Preskočiť na hlavný obsah

Sme všetci takí poctví ako by sme chceli byť? Dôvody prečo nám to niekedy nejde


Zamýšlali ste sa niekedy nad tým, ako veľmi vás ovplyvňuje vaša nálada? Každý
z nás má dni, kedy je nabitý optimizmom a má pocit, že mu patrí svet. Naopak sú dni, ked ledva vylezieme z postele a všetko vidíme sivo a upršane. To, či je naša nálada pozitívna alebo negatívna môže ovplyvniť dokonca aj niečo tak zásadné ako čestnosť. Máme väčšiu tendenciu podvádzať keď sme optimisticky naladení? Túto otázku si položili aj vedci Siniver a Yaniv (2019),  ktorí na túto tému zrealizovali výskum so študentmi druhého ročníka ekonómie. Polovici študentov bola odprezentované dobrá správa a polovici študentov naopak vedenie oznámilo správu negatívnu. Následne bolo študentom ponúknuté sa zúčastniť úlohy, pri ktorej si mohli privirobiť. Čím väčšie číslo hodili na kocke, tým viac peňazí dostali. Vráťme sa teraz všetci na sekundu sami k sebe a odpovedzme si na otázku: “Povedal/a by som reálnu hodnotu, ktorú som kockou hodila? Alebo by som si výsledok nadhodnotil/a a zarobil/a si viac?” Študenti vo výskume dostali možnosť správať sa nečestne. Otázne je, či bolo ich rozhodnutie podvádzať ovplyvnené ich aktuálnou náladou. Ak ste odpovedali áno, mali ste pravdu. Siniver a Yaniv (2019) uvádzajú, že optimisticky naladení študenti mali väčšiu tendenciu k nečestnému správaniu, v porovnaní s participantmi s pesimistickou náladou. 
Vincent a kol. (2013) ponúkajú vysvetlenie, prečo to tak je. Predpokladajú, že
pozitívna, optimistická nálada nám poskytuje priestor na to, aby sme si naše nepoctivé rozhodnutie zracionalizovali.  Naopak, ak nám aktuálne sedí na ramene pesimistický radca, vyvoláva v nás obavy a očakávanie nešťastia, ktoré môžu ľahko ochromiť celé naše vnímanie a energiu.
Čo všetko ešte môže ovplyvniť naše rozhodnutie podvádzať?  Kouchaki a Smith, (2014)
zistili, že ľudia podvádzajú viac popoludní ako ráno, kedy sú ich kognitívne zdroje príliš vyčerpané nato, aby odolali morálnym pokušeniam.
Zaujímavé zistenie priniesli aj Vincent, Emich a Goncalo (2013), ktorí zistil, že ľudia, ktorí
pociťujú radosť pri tom, ako čelia pokušeniu správať sa zle, sa tak aj pravdepodobne zachovajú. Pokušenie podvádzať je všadeprítomné. Žijeme v dobe, kedy sa nepoctivé správanie stalo súčasťou moderného hospodárskeho života. Daňovníci podvádzajú vládu, zamestnanci podvádzajú svojich zamestnávateľov. Všade okolo nás sú výrobcovia, ktorí za vidinou vyššieho zárobku systematicky manipulujú spotrebiteľov, pomocou psychológie útočia na ich slabé miesta, to všetko pre vlastný prospech (Akerlof & Shiller, 2015). Čestnosť je cnosť. Nezabúdajme sa pri rozhodovaní, či podvádzať na chvíľku zastaviť, uvedomiť si naše aktuálne prežívanie a nenechať emócie nás ovládnuť.

Obrázok prevzatý z: https://juicyquotes.com/dishonesty-costs-quote/

Autor: Klaudia Antalová

Zdroje:
Akerlof, G. A., & Shiller, R. J. (2015). Phishing for phools: The economics of manipulation and deception. Princeton, NJ: Princeton University Press
Kouchaki, M., & Smith, I. H. (2014). The morning morality effect: The influence of time of day on unethical behavior. Psychological Science, 25, 95–102
Siniver, E., Yaniv, G. (2019). Optimism, pessimism, mood swings and dishonest behavior. Journal of Economic Psychology, 72, 54-63
Vincent, L. C., Emich, K. J., & Goncalo, J. A. (2013). Stretching the moral gray zone: Positive affect, moral disengagement, and dishonesty. Psychological Science, 24, 595–599

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej