Preskočiť na hlavný obsah

Naozaj chceme len vyzerať dobre?



Naozaj chceme len vyzerať dobre?


V dnešnej dobe koluje svetom okrem iných, závažnejších tém aj téma utečencov. Politici s týmto fenoménom intenzívne pracujú aj vo svojich kampaniach. Jedna strana je za prijatie utečencov do našej krajiny, iná zasa proti a poukazuje na negatívne aspekty, ktoré sa s touto skupinou ľudí spájajú. 

Zdroj: http://www.documentarytube.com

Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré prijali najväčšie množstvo utečencov spomedzi európskych krajín.  Zaujímavé je, že Nemci prijali do konca roka 2015 viac utečencov ako USA v rokoch 2005 - 2015 (Mishkov, 2016).

Aj vďaka tejto migračnej kríze sa ľudia rozdeľujú na dva tábory. Jedni pripisujú utečencom zodpovednosť za negatíva ako je rastúca kriminalita, nezamestnanosť alebo zlý hospodársky rozvoj. Na druhej strane ľudia nepripisujú zodpovednosť utečencom a obviňujú prvú skupinu z xenofóbnych postojov.

Keďže je málo známe to, či domáci Nemci skutočne obviňujú utečencov z negatívnych udalostí sa to rozhodli Grimm & Klimm (2019) skúmať. Nemeckí študenti zažili pozitívny alebo negatívny šok z príjmu, ktorý je buď spôsobený náhodným výberom alebo výkonom iného účastníka. Pridelenie zodpovednosti sa meria na základe presvedčenia, či je šok spôsobený výkonom alebo náhodou. Ukázalo sa, že ľudia prisudzovali zodpovednosť utečencom priaznivejšie ako “svojim vlastným”. Ide o takzvanú reverznú diskrimináciu, čo znamená, že ľudia majú pozitívny sklon k inej rase, menšine. Veria, že si všetci zaslúžia rovnaké práva a na zachovanie dobrého sebaobrazu chcú byť tými, čo nediskriminujú (Dutton, 1973).

Zdroj: https://www.pexels.com

Negatívne implicitné reakcie k arabským menám neodzrkadľujú skutočné správanie. Sociálny obraz je v našom svete dôležitý, preto sa správame, tak aby sme vyzerali dobre pred druhými a sebou samým. Udržiavame si určitú identitu, ktorá je často v konflikte so správaním maximalizujúcim zisk. Vzhľadom nato, že sa tento fenomém skúmal na študentoch, tak sa zistilo, že ich správanie je v súlade s  politicky korektným správaním. Študenti si chcú zachovať svoju identitu, ktorej súčasťou je otvorenosť a tolerancia voči menšinám. Chcú byť vnímaní ako non-xenofóbni a tolerantní, preto sa správajú tak, aby neboli v rozpore s touto identitou. To naznačuje, že uprednostňovanie utečencov bolo v tomto prípade vedomou voľbou (Grimm & Klimm, 2019).

Otázkou však zostáva, či chceme byť naozaj tolerantné, nediskriminujúce osoby alebo sa len snažíme správať v súlade s našou identitou a spĺňať, čo od nás očakávajú druhí?
Autorka: Zuzana Džongová
Referencie:
Grimm, S., & Klimm, F. (2019). Blaming the refugees? Experimental evidence on responsibility attribution. Journal of Economic Psychology, 72, 156–178. doi: 10.1016/j.joep.2019.03.004
Dutton, D. G. (1973). Reverse discrimination: The relationship of amount of perceived discrimination toward a minority group on the behaviour of majority group members. Canadian Journal of Behavioural Science/Revue Canadienne Des Sciences Du Comportement, 5(1), 34–45. doi: 10.1037/h0082326

Mishkov, A., (2016). Germany and refugees - Does the home for Syrian refugees outweigh the cost?. Dostupné 18. 3. 2020 z http://www.documentarytube.com/articles/germany-and-refugees-does-the-home-for-syrian-refugees-outweigh-the-cost 



Obrázok 1 dostupný 18. 3. 2020 z 
Obrázok 2 dostupný 18. 3. 2020


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej