Preskočiť na hlavný obsah

Naozaj chceme len vyzerať dobre?



Naozaj chceme len vyzerať dobre?


V dnešnej dobe koluje svetom okrem iných, závažnejších tém aj téma utečencov. Politici s týmto fenoménom intenzívne pracujú aj vo svojich kampaniach. Jedna strana je za prijatie utečencov do našej krajiny, iná zasa proti a poukazuje na negatívne aspekty, ktoré sa s touto skupinou ľudí spájajú. 

Zdroj: http://www.documentarytube.com

Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré prijali najväčšie množstvo utečencov spomedzi európskych krajín.  Zaujímavé je, že Nemci prijali do konca roka 2015 viac utečencov ako USA v rokoch 2005 - 2015 (Mishkov, 2016).

Aj vďaka tejto migračnej kríze sa ľudia rozdeľujú na dva tábory. Jedni pripisujú utečencom zodpovednosť za negatíva ako je rastúca kriminalita, nezamestnanosť alebo zlý hospodársky rozvoj. Na druhej strane ľudia nepripisujú zodpovednosť utečencom a obviňujú prvú skupinu z xenofóbnych postojov.

Keďže je málo známe to, či domáci Nemci skutočne obviňujú utečencov z negatívnych udalostí sa to rozhodli Grimm & Klimm (2019) skúmať. Nemeckí študenti zažili pozitívny alebo negatívny šok z príjmu, ktorý je buď spôsobený náhodným výberom alebo výkonom iného účastníka. Pridelenie zodpovednosti sa meria na základe presvedčenia, či je šok spôsobený výkonom alebo náhodou. Ukázalo sa, že ľudia prisudzovali zodpovednosť utečencom priaznivejšie ako “svojim vlastným”. Ide o takzvanú reverznú diskrimináciu, čo znamená, že ľudia majú pozitívny sklon k inej rase, menšine. Veria, že si všetci zaslúžia rovnaké práva a na zachovanie dobrého sebaobrazu chcú byť tými, čo nediskriminujú (Dutton, 1973).

Zdroj: https://www.pexels.com

Negatívne implicitné reakcie k arabským menám neodzrkadľujú skutočné správanie. Sociálny obraz je v našom svete dôležitý, preto sa správame, tak aby sme vyzerali dobre pred druhými a sebou samým. Udržiavame si určitú identitu, ktorá je často v konflikte so správaním maximalizujúcim zisk. Vzhľadom nato, že sa tento fenomém skúmal na študentoch, tak sa zistilo, že ich správanie je v súlade s  politicky korektným správaním. Študenti si chcú zachovať svoju identitu, ktorej súčasťou je otvorenosť a tolerancia voči menšinám. Chcú byť vnímaní ako non-xenofóbni a tolerantní, preto sa správajú tak, aby neboli v rozpore s touto identitou. To naznačuje, že uprednostňovanie utečencov bolo v tomto prípade vedomou voľbou (Grimm & Klimm, 2019).

Otázkou však zostáva, či chceme byť naozaj tolerantné, nediskriminujúce osoby alebo sa len snažíme správať v súlade s našou identitou a spĺňať, čo od nás očakávajú druhí?
Autorka: Zuzana Džongová
Referencie:
Grimm, S., & Klimm, F. (2019). Blaming the refugees? Experimental evidence on responsibility attribution. Journal of Economic Psychology, 72, 156–178. doi: 10.1016/j.joep.2019.03.004
Dutton, D. G. (1973). Reverse discrimination: The relationship of amount of perceived discrimination toward a minority group on the behaviour of majority group members. Canadian Journal of Behavioural Science/Revue Canadienne Des Sciences Du Comportement, 5(1), 34–45. doi: 10.1037/h0082326

Mishkov, A., (2016). Germany and refugees - Does the home for Syrian refugees outweigh the cost?. Dostupné 18. 3. 2020 z http://www.documentarytube.com/articles/germany-and-refugees-does-the-home-for-syrian-refugees-outweigh-the-cost 



Obrázok 1 dostupný 18. 3. 2020 z 
Obrázok 2 dostupný 18. 3. 2020


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej