Preskočiť na hlavný obsah

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?



Hovoria činy hlasnejšie ako slová?




„Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená?

V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí.

Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejto konkrétnej situácii správa, odhaľuje jeho skutočnú stránku.

Sú slová v skutočnosti primeraným vyjadrením konania? Práve štúdia od autorov Patricia A. Champ, James R. Meldrum, Hannah Brenkert-Smith, Travis W. Warziniack, Christopher M. Barth, Lilia C. Falk, Jamie B. Gomez, sa zameriava na averziu k riziku a zmierňovanie rizika požiaru na súkromných pozemkoch. 

Ako autori opisujú vlastne averzie k rizikám? Autori tvrdia, že averzie k rizikám súvisia so správou o sebe a objektívnou mierou správania. Zmiernenie rizika požiaru je typickým príkladom, keď riskantné správanie (tj. neschopnosť zmierniť riziko požiaru) zo strany súkromných vlastníkov pôdy predstavuje značné sociálne náklady. Slová sú v tomto prípade hlasnejšie, ako činy, nakoľko sú neochotný v tomto prípade minúť svoje finančné prostriedky na ochranu svojho majetku.

Vzťah medzi vnímaním rizika požiaru a správaním zmierňujúcim riziko bol skúmaný v niekoľkých štúdiách ( Martin a kol., 2007; McCaffrey a ko., 2011; Collins 2009; Gordon a kol., 2012; McNeill a kol., 2013; Brenkert-Smith a kol., 2012). Skúmanie sociálnych faktorov a zmierňovanie rizika požiaru prinieslo zmiešané zistenia. Zistilo sa, že neformálne sociálne interakcie, ako napríklad rozhovor so susedom o požiari, pozitívne korelujú so správaním zmierňujúcim riziko požiaru (Dickinsom et al., 2015).

Zistenia autorov priniesli, že slová sú v skutočnosti primeraným vyjadrením konania. Pri porovnaní účinku averzie k riziku na objektívne a samo-oznámené zmierňujúce opatrenia, výsledky štúdie naznačujú podobný vzťah, ktorý pretrváva, keď sa berú do úvahy aj dôležité kovariáty. Aj keď táto štúdia neupravuje diskurz o averzii k rizikám a riskantnému správaniu, poskytuje ďalšie informácie a aplikáciu v kontexte požiaru, témy, ktorá je v súčastnosti v mnohých častiach sveta veľmi politicky a programovo zaujímavá.

Tomáš Vaček 




Zdroje: 

(Collins, 2009), TW Collins, Vplyvy na expozíciu nebezpečenstvu požiaru vo vysokej arizonskej krajine Soc. Nat. Resour. , 22 ( 2009 ) , str. 211 - 229 , 10,1080 / 08941920801905336


(Dickinson a kol., 2015),  K. Dickinson , H. Brenkert-Smith , P. Champ , N. Flores , Chytanie ohňa? Sociálne interakcie, presvedčenia a správanie pri znižovaní rizika požiaru, Soc. Nat. Resour. ( 2015 ) , s. 1 - 18 , 10,1080 / 08941920.2015,1037034

(Martin a kol., 2007), IM Martin , H. Bender , C. Raish, Čo motivuje jednotlivcov, aby sa chránili pred rizikami: v prípade požiarov v divočine, Risk Anal. , 27 ( 2007 ) , s. 887 - 900 , 10,1111 / j.1539-6924.2007,00930.x

http://www.derivat.sk/files/2017_casopis_for_fin/FF_Januar_2017_Tolerancia%20k%20riziku_CP.pdf


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...