Preskočiť na hlavný obsah

Sme všetci takí poctví ako by sme chceli byť? Dôvody prečo nám to niekedy nejde


Zamýšlali ste sa niekedy nad tým, ako veľmi vás ovplyvňuje vaša nálada? Každý
z nás má dni, kedy je nabitý optimizmom a má pocit, že mu patrí svet. Naopak sú dni, ked ledva vylezieme z postele a všetko vidíme sivo a upršane. To, či je naša nálada pozitívna alebo negatívna môže ovplyvniť dokonca aj niečo tak zásadné ako čestnosť. Máme väčšiu tendenciu podvádzať keď sme optimisticky naladení? Túto otázku si položili aj vedci Siniver a Yaniv (2019),  ktorí na túto tému zrealizovali výskum so študentmi druhého ročníka ekonómie. Polovici študentov bola odprezentované dobrá správa a polovici študentov naopak vedenie oznámilo správu negatívnu. Následne bolo študentom ponúknuté sa zúčastniť úlohy, pri ktorej si mohli privirobiť. Čím väčšie číslo hodili na kocke, tým viac peňazí dostali. Vráťme sa teraz všetci na sekundu sami k sebe a odpovedzme si na otázku: “Povedal/a by som reálnu hodnotu, ktorú som kockou hodila? Alebo by som si výsledok nadhodnotil/a a zarobil/a si viac?” Študenti vo výskume dostali možnosť správať sa nečestne. Otázne je, či bolo ich rozhodnutie podvádzať ovplyvnené ich aktuálnou náladou. Ak ste odpovedali áno, mali ste pravdu. Siniver a Yaniv (2019) uvádzajú, že optimisticky naladení študenti mali väčšiu tendenciu k nečestnému správaniu, v porovnaní s participantmi s pesimistickou náladou. 
Vincent a kol. (2013) ponúkajú vysvetlenie, prečo to tak je. Predpokladajú, že
pozitívna, optimistická nálada nám poskytuje priestor na to, aby sme si naše nepoctivé rozhodnutie zracionalizovali.  Naopak, ak nám aktuálne sedí na ramene pesimistický radca, vyvoláva v nás obavy a očakávanie nešťastia, ktoré môžu ľahko ochromiť celé naše vnímanie a energiu.
Čo všetko ešte môže ovplyvniť naše rozhodnutie podvádzať?  Kouchaki a Smith, (2014)
zistili, že ľudia podvádzajú viac popoludní ako ráno, kedy sú ich kognitívne zdroje príliš vyčerpané nato, aby odolali morálnym pokušeniam.
Zaujímavé zistenie priniesli aj Vincent, Emich a Goncalo (2013), ktorí zistil, že ľudia, ktorí
pociťujú radosť pri tom, ako čelia pokušeniu správať sa zle, sa tak aj pravdepodobne zachovajú. Pokušenie podvádzať je všadeprítomné. Žijeme v dobe, kedy sa nepoctivé správanie stalo súčasťou moderného hospodárskeho života. Daňovníci podvádzajú vládu, zamestnanci podvádzajú svojich zamestnávateľov. Všade okolo nás sú výrobcovia, ktorí za vidinou vyššieho zárobku systematicky manipulujú spotrebiteľov, pomocou psychológie útočia na ich slabé miesta, to všetko pre vlastný prospech (Akerlof & Shiller, 2015). Čestnosť je cnosť. Nezabúdajme sa pri rozhodovaní, či podvádzať na chvíľku zastaviť, uvedomiť si naše aktuálne prežívanie a nenechať emócie nás ovládnuť.

Obrázok prevzatý z: https://juicyquotes.com/dishonesty-costs-quote/

Autor: Klaudia Antalová

Zdroje:
Akerlof, G. A., & Shiller, R. J. (2015). Phishing for phools: The economics of manipulation and deception. Princeton, NJ: Princeton University Press
Kouchaki, M., & Smith, I. H. (2014). The morning morality effect: The influence of time of day on unethical behavior. Psychological Science, 25, 95–102
Siniver, E., Yaniv, G. (2019). Optimism, pessimism, mood swings and dishonest behavior. Journal of Economic Psychology, 72, 54-63
Vincent, L. C., Emich, K. J., & Goncalo, J. A. (2013). Stretching the moral gray zone: Positive affect, moral disengagement, and dishonesty. Psychological Science, 24, 595–599

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej