Preskočiť na hlavný obsah

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?



Hovoria činy hlasnejšie ako slová?




„Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená?

V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí.

Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejto konkrétnej situácii správa, odhaľuje jeho skutočnú stránku.

Sú slová v skutočnosti primeraným vyjadrením konania? Práve štúdia od autorov Patricia A. Champ, James R. Meldrum, Hannah Brenkert-Smith, Travis W. Warziniack, Christopher M. Barth, Lilia C. Falk, Jamie B. Gomez, sa zameriava na averziu k riziku a zmierňovanie rizika požiaru na súkromných pozemkoch. 

Ako autori opisujú vlastne averzie k rizikám? Autori tvrdia, že averzie k rizikám súvisia so správou o sebe a objektívnou mierou správania. Zmiernenie rizika požiaru je typickým príkladom, keď riskantné správanie (tj. neschopnosť zmierniť riziko požiaru) zo strany súkromných vlastníkov pôdy predstavuje značné sociálne náklady. Slová sú v tomto prípade hlasnejšie, ako činy, nakoľko sú neochotný v tomto prípade minúť svoje finančné prostriedky na ochranu svojho majetku.

Vzťah medzi vnímaním rizika požiaru a správaním zmierňujúcim riziko bol skúmaný v niekoľkých štúdiách ( Martin a kol., 2007; McCaffrey a ko., 2011; Collins 2009; Gordon a kol., 2012; McNeill a kol., 2013; Brenkert-Smith a kol., 2012). Skúmanie sociálnych faktorov a zmierňovanie rizika požiaru prinieslo zmiešané zistenia. Zistilo sa, že neformálne sociálne interakcie, ako napríklad rozhovor so susedom o požiari, pozitívne korelujú so správaním zmierňujúcim riziko požiaru (Dickinsom et al., 2015).

Zistenia autorov priniesli, že slová sú v skutočnosti primeraným vyjadrením konania. Pri porovnaní účinku averzie k riziku na objektívne a samo-oznámené zmierňujúce opatrenia, výsledky štúdie naznačujú podobný vzťah, ktorý pretrváva, keď sa berú do úvahy aj dôležité kovariáty. Aj keď táto štúdia neupravuje diskurz o averzii k rizikám a riskantnému správaniu, poskytuje ďalšie informácie a aplikáciu v kontexte požiaru, témy, ktorá je v súčastnosti v mnohých častiach sveta veľmi politicky a programovo zaujímavá.

Tomáš Vaček 




Zdroje: 

(Collins, 2009), TW Collins, Vplyvy na expozíciu nebezpečenstvu požiaru vo vysokej arizonskej krajine Soc. Nat. Resour. , 22 ( 2009 ) , str. 211 - 229 , 10,1080 / 08941920801905336


(Dickinson a kol., 2015),  K. Dickinson , H. Brenkert-Smith , P. Champ , N. Flores , Chytanie ohňa? Sociálne interakcie, presvedčenia a správanie pri znižovaní rizika požiaru, Soc. Nat. Resour. ( 2015 ) , s. 1 - 18 , 10,1080 / 08941920.2015,1037034

(Martin a kol., 2007), IM Martin , H. Bender , C. Raish, Čo motivuje jednotlivcov, aby sa chránili pred rizikami: v prípade požiarov v divočine, Risk Anal. , 27 ( 2007 ) , s. 887 - 900 , 10,1111 / j.1539-6924.2007,00930.x

http://www.derivat.sk/files/2017_casopis_for_fin/FF_Januar_2017_Tolerancia%20k%20riziku_CP.pdf


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala od...

DÁ SA KÚPIŤ ODPUSTENIE?

Asi sa Ťa nemusím pýtať či ťa niekto v živote oklamal, podviedol alebo ti skratka ublížil. Čo musel dotyčný (vinník) urobiť, aby si ťa získal späť? Aby navrátil kvalitu vášho vzťahu? Začínam dosť vážne, ale aj pre Teba to môže byť návod, ako získať osobu, ktorú si sklamal, späť. Veď nikto nie je dokonalý. Dokonca aj vedci riešili, čo na nahnevaných, dotknutých a urazených ľudí „platí“ (Haesevoets a kol., 2013). Či stačí ospravedlnenie, ktoré nás stojí maximálne kúsok z nášho ega, alebo je to finančná kompenzácia (FK) , ktorá by mohla zachraňovať vzťahy a dokonca má aj tri stupne! Podpriemerná FK (lepšia ako nič, avšak nevyrovná napáchanú škodu), priemerná FK (postačujúca na vyrovnanie škody) a nadpriemerná FK (škoda je nie len zaplatená, dokonca aj úrok je splatený). Čo myslíš? Efektívnejšia je priemerná, alebo nadpriemerná FK? Neomylní ekonómovia by si povedali, len nech zaplatí za to čo napáchal/a, si obeť, len tým získaš, avšak ak sa bavíme o efektivite na ľudí, ktorí nemysli...
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso...