Preskočiť na hlavný obsah

Upomienky k platbe daní: záleží na načasovaní?


Možno ste si všimli, že doteraz boli sociálne siete zaplnené žiadosťami o vyplnenie daňových priznaní. I keď vzhľadom na aktuálnu situáciu prišlo k určitým zmenám v daňových priznaniach, faktom zostáva, že je možné študovať správanie daňovníka.

Kľúčové faktory pre platenie daní
Nemusíme študovať účtovníctvo ani žiaden ekonomický smer na to, aby sme si prirodzene vedeli domyslieť, že pri platení daní môže rozhodovať u človeka dôvera. V tomto prípade hovoríme o dôvere v inštitúcie. Ak prevláda u daňovníka nedôvera, s väčšou pravdepodobnosťou nebude dodržiavať platenie daní načas. Čo však motivuje daňovníkov k dodržiavaniu včasnej platby, je všeobecná potreba „robiť správnu vec“. Takáto túžba je považovaná za kľúčový faktor, podnecujúci ľudí k včasnej platbe daní. Potreba robiť správnu vec je akási snaha ľudí vyhovieť, pretože sa domnievajú, že to tak je správne. Nie je za tým strach z trestu, ide len o potrebu zachovať sa správne.

Keď už sme pri tých faktoroch, Kelsey a Schepanski skúmali ľútosť a sklamanie ako faktory pri rozhodovaní u daňovníkov. Chceli zistiť, či tieto dva faktory ovplyvňujú daňovníka pri rozhodovaní sa, či dodrží včasné platenie daní. Aj keď by sa dalo predpokladať, že na základe teórie ľútosti je samotná ľútosť výrazne ovplyvňujúcim faktorom, výsledky štúdie priniesli opačný záver. Ľútosť a sklamanie mali len veľmi malý vplyv pri rozhodovacích úlohách. Výsledky sa líšili v porovnaní s literatúrou a kontrastovali teórii ľútosti.

A čo načasovanie?
Stále sa však motáme okolo dvoch pojmov, ktoré spolu úzko súvisia- platenie daní a načasovanie. Rozvrhnúť si platenie daní tak, aby nedošlo k žiadnym problémom, nemusí byť také jednoduché. Pre tých, ktorí majú s včasným platením problém existuje systém upomienok. Tak ako keď nevrátite knihu do knižnice a príde vám upomienka, s platením ( či neplatením?) daní je to podobné.

Aby sa však zvýšila efektivita platenia daní,  Gillitzer a Sinning sa zamerali na správne načasovanie upomienok. Dôležitosť načasovaní sa preukázala, keďže v experimentálnej skupine sa posielali daňovníkom vlastniacim malé podniky a v kontrolnej skupine neboli poslané žiadne upomienky. U experimentálnej skupiny sa rozlišovalo posielanie upomienok po 1, 2 alebo 3 týždňoch. Napriek tomu nebol preukázaný žiadny výrazný rozdiel medzi experimentálnymi skupinami bez ohľadu na to, či bola upomienka zaslaná po týždni či troch týždňoch.

Kvôli čomu vybrané podniky neplatili včas dane? Pri náhodne vybraných austrálskych podnikoch autori zistili, že  za tým môžu byť platobné obmedzenia. Tí, čo mali vysoké dlhy, nepovažovali za prínosné dostávať upomienky. A predsa len sa nájde ešte jeden dôvod prečo neplatili včas dane. Dôvod nám všetkým dobre známy- nedokonalá pamäť!


Zoznam použitej literatúry:
Gillitzer, Ch. & Sinning, M. (2020). Nudging businesses to pay their taxes: Does timing matter? Journal of Economic Behavior and Organization. (169). 284-300.
Kelsey, D. & Schepanski, A. (1991). Regret and Disappointment in Taxpayer Reporting Decisions: An Experimental Study. Journal of Behavioral Decision Making. (4). 33-53.
Murphy, K. (2004). The Role of Trust in Nurturing Compliance: A Study of Accused Tax Avoiders. Law and Human Behavior. (28)2, 187-209.
Wenzel, M. (2005). Motivation or Rationalisation? Causal Relations between Ethics, Norms and Tax Compliance. Journal of Economic Psychology. (26)4, 491-508.


Autor: Karin Huťťová

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej