Preskočiť na hlavný obsah

Ovplyvňuje ľudí zákon pri výbere výšky dôchodku?


Téma dôchodkov je v dnešnej dobe veľmi často skloňovaná. Potreba zabezpečiť, aby mali ľudia primerané úspory na dôchodok, vyvolalo diskusiu nielen v akademických kruhoch, ale naprieč celou spoločnosťou. Kombinované trendy, týkajúce sa zvýšenia strednej dĺžky života, pracovnej nestability a stálej erózie vládnej podpory dôchodkových plánov, vyvolávajú mnohé obavy, súvisiace so zabezpečením primeraných dôchodkových zdrojov.

Dôležitým rozhodnutím, ktoré musia jednotlivci urobiť pri odchode do dôchodku, pokiaľ sporia v 2. pilieri, je to, či anualizovať niektoré zo svojich dlhodobých úspor alebo si zvoliť programový výber nasporených peňazí.

                  Zdroj: Freepik

Pokrytie rizika dlhovekosti
Anuita alebo programový výber? Hlavný rozdiel spočíva v tom, že anuita je produkt určený na poistenie proti riziku dlhovekosti, vyplácaním mesačného (alebo ročného) dôchodku po zvyšok života dôchodcu.


Na druhej strane si môžete zvoliť programový výber, kedy sú vám mesačne vyplácané peniaze, avšak nepokrývajú riziko dlhovekosti. Hlavným benefitom je väčšia sloboda. Ak ste na dôchodku a nutne potrebujete jeden mesiac viac peňazí, môžete si ich bez problému vybrať.

Potenciálne zlyhanie trhu môže viesť k regulačným zásahom
Pokiaľ by nastala situácia, že by došlo k zlyhaniu trhu, mohlo by to viesť  k potrebe  regulačného zásahu ako napríklad zavedenia zákona o minimálnej anuite. Niektorí regulátori uviedli, že si želajú zvýšiť dopyt po anuitách. Rôzne regulačné orgány na celom svete však nesúhlasia s tým, ako to urobiť. Jednou z kontroverzných politík je poverenie (zvyčajne čiastočnou) anualizáciou.
Spojené kráľovstvo malo zákon o minimálnej anuite, ktorý bol zrušený v roku 2014. Niektoré krajiny vrátane Singapuru zvažujú zavedenie povinných zákonov o minimálnej anuite. Izrael prijal povinnú minimálnu anuitu v roku 2008. Ostatné krajiny, ako sú USA a Dánsko, nemajú žiadne obmedzenia týkajúce sa výplaty jednorazovej sumy dôchodcom, čo umožňuje úplné vyplatenie jednorazovej sumy pri odchode do dôchodku.

Menia nariadenia zo strany vlády naše rozhodnutia?
Traja autori z Izraela sa rozhodli skúmať, aký vplyv majú predošlé a pretrvávajúce zákony na aktuálne rozhodnutia ľudí pri výbere výšky anuity, teda doživotného dôchodku.
Išlo o prvý výskum zisťujúci, aký účinok majú nariadenia, ale aj zrušenia zo strany vlády na výber anuity. Takéto nariadenia môžu byť zrušené z rôznych dôvodov, počnúc politickým tlakom až po zmenu ekonomických fundamentov.
V tomto prípade však zabudnime na naše zákony a predstavme si hypotetickú situáciu ako v štúdii. Účastníci boli požiadaní, aby rozdelili virtuálnu sumu peňazí, ktorú si sporili na dôchodok, medzi mesačnú anuitu a jednorazovú sumu, ktorá sa má vyplatiť ihneď po odchode do dôchodku. Mali 3 podmienky. Hlavný rozdiel spočíval v tom, že pri prvej nemali žiadne obmedzenie. Zvyšné dve sa odlišovali regulačnými požiadavkami: zákon o minimálnej anuite platil alebo bol už zrušený.

Zákon nás ovplyvňuje
Načo autori prišli? Zistili, že ľudia majú tendenciu voliť si podľa toho, ako to určuje zákon a priklonia sa skôr k sume, ktorá je stanovená štátom.

Regulačné obmedzenie ako signál
Napriek zisteniam, ku ktorým autori dospeli, musíme byť kritickí a uvedomiť si, že išlo o výskum. Účastníci boli vystavení  zložitej hypotetickej situácii, preto mohli byť regulačné obmedzenia vnímané ako signál.  Vzhľadom nato, že boli nútení zvoliť svoju anuitu iba na základe viery týkajúcej sa budúcej spotreby a predpokladanej dĺžky života.
Čo z toho teda vyplýva? Zákony o minimálnej anuite majú vplyv na výber výšky anuity. V tomto prípade však možno už len polemizovať, že pokiaľ by sa daná situácia reálne odohrala, ako by na ňu reagovali občania. Boli by sme priklonení, k tomu čo stanovil zákon? Čo myslíte?


Referencie:
Cawley, J. & Philipson, T. (1999.) An Empirical Examination of Information Barriers to Trade in Insurance. American Economic Review, 89 (4). 827-846. doi: 10.3386/w5669
Dorič. A. (2015). Prevzaté z: https://poistovne.sk/30245-sk/anuita-a-programovy-vyber-dochodku-sa-mozu-doplnat.php
Fong, W. M. (2002). On the Cost of Adverse Selection in Individual Annuity Markets: Evidence From Singapore. The Journal of Risk Insurance. 69 (2). 193-208. doi: https://doi.org/10.1111/1539-6975.00014
Prevzaté z: https://www.socpoist.sk/dochodok-z-ii-piliera-iwj/59350s
Prevzaté z: https://www.freepik.com/free-photo/elderly-couples-talking-about-finance-with-piggy-bank_4107886.htm#page=1&query=pension&position=1

Winter, E., Hurwitz, A. & Sade, O. (2020). Unintended Consequences of Minimum Annuity Laws: An Experimental Study. Journal of Economic Behavior and Organization. (169). 208-222. doi:  http://dx.doi.org/10.2139/ssrn.3117804


Autor: Simona Kocholová

Komentáre

  1. Situácia je ťažká, takže plánujem pracovať aj potom, čo dostanem svoj dôchodok. Existuje veľa finančnej práce, možno budem dokonca skúsiť online obchodovanie: http://www.forex-broker-rating.com/instaforex

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...