Hovoria
činy
hlasnejšie ako slová?
„Činy
hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože
skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo
to vlastne znamená?
V tomto
výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu
hodnotu ako to, čo niekto hovorí.
Veľakrát
v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš
rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často
vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú
vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí,
ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty
ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú.
Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“,
a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť
osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejto konkrétnej situácii správa, odhaľuje
jeho skutočnú stránku.
Sú slová
v skutočnosti primeraným vyjadrením konania? Práve štúdia od autorov
Patricia A. Champ, James R. Meldrum, Hannah Brenkert-Smith, Travis W.
Warziniack, Christopher M. Barth, Lilia C. Falk, Jamie B. Gomez, sa zameriava
na averziu k riziku a zmierňovanie rizika požiaru na súkromných
pozemkoch.
Ako
autori opisujú vlastne averzie k rizikám? Autori tvrdia, že averzie
k rizikám súvisia so správou o sebe a objektívnou mierou
správania. Zmiernenie
rizika požiaru je typickým príkladom, keď riskantné správanie (tj. neschopnosť
zmierniť riziko požiaru) zo strany súkromných vlastníkov pôdy predstavuje
značné sociálne náklady. Slová sú v tomto prípade hlasnejšie, ako činy,
nakoľko sú neochotný v tomto prípade minúť svoje finančné prostriedky na
ochranu svojho majetku.
Vzťah
medzi vnímaním rizika požiaru a správaním zmierňujúcim riziko bol skúmaný
v niekoľkých štúdiách ( Martin a kol., 2007; McCaffrey a ko.,
2011; Collins 2009; Gordon a kol., 2012; McNeill a kol., 2013;
Brenkert-Smith a kol., 2012). Skúmanie sociálnych faktorov a zmierňovanie
rizika požiaru prinieslo zmiešané zistenia. Zistilo sa, že neformálne sociálne
interakcie, ako napríklad rozhovor so susedom o požiari, pozitívne
korelujú so správaním zmierňujúcim riziko požiaru (Dickinsom et al., 2015).
Zistenia
autorov priniesli, že slová sú v skutočnosti primeraným vyjadrením konania. Pri
porovnaní účinku averzie k riziku na objektívne a samo-oznámené zmierňujúce
opatrenia, výsledky štúdie naznačujú podobný vzťah, ktorý pretrváva, keď sa
berú do úvahy aj dôležité kovariáty. Aj keď táto štúdia neupravuje diskurz o
averzii k rizikám a riskantnému správaniu, poskytuje ďalšie informácie
a aplikáciu v kontexte požiaru, témy, ktorá je v súčastnosti
v mnohých častiach sveta veľmi politicky a programovo zaujímavá.
Tomáš Vaček
Zdroje:
(Collins, 2009), TW Collins, Vplyvy na expozíciu
nebezpečenstvu požiaru vo vysokej arizonskej krajine Soc. Nat. Resour. , 22 (
2009 ) , str. 211 - 229 , 10,1080 / 08941920801905336
(Dickinson a kol., 2015), K. Dickinson , H. Brenkert-Smith , P. Champ ,
N. Flores , Chytanie ohňa? Sociálne interakcie, presvedčenia a správanie pri
znižovaní rizika požiaru, Soc. Nat. Resour. ( 2015 ) , s. 1 - 18 , 10,1080 /
08941920.2015,1037034
(Martin a kol., 2007), IM Martin , H. Bender , C.
Raish, Čo motivuje jednotlivcov, aby sa chránili pred rizikami: v prípade
požiarov v divočine, Risk Anal. , 27 ( 2007 ) , s. 887 - 900 , 10,1111 /
j.1539-6924.2007,00930.x
http://www.derivat.sk/files/2017_casopis_for_fin/FF_Januar_2017_Tolerancia%20k%20riziku_CP.pdf
Komentáre
Zverejnenie komentára