Preskočiť na hlavný obsah

Sme všetci takí poctví ako by sme chceli byť? Dôvody prečo nám to niekedy nejde


Zamýšlali ste sa niekedy nad tým, ako veľmi vás ovplyvňuje vaša nálada? Každý
z nás má dni, kedy je nabitý optimizmom a má pocit, že mu patrí svet. Naopak sú dni, ked ledva vylezieme z postele a všetko vidíme sivo a upršane. To, či je naša nálada pozitívna alebo negatívna môže ovplyvniť dokonca aj niečo tak zásadné ako čestnosť. Máme väčšiu tendenciu podvádzať keď sme optimisticky naladení? Túto otázku si položili aj vedci Siniver a Yaniv (2019),  ktorí na túto tému zrealizovali výskum so študentmi druhého ročníka ekonómie. Polovici študentov bola odprezentované dobrá správa a polovici študentov naopak vedenie oznámilo správu negatívnu. Následne bolo študentom ponúknuté sa zúčastniť úlohy, pri ktorej si mohli privirobiť. Čím väčšie číslo hodili na kocke, tým viac peňazí dostali. Vráťme sa teraz všetci na sekundu sami k sebe a odpovedzme si na otázku: “Povedal/a by som reálnu hodnotu, ktorú som kockou hodila? Alebo by som si výsledok nadhodnotil/a a zarobil/a si viac?” Študenti vo výskume dostali možnosť správať sa nečestne. Otázne je, či bolo ich rozhodnutie podvádzať ovplyvnené ich aktuálnou náladou. Ak ste odpovedali áno, mali ste pravdu. Siniver a Yaniv (2019) uvádzajú, že optimisticky naladení študenti mali väčšiu tendenciu k nečestnému správaniu, v porovnaní s participantmi s pesimistickou náladou. 
Vincent a kol. (2013) ponúkajú vysvetlenie, prečo to tak je. Predpokladajú, že
pozitívna, optimistická nálada nám poskytuje priestor na to, aby sme si naše nepoctivé rozhodnutie zracionalizovali.  Naopak, ak nám aktuálne sedí na ramene pesimistický radca, vyvoláva v nás obavy a očakávanie nešťastia, ktoré môžu ľahko ochromiť celé naše vnímanie a energiu.
Čo všetko ešte môže ovplyvniť naše rozhodnutie podvádzať?  Kouchaki a Smith, (2014)
zistili, že ľudia podvádzajú viac popoludní ako ráno, kedy sú ich kognitívne zdroje príliš vyčerpané nato, aby odolali morálnym pokušeniam.
Zaujímavé zistenie priniesli aj Vincent, Emich a Goncalo (2013), ktorí zistil, že ľudia, ktorí
pociťujú radosť pri tom, ako čelia pokušeniu správať sa zle, sa tak aj pravdepodobne zachovajú. Pokušenie podvádzať je všadeprítomné. Žijeme v dobe, kedy sa nepoctivé správanie stalo súčasťou moderného hospodárskeho života. Daňovníci podvádzajú vládu, zamestnanci podvádzajú svojich zamestnávateľov. Všade okolo nás sú výrobcovia, ktorí za vidinou vyššieho zárobku systematicky manipulujú spotrebiteľov, pomocou psychológie útočia na ich slabé miesta, to všetko pre vlastný prospech (Akerlof & Shiller, 2015). Čestnosť je cnosť. Nezabúdajme sa pri rozhodovaní, či podvádzať na chvíľku zastaviť, uvedomiť si naše aktuálne prežívanie a nenechať emócie nás ovládnuť.

Obrázok prevzatý z: https://juicyquotes.com/dishonesty-costs-quote/

Autor: Klaudia Antalová

Zdroje:
Akerlof, G. A., & Shiller, R. J. (2015). Phishing for phools: The economics of manipulation and deception. Princeton, NJ: Princeton University Press
Kouchaki, M., & Smith, I. H. (2014). The morning morality effect: The influence of time of day on unethical behavior. Psychological Science, 25, 95–102
Siniver, E., Yaniv, G. (2019). Optimism, pessimism, mood swings and dishonest behavior. Journal of Economic Psychology, 72, 54-63
Vincent, L. C., Emich, K. J., & Goncalo, J. A. (2013). Stretching the moral gray zone: Positive affect, moral disengagement, and dishonesty. Psychological Science, 24, 595–599

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej