Naozaj chceme len vyzerať dobre?
V dnešnej dobe koluje svetom okrem iných, závažnejších tém aj téma utečencov. Politici s
týmto fenoménom intenzívne pracujú aj vo svojich kampaniach. Jedna strana je za prijatie
utečencov do našej krajiny, iná zasa proti a poukazuje na negatívne aspekty, ktoré sa s touto
skupinou ľudí spájajú.
Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré prijali najväčšie množstvo utečencov spomedzi európskych krajín. Zaujímavé je, že Nemci prijali do konca roka 2015 viac utečencov ako USA v rokoch 2005 - 2015 (Mishkov, 2016).
Aj vďaka tejto migračnej kríze sa ľudia rozdeľujú na dva tábory. Jedni pripisujú utečencom zodpovednosť za negatíva ako je rastúca kriminalita, nezamestnanosť alebo zlý hospodársky rozvoj. Na druhej strane ľudia nepripisujú zodpovednosť utečencom a obviňujú prvú skupinu z xenofóbnych postojov.
Keďže je málo známe to, či domáci Nemci skutočne obviňujú utečencov z negatívnych udalostí sa to rozhodli Grimm & Klimm (2019) skúmať. Nemeckí študenti zažili pozitívny alebo negatívny šok z príjmu, ktorý je buď spôsobený náhodným výberom alebo výkonom iného účastníka. Pridelenie zodpovednosti sa meria na základe presvedčenia, či je šok spôsobený výkonom alebo náhodou. Ukázalo sa, že ľudia prisudzovali zodpovednosť utečencom priaznivejšie ako “svojim vlastným”. Ide o takzvanú reverznú diskrimináciu, čo znamená, že ľudia majú pozitívny sklon k inej rase, menšine. Veria, že si všetci zaslúžia rovnaké práva a na zachovanie dobrého sebaobrazu chcú byť tými, čo nediskriminujú (Dutton, 1973).
Zdroj: https://www.pexels.com
Negatívne implicitné reakcie k arabským menám neodzrkadľujú skutočné správanie. Sociálny obraz je v našom svete dôležitý, preto sa správame, tak aby sme vyzerali dobre pred druhými a sebou samým. Udržiavame si určitú identitu, ktorá je často v konflikte so správaním maximalizujúcim zisk. Vzhľadom nato, že sa tento fenomém skúmal na študentoch, tak sa zistilo, že ich správanie je v súlade s politicky korektným správaním. Študenti si chcú zachovať svoju identitu, ktorej súčasťou je otvorenosť a tolerancia voči menšinám. Chcú byť vnímaní ako non-xenofóbni a tolerantní, preto sa správajú tak, aby neboli v rozpore s touto identitou. To naznačuje, že uprednostňovanie utečencov bolo v tomto prípade vedomou voľbou (Grimm & Klimm, 2019).
Otázkou však zostáva, či chceme byť naozaj tolerantné, nediskriminujúce osoby alebo sa len snažíme správať v súlade s našou identitou a spĺňať, čo od nás očakávajú druhí?
Autorka: Zuzana Džongová
Referencie:
Grimm, S., & Klimm, F. (2019). Blaming the refugees? Experimental evidence on responsibility attribution. Journal of Economic Psychology, 72, 156–178. doi: 10.1016/j.joep.2019.03.004
Dutton, D. G. (1973). Reverse discrimination: The relationship of amount of perceived discrimination toward a minority group on the behaviour of majority group members. Canadian Journal of Behavioural Science/Revue Canadienne Des Sciences Du Comportement, 5(1), 34–45. doi: 10.1037/h0082326
Mishkov, A., (2016). Germany and refugees - Does the home for Syrian refugees outweigh the cost?. Dostupné 18. 3. 2020 z http://www.documentarytube.com/articles/germany-and-refugees-does-the-home-for-syrian-refugees-outweigh-the-cost
Obrázok 1 dostupný 18. 3. 2020 z
Obrázok 2 dostupný 18. 3. 2020
Komentáre
Zverejnenie komentára