Preskočiť na hlavný obsah

Sme všetci takí poctví ako by sme chceli byť? Dôvody prečo nám to niekedy nejde


Zamýšlali ste sa niekedy nad tým, ako veľmi vás ovplyvňuje vaša nálada? Každý
z nás má dni, kedy je nabitý optimizmom a má pocit, že mu patrí svet. Naopak sú dni, ked ledva vylezieme z postele a všetko vidíme sivo a upršane. To, či je naša nálada pozitívna alebo negatívna môže ovplyvniť dokonca aj niečo tak zásadné ako čestnosť. Máme väčšiu tendenciu podvádzať keď sme optimisticky naladení? Túto otázku si položili aj vedci Siniver a Yaniv (2019),  ktorí na túto tému zrealizovali výskum so študentmi druhého ročníka ekonómie. Polovici študentov bola odprezentované dobrá správa a polovici študentov naopak vedenie oznámilo správu negatívnu. Následne bolo študentom ponúknuté sa zúčastniť úlohy, pri ktorej si mohli privirobiť. Čím väčšie číslo hodili na kocke, tým viac peňazí dostali. Vráťme sa teraz všetci na sekundu sami k sebe a odpovedzme si na otázku: “Povedal/a by som reálnu hodnotu, ktorú som kockou hodila? Alebo by som si výsledok nadhodnotil/a a zarobil/a si viac?” Študenti vo výskume dostali možnosť správať sa nečestne. Otázne je, či bolo ich rozhodnutie podvádzať ovplyvnené ich aktuálnou náladou. Ak ste odpovedali áno, mali ste pravdu. Siniver a Yaniv (2019) uvádzajú, že optimisticky naladení študenti mali väčšiu tendenciu k nečestnému správaniu, v porovnaní s participantmi s pesimistickou náladou. 
Vincent a kol. (2013) ponúkajú vysvetlenie, prečo to tak je. Predpokladajú, že
pozitívna, optimistická nálada nám poskytuje priestor na to, aby sme si naše nepoctivé rozhodnutie zracionalizovali.  Naopak, ak nám aktuálne sedí na ramene pesimistický radca, vyvoláva v nás obavy a očakávanie nešťastia, ktoré môžu ľahko ochromiť celé naše vnímanie a energiu.
Čo všetko ešte môže ovplyvniť naše rozhodnutie podvádzať?  Kouchaki a Smith, (2014)
zistili, že ľudia podvádzajú viac popoludní ako ráno, kedy sú ich kognitívne zdroje príliš vyčerpané nato, aby odolali morálnym pokušeniam.
Zaujímavé zistenie priniesli aj Vincent, Emich a Goncalo (2013), ktorí zistil, že ľudia, ktorí
pociťujú radosť pri tom, ako čelia pokušeniu správať sa zle, sa tak aj pravdepodobne zachovajú. Pokušenie podvádzať je všadeprítomné. Žijeme v dobe, kedy sa nepoctivé správanie stalo súčasťou moderného hospodárskeho života. Daňovníci podvádzajú vládu, zamestnanci podvádzajú svojich zamestnávateľov. Všade okolo nás sú výrobcovia, ktorí za vidinou vyššieho zárobku systematicky manipulujú spotrebiteľov, pomocou psychológie útočia na ich slabé miesta, to všetko pre vlastný prospech (Akerlof & Shiller, 2015). Čestnosť je cnosť. Nezabúdajme sa pri rozhodovaní, či podvádzať na chvíľku zastaviť, uvedomiť si naše aktuálne prežívanie a nenechať emócie nás ovládnuť.

Obrázok prevzatý z: https://juicyquotes.com/dishonesty-costs-quote/

Autor: Klaudia Antalová

Zdroje:
Akerlof, G. A., & Shiller, R. J. (2015). Phishing for phools: The economics of manipulation and deception. Princeton, NJ: Princeton University Press
Kouchaki, M., & Smith, I. H. (2014). The morning morality effect: The influence of time of day on unethical behavior. Psychological Science, 25, 95–102
Siniver, E., Yaniv, G. (2019). Optimism, pessimism, mood swings and dishonest behavior. Journal of Economic Psychology, 72, 54-63
Vincent, L. C., Emich, K. J., & Goncalo, J. A. (2013). Stretching the moral gray zone: Positive affect, moral disengagement, and dishonesty. Psychological Science, 24, 595–599

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej