Preskočiť na hlavný obsah

CHCETE ABY NAŠA KRAJINA PROSPEROVALA? NAŠŤASTIE EXISTUJE JEDNODUCHÉ RIEŠENIE!


"Chcete aby naša krajina prosperovala? Našťastie existuje riešenie!"

Na chvíľku si predstavte, že to, či sa cítite šťastní ovplyvňuje svet okolo Vás. Predstavte si, že Vaše šťastie reguluje blahobyt v krajine, že v podstate osud tejto krajiny držíte vo svojich rukách. Zdá sa Vám to absurdné? Či je to ako z nejakého sci-fi filmu a vy ste akčný hrdina, ktorý drží svet na svojich pleciach?

Nie, nežijeme v inej dimenzii a ani nie sme súčasťou sci-fi filmu. Autori Conzo, Aassve et al. (2017) tvrdia, že blahobyt danej krajiny je podmienený tým, či majú jej obyvatelia uspokojené základné psychologické potreby. Konkrétne: či ľudia pociťujú autonómiu (potreba mať kontrolu nad svojím správaním, konať podľa vlastných záujmov a hodnôt), pocit príbuznosti (vzťahy s inými ľuďmi; potreba prijímať a dávať lásku a podporu; pocit spolupatričnosti ku skupine) a kompetencie (schopnosť ovládať svoje kroky; pocit sebaúčinnosti a osobného naplnenia).

Blahobyt národov teda závisí od toho, či obyvatelia pociťujú osobné šťastie. Okrem individuálneho pocitu šťastia založeného na uspokojení vyššie spomínaných psychologických potrieb vplýva na ich upokojenie aj sociálny kontext a morálka.
Táto teória hovorí o tom, že morálne hodnoty v krajinách, ako nedostatok dôvery, prílišná poslušnosť a málo rešpektu nielenže znižujú bohatstvo národov, ale taktiež obmedzujú uspokojenie základných psychologických potrieb, čím bránia jednotlivcom, aby boli šťastní.

Prečoje to tak?
  • Nedostatok dôvery = ľudia sa obávajú vyskúšať nové veci, riskovať, ísť do niečoho nového.
  • Prílišná poslušnosť = bráni uspokojeniu autonómie a kompetencií, ľudia neurobia nič, čo nie je v súlade s príkazmi alebo zákazmi.
  • Málo rešpektu =  bez rešpektu nie je možné budovať fungujúce vzťahy, vytvárať komunity, či spoločenstvá.

Iný výskum uskutočnili Dorn et al. (2006) v ktorom sa snažili zistiť, či existuje vzťah medzi demokraciou a osobnou spokojnosťou obyvateľov jednotlivých krajín. Autori zistili, že ľudia, ktorí žijú v demokratickej krajine, t.j. majú autonómiu, slobodu prejavu, vierovyznania, priamej voľby zástupcov politickej moci a pod., sú šťastnejší ako obyvatelia nedemokratických krajín. Najlepšie z demokratických krajín je na tom teda Amerika, Švajčiarsko a najhoršie Maďarsko. Slovensko sa nachádza niekde v strede. 

Čo je teda potrebné robiť, aby naša krajina prosperovala?

Dôležité je zabezpečiť jednotlivcom väčšiu autonómiu, dôveru a rešpekt, čo by malo vyústiť v šťastnejších jednotlivcov, ktorí budú produkovať viac pre svoju krajinu, čím sa zvýši jej celkový blahobyt. Čím spokojnejší ľudia, tým vyššia produkcia a prosperita krajiny. Spokojní ľudia sú autonómni, kompetentní s možnosťou byť súčasťou spoločností a vytvárať fungujúce vzťahy. 

Nie je to sci-fi film a záleží na každom z nás, či budeme žiť v blahobyte. Najskôr je teda potrebné aby krajina zabezpečila, že budú jej obyvatelia šťastní. Ak budú oni šťastní, krajina bude prosperovať.
Henrieta Ševčíková

 Referencie:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej