Preskočiť na hlavný obsah

CHCETE ABY NAŠA KRAJINA PROSPEROVALA? NAŠŤASTIE EXISTUJE JEDNODUCHÉ RIEŠENIE!


"Chcete aby naša krajina prosperovala? Našťastie existuje riešenie!"

Na chvíľku si predstavte, že to, či sa cítite šťastní ovplyvňuje svet okolo Vás. Predstavte si, že Vaše šťastie reguluje blahobyt v krajine, že v podstate osud tejto krajiny držíte vo svojich rukách. Zdá sa Vám to absurdné? Či je to ako z nejakého sci-fi filmu a vy ste akčný hrdina, ktorý drží svet na svojich pleciach?

Nie, nežijeme v inej dimenzii a ani nie sme súčasťou sci-fi filmu. Autori Conzo, Aassve et al. (2017) tvrdia, že blahobyt danej krajiny je podmienený tým, či majú jej obyvatelia uspokojené základné psychologické potreby. Konkrétne: či ľudia pociťujú autonómiu (potreba mať kontrolu nad svojím správaním, konať podľa vlastných záujmov a hodnôt), pocit príbuznosti (vzťahy s inými ľuďmi; potreba prijímať a dávať lásku a podporu; pocit spolupatričnosti ku skupine) a kompetencie (schopnosť ovládať svoje kroky; pocit sebaúčinnosti a osobného naplnenia).

Blahobyt národov teda závisí od toho, či obyvatelia pociťujú osobné šťastie. Okrem individuálneho pocitu šťastia založeného na uspokojení vyššie spomínaných psychologických potrieb vplýva na ich upokojenie aj sociálny kontext a morálka.
Táto teória hovorí o tom, že morálne hodnoty v krajinách, ako nedostatok dôvery, prílišná poslušnosť a málo rešpektu nielenže znižujú bohatstvo národov, ale taktiež obmedzujú uspokojenie základných psychologických potrieb, čím bránia jednotlivcom, aby boli šťastní.

Prečoje to tak?
  • Nedostatok dôvery = ľudia sa obávajú vyskúšať nové veci, riskovať, ísť do niečoho nového.
  • Prílišná poslušnosť = bráni uspokojeniu autonómie a kompetencií, ľudia neurobia nič, čo nie je v súlade s príkazmi alebo zákazmi.
  • Málo rešpektu =  bez rešpektu nie je možné budovať fungujúce vzťahy, vytvárať komunity, či spoločenstvá.

Iný výskum uskutočnili Dorn et al. (2006) v ktorom sa snažili zistiť, či existuje vzťah medzi demokraciou a osobnou spokojnosťou obyvateľov jednotlivých krajín. Autori zistili, že ľudia, ktorí žijú v demokratickej krajine, t.j. majú autonómiu, slobodu prejavu, vierovyznania, priamej voľby zástupcov politickej moci a pod., sú šťastnejší ako obyvatelia nedemokratických krajín. Najlepšie z demokratických krajín je na tom teda Amerika, Švajčiarsko a najhoršie Maďarsko. Slovensko sa nachádza niekde v strede. 

Čo je teda potrebné robiť, aby naša krajina prosperovala?

Dôležité je zabezpečiť jednotlivcom väčšiu autonómiu, dôveru a rešpekt, čo by malo vyústiť v šťastnejších jednotlivcov, ktorí budú produkovať viac pre svoju krajinu, čím sa zvýši jej celkový blahobyt. Čím spokojnejší ľudia, tým vyššia produkcia a prosperita krajiny. Spokojní ľudia sú autonómni, kompetentní s možnosťou byť súčasťou spoločností a vytvárať fungujúce vzťahy. 

Nie je to sci-fi film a záleží na každom z nás, či budeme žiť v blahobyte. Najskôr je teda potrebné aby krajina zabezpečila, že budú jej obyvatelia šťastní. Ak budú oni šťastní, krajina bude prosperovať.
Henrieta Ševčíková

 Referencie:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej