Preskočiť na hlavný obsah

CHCETE ABY NAŠA KRAJINA PROSPEROVALA? NAŠŤASTIE EXISTUJE JEDNODUCHÉ RIEŠENIE!


"Chcete aby naša krajina prosperovala? Našťastie existuje riešenie!"

Na chvíľku si predstavte, že to, či sa cítite šťastní ovplyvňuje svet okolo Vás. Predstavte si, že Vaše šťastie reguluje blahobyt v krajine, že v podstate osud tejto krajiny držíte vo svojich rukách. Zdá sa Vám to absurdné? Či je to ako z nejakého sci-fi filmu a vy ste akčný hrdina, ktorý drží svet na svojich pleciach?

Nie, nežijeme v inej dimenzii a ani nie sme súčasťou sci-fi filmu. Autori Conzo, Aassve et al. (2017) tvrdia, že blahobyt danej krajiny je podmienený tým, či majú jej obyvatelia uspokojené základné psychologické potreby. Konkrétne: či ľudia pociťujú autonómiu (potreba mať kontrolu nad svojím správaním, konať podľa vlastných záujmov a hodnôt), pocit príbuznosti (vzťahy s inými ľuďmi; potreba prijímať a dávať lásku a podporu; pocit spolupatričnosti ku skupine) a kompetencie (schopnosť ovládať svoje kroky; pocit sebaúčinnosti a osobného naplnenia).

Blahobyt národov teda závisí od toho, či obyvatelia pociťujú osobné šťastie. Okrem individuálneho pocitu šťastia založeného na uspokojení vyššie spomínaných psychologických potrieb vplýva na ich upokojenie aj sociálny kontext a morálka.
Táto teória hovorí o tom, že morálne hodnoty v krajinách, ako nedostatok dôvery, prílišná poslušnosť a málo rešpektu nielenže znižujú bohatstvo národov, ale taktiež obmedzujú uspokojenie základných psychologických potrieb, čím bránia jednotlivcom, aby boli šťastní.

Prečoje to tak?
  • Nedostatok dôvery = ľudia sa obávajú vyskúšať nové veci, riskovať, ísť do niečoho nového.
  • Prílišná poslušnosť = bráni uspokojeniu autonómie a kompetencií, ľudia neurobia nič, čo nie je v súlade s príkazmi alebo zákazmi.
  • Málo rešpektu =  bez rešpektu nie je možné budovať fungujúce vzťahy, vytvárať komunity, či spoločenstvá.

Iný výskum uskutočnili Dorn et al. (2006) v ktorom sa snažili zistiť, či existuje vzťah medzi demokraciou a osobnou spokojnosťou obyvateľov jednotlivých krajín. Autori zistili, že ľudia, ktorí žijú v demokratickej krajine, t.j. majú autonómiu, slobodu prejavu, vierovyznania, priamej voľby zástupcov politickej moci a pod., sú šťastnejší ako obyvatelia nedemokratických krajín. Najlepšie z demokratických krajín je na tom teda Amerika, Švajčiarsko a najhoršie Maďarsko. Slovensko sa nachádza niekde v strede. 

Čo je teda potrebné robiť, aby naša krajina prosperovala?

Dôležité je zabezpečiť jednotlivcom väčšiu autonómiu, dôveru a rešpekt, čo by malo vyústiť v šťastnejších jednotlivcov, ktorí budú produkovať viac pre svoju krajinu, čím sa zvýši jej celkový blahobyt. Čím spokojnejší ľudia, tým vyššia produkcia a prosperita krajiny. Spokojní ľudia sú autonómni, kompetentní s možnosťou byť súčasťou spoločností a vytvárať fungujúce vzťahy. 

Nie je to sci-fi film a záleží na každom z nás, či budeme žiť v blahobyte. Najskôr je teda potrebné aby krajina zabezpečila, že budú jej obyvatelia šťastní. Ak budú oni šťastní, krajina bude prosperovať.
Henrieta Ševčíková

 Referencie:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?

Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva. Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváci...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej