Preskočiť na hlavný obsah

Naozaj chceme len vyzerať dobre?



Naozaj chceme len vyzerať dobre?


V dnešnej dobe koluje svetom okrem iných, závažnejších tém aj téma utečencov. Politici s týmto fenoménom intenzívne pracujú aj vo svojich kampaniach. Jedna strana je za prijatie utečencov do našej krajiny, iná zasa proti a poukazuje na negatívne aspekty, ktoré sa s touto skupinou ľudí spájajú. 

Zdroj: http://www.documentarytube.com

Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré prijali najväčšie množstvo utečencov spomedzi európskych krajín.  Zaujímavé je, že Nemci prijali do konca roka 2015 viac utečencov ako USA v rokoch 2005 - 2015 (Mishkov, 2016).

Aj vďaka tejto migračnej kríze sa ľudia rozdeľujú na dva tábory. Jedni pripisujú utečencom zodpovednosť za negatíva ako je rastúca kriminalita, nezamestnanosť alebo zlý hospodársky rozvoj. Na druhej strane ľudia nepripisujú zodpovednosť utečencom a obviňujú prvú skupinu z xenofóbnych postojov.

Keďže je málo známe to, či domáci Nemci skutočne obviňujú utečencov z negatívnych udalostí sa to rozhodli Grimm & Klimm (2019) skúmať. Nemeckí študenti zažili pozitívny alebo negatívny šok z príjmu, ktorý je buď spôsobený náhodným výberom alebo výkonom iného účastníka. Pridelenie zodpovednosti sa meria na základe presvedčenia, či je šok spôsobený výkonom alebo náhodou. Ukázalo sa, že ľudia prisudzovali zodpovednosť utečencom priaznivejšie ako “svojim vlastným”. Ide o takzvanú reverznú diskrimináciu, čo znamená, že ľudia majú pozitívny sklon k inej rase, menšine. Veria, že si všetci zaslúžia rovnaké práva a na zachovanie dobrého sebaobrazu chcú byť tými, čo nediskriminujú (Dutton, 1973).

Zdroj: https://www.pexels.com

Negatívne implicitné reakcie k arabským menám neodzrkadľujú skutočné správanie. Sociálny obraz je v našom svete dôležitý, preto sa správame, tak aby sme vyzerali dobre pred druhými a sebou samým. Udržiavame si určitú identitu, ktorá je často v konflikte so správaním maximalizujúcim zisk. Vzhľadom nato, že sa tento fenomém skúmal na študentoch, tak sa zistilo, že ich správanie je v súlade s  politicky korektným správaním. Študenti si chcú zachovať svoju identitu, ktorej súčasťou je otvorenosť a tolerancia voči menšinám. Chcú byť vnímaní ako non-xenofóbni a tolerantní, preto sa správajú tak, aby neboli v rozpore s touto identitou. To naznačuje, že uprednostňovanie utečencov bolo v tomto prípade vedomou voľbou (Grimm & Klimm, 2019).

Otázkou však zostáva, či chceme byť naozaj tolerantné, nediskriminujúce osoby alebo sa len snažíme správať v súlade s našou identitou a spĺňať, čo od nás očakávajú druhí?
Autorka: Zuzana Džongová
Referencie:
Grimm, S., & Klimm, F. (2019). Blaming the refugees? Experimental evidence on responsibility attribution. Journal of Economic Psychology, 72, 156–178. doi: 10.1016/j.joep.2019.03.004
Dutton, D. G. (1973). Reverse discrimination: The relationship of amount of perceived discrimination toward a minority group on the behaviour of majority group members. Canadian Journal of Behavioural Science/Revue Canadienne Des Sciences Du Comportement, 5(1), 34–45. doi: 10.1037/h0082326

Mishkov, A., (2016). Germany and refugees - Does the home for Syrian refugees outweigh the cost?. Dostupné 18. 3. 2020 z http://www.documentarytube.com/articles/germany-and-refugees-does-the-home-for-syrian-refugees-outweigh-the-cost 



Obrázok 1 dostupný 18. 3. 2020 z 
Obrázok 2 dostupný 18. 3. 2020


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej