Preskočiť na hlavný obsah

Ovplyvňuje ľudí zákon pri výbere výšky dôchodku?


Téma dôchodkov je v dnešnej dobe veľmi často skloňovaná. Potreba zabezpečiť, aby mali ľudia primerané úspory na dôchodok, vyvolalo diskusiu nielen v akademických kruhoch, ale naprieč celou spoločnosťou. Kombinované trendy, týkajúce sa zvýšenia strednej dĺžky života, pracovnej nestability a stálej erózie vládnej podpory dôchodkových plánov, vyvolávajú mnohé obavy, súvisiace so zabezpečením primeraných dôchodkových zdrojov.

Dôležitým rozhodnutím, ktoré musia jednotlivci urobiť pri odchode do dôchodku, pokiaľ sporia v 2. pilieri, je to, či anualizovať niektoré zo svojich dlhodobých úspor alebo si zvoliť programový výber nasporených peňazí.

                  Zdroj: Freepik

Pokrytie rizika dlhovekosti
Anuita alebo programový výber? Hlavný rozdiel spočíva v tom, že anuita je produkt určený na poistenie proti riziku dlhovekosti, vyplácaním mesačného (alebo ročného) dôchodku po zvyšok života dôchodcu.


Na druhej strane si môžete zvoliť programový výber, kedy sú vám mesačne vyplácané peniaze, avšak nepokrývajú riziko dlhovekosti. Hlavným benefitom je väčšia sloboda. Ak ste na dôchodku a nutne potrebujete jeden mesiac viac peňazí, môžete si ich bez problému vybrať.

Potenciálne zlyhanie trhu môže viesť k regulačným zásahom
Pokiaľ by nastala situácia, že by došlo k zlyhaniu trhu, mohlo by to viesť  k potrebe  regulačného zásahu ako napríklad zavedenia zákona o minimálnej anuite. Niektorí regulátori uviedli, že si želajú zvýšiť dopyt po anuitách. Rôzne regulačné orgány na celom svete však nesúhlasia s tým, ako to urobiť. Jednou z kontroverzných politík je poverenie (zvyčajne čiastočnou) anualizáciou.
Spojené kráľovstvo malo zákon o minimálnej anuite, ktorý bol zrušený v roku 2014. Niektoré krajiny vrátane Singapuru zvažujú zavedenie povinných zákonov o minimálnej anuite. Izrael prijal povinnú minimálnu anuitu v roku 2008. Ostatné krajiny, ako sú USA a Dánsko, nemajú žiadne obmedzenia týkajúce sa výplaty jednorazovej sumy dôchodcom, čo umožňuje úplné vyplatenie jednorazovej sumy pri odchode do dôchodku.

Menia nariadenia zo strany vlády naše rozhodnutia?
Traja autori z Izraela sa rozhodli skúmať, aký vplyv majú predošlé a pretrvávajúce zákony na aktuálne rozhodnutia ľudí pri výbere výšky anuity, teda doživotného dôchodku.
Išlo o prvý výskum zisťujúci, aký účinok majú nariadenia, ale aj zrušenia zo strany vlády na výber anuity. Takéto nariadenia môžu byť zrušené z rôznych dôvodov, počnúc politickým tlakom až po zmenu ekonomických fundamentov.
V tomto prípade však zabudnime na naše zákony a predstavme si hypotetickú situáciu ako v štúdii. Účastníci boli požiadaní, aby rozdelili virtuálnu sumu peňazí, ktorú si sporili na dôchodok, medzi mesačnú anuitu a jednorazovú sumu, ktorá sa má vyplatiť ihneď po odchode do dôchodku. Mali 3 podmienky. Hlavný rozdiel spočíval v tom, že pri prvej nemali žiadne obmedzenie. Zvyšné dve sa odlišovali regulačnými požiadavkami: zákon o minimálnej anuite platil alebo bol už zrušený.

Zákon nás ovplyvňuje
Načo autori prišli? Zistili, že ľudia majú tendenciu voliť si podľa toho, ako to určuje zákon a priklonia sa skôr k sume, ktorá je stanovená štátom.

Regulačné obmedzenie ako signál
Napriek zisteniam, ku ktorým autori dospeli, musíme byť kritickí a uvedomiť si, že išlo o výskum. Účastníci boli vystavení  zložitej hypotetickej situácii, preto mohli byť regulačné obmedzenia vnímané ako signál.  Vzhľadom nato, že boli nútení zvoliť svoju anuitu iba na základe viery týkajúcej sa budúcej spotreby a predpokladanej dĺžky života.
Čo z toho teda vyplýva? Zákony o minimálnej anuite majú vplyv na výber výšky anuity. V tomto prípade však možno už len polemizovať, že pokiaľ by sa daná situácia reálne odohrala, ako by na ňu reagovali občania. Boli by sme priklonení, k tomu čo stanovil zákon? Čo myslíte?


Referencie:
Cawley, J. & Philipson, T. (1999.) An Empirical Examination of Information Barriers to Trade in Insurance. American Economic Review, 89 (4). 827-846. doi: 10.3386/w5669
Dorič. A. (2015). Prevzaté z: https://poistovne.sk/30245-sk/anuita-a-programovy-vyber-dochodku-sa-mozu-doplnat.php
Fong, W. M. (2002). On the Cost of Adverse Selection in Individual Annuity Markets: Evidence From Singapore. The Journal of Risk Insurance. 69 (2). 193-208. doi: https://doi.org/10.1111/1539-6975.00014
Prevzaté z: https://www.socpoist.sk/dochodok-z-ii-piliera-iwj/59350s
Prevzaté z: https://www.freepik.com/free-photo/elderly-couples-talking-about-finance-with-piggy-bank_4107886.htm#page=1&query=pension&position=1

Winter, E., Hurwitz, A. & Sade, O. (2020). Unintended Consequences of Minimum Annuity Laws: An Experimental Study. Journal of Economic Behavior and Organization. (169). 208-222. doi:  http://dx.doi.org/10.2139/ssrn.3117804


Autor: Simona Kocholová

Komentáre

  1. Anonymný31. marca 2020 o 23:10

    Situácia je ťažká, takže plánujem pracovať aj potom, čo dostanem svoj dôchodok. Existuje veľa finančnej práce, možno budem dokonca skúsiť online obchodovanie: http://www.forex-broker-rating.com/instaforex

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej