journal
of Public Economics, 91(9),
1731–1749. doi:10.1016/j.jpubeco.2007.06.002
Chiang, Y.-S., & Hsu, Y.-F. (2019). The asymmetry of
altruistic giving when givers outnumber recipients and vice versa: A dictator
game experiment and a behavioral economics model. Journal of Economic Psychology, 73,
152–160. doi: 10.1016/j.joep.2019.06.001
VandenBos, G. R., & American Psychological Association.
(2007). APA dictionary of psychology. Washington,
DC: American Psychological Association. Retrieved from https://dictionary.apa.org/bystander-effect
Soyer,
E., & Hogarth, M. R. (2011). The size and distribution of donations:
Effects of number of
recipients. Judgment and Decision Making, 6(7).
616–628.
Komentáre
Zverejnenie komentára