Preskočiť na hlavný obsah

CHCETE ABY NAŠA KRAJINA PROSPEROVALA? NAŠŤASTIE EXISTUJE JEDNODUCHÉ RIEŠENIE!


"Chcete aby naša krajina prosperovala? Našťastie existuje riešenie!"

Na chvíľku si predstavte, že to, či sa cítite šťastní ovplyvňuje svet okolo Vás. Predstavte si, že Vaše šťastie reguluje blahobyt v krajine, že v podstate osud tejto krajiny držíte vo svojich rukách. Zdá sa Vám to absurdné? Či je to ako z nejakého sci-fi filmu a vy ste akčný hrdina, ktorý drží svet na svojich pleciach?

Nie, nežijeme v inej dimenzii a ani nie sme súčasťou sci-fi filmu. Autori Conzo, Aassve et al. (2017) tvrdia, že blahobyt danej krajiny je podmienený tým, či majú jej obyvatelia uspokojené základné psychologické potreby. Konkrétne: či ľudia pociťujú autonómiu (potreba mať kontrolu nad svojím správaním, konať podľa vlastných záujmov a hodnôt), pocit príbuznosti (vzťahy s inými ľuďmi; potreba prijímať a dávať lásku a podporu; pocit spolupatričnosti ku skupine) a kompetencie (schopnosť ovládať svoje kroky; pocit sebaúčinnosti a osobného naplnenia).

Blahobyt národov teda závisí od toho, či obyvatelia pociťujú osobné šťastie. Okrem individuálneho pocitu šťastia založeného na uspokojení vyššie spomínaných psychologických potrieb vplýva na ich upokojenie aj sociálny kontext a morálka.
Táto teória hovorí o tom, že morálne hodnoty v krajinách, ako nedostatok dôvery, prílišná poslušnosť a málo rešpektu nielenže znižujú bohatstvo národov, ale taktiež obmedzujú uspokojenie základných psychologických potrieb, čím bránia jednotlivcom, aby boli šťastní.

Prečoje to tak?
  • Nedostatok dôvery = ľudia sa obávajú vyskúšať nové veci, riskovať, ísť do niečoho nového.
  • Prílišná poslušnosť = bráni uspokojeniu autonómie a kompetencií, ľudia neurobia nič, čo nie je v súlade s príkazmi alebo zákazmi.
  • Málo rešpektu =  bez rešpektu nie je možné budovať fungujúce vzťahy, vytvárať komunity, či spoločenstvá.

Iný výskum uskutočnili Dorn et al. (2006) v ktorom sa snažili zistiť, či existuje vzťah medzi demokraciou a osobnou spokojnosťou obyvateľov jednotlivých krajín. Autori zistili, že ľudia, ktorí žijú v demokratickej krajine, t.j. majú autonómiu, slobodu prejavu, vierovyznania, priamej voľby zástupcov politickej moci a pod., sú šťastnejší ako obyvatelia nedemokratických krajín. Najlepšie z demokratických krajín je na tom teda Amerika, Švajčiarsko a najhoršie Maďarsko. Slovensko sa nachádza niekde v strede. 

Čo je teda potrebné robiť, aby naša krajina prosperovala?

Dôležité je zabezpečiť jednotlivcom väčšiu autonómiu, dôveru a rešpekt, čo by malo vyústiť v šťastnejších jednotlivcov, ktorí budú produkovať viac pre svoju krajinu, čím sa zvýši jej celkový blahobyt. Čím spokojnejší ľudia, tým vyššia produkcia a prosperita krajiny. Spokojní ľudia sú autonómni, kompetentní s možnosťou byť súčasťou spoločností a vytvárať fungujúce vzťahy. 

Nie je to sci-fi film a záleží na každom z nás, či budeme žiť v blahobyte. Najskôr je teda potrebné aby krajina zabezpečila, že budú jej obyvatelia šťastní. Ak budú oni šťastní, krajina bude prosperovať.
Henrieta Ševčíková

 Referencie:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej