Preskočiť na hlavný obsah

Upomienky k platbe daní: záleží na načasovaní?


Možno ste si všimli, že doteraz boli sociálne siete zaplnené žiadosťami o vyplnenie daňových priznaní. I keď vzhľadom na aktuálnu situáciu prišlo k určitým zmenám v daňových priznaniach, faktom zostáva, že je možné študovať správanie daňovníka.

Kľúčové faktory pre platenie daní
Nemusíme študovať účtovníctvo ani žiaden ekonomický smer na to, aby sme si prirodzene vedeli domyslieť, že pri platení daní môže rozhodovať u človeka dôvera. V tomto prípade hovoríme o dôvere v inštitúcie. Ak prevláda u daňovníka nedôvera, s väčšou pravdepodobnosťou nebude dodržiavať platenie daní načas. Čo však motivuje daňovníkov k dodržiavaniu včasnej platby, je všeobecná potreba „robiť správnu vec“. Takáto túžba je považovaná za kľúčový faktor, podnecujúci ľudí k včasnej platbe daní. Potreba robiť správnu vec je akási snaha ľudí vyhovieť, pretože sa domnievajú, že to tak je správne. Nie je za tým strach z trestu, ide len o potrebu zachovať sa správne.

Keď už sme pri tých faktoroch, Kelsey a Schepanski skúmali ľútosť a sklamanie ako faktory pri rozhodovaní u daňovníkov. Chceli zistiť, či tieto dva faktory ovplyvňujú daňovníka pri rozhodovaní sa, či dodrží včasné platenie daní. Aj keď by sa dalo predpokladať, že na základe teórie ľútosti je samotná ľútosť výrazne ovplyvňujúcim faktorom, výsledky štúdie priniesli opačný záver. Ľútosť a sklamanie mali len veľmi malý vplyv pri rozhodovacích úlohách. Výsledky sa líšili v porovnaní s literatúrou a kontrastovali teórii ľútosti.

A čo načasovanie?
Stále sa však motáme okolo dvoch pojmov, ktoré spolu úzko súvisia- platenie daní a načasovanie. Rozvrhnúť si platenie daní tak, aby nedošlo k žiadnym problémom, nemusí byť také jednoduché. Pre tých, ktorí majú s včasným platením problém existuje systém upomienok. Tak ako keď nevrátite knihu do knižnice a príde vám upomienka, s platením ( či neplatením?) daní je to podobné.

Aby sa však zvýšila efektivita platenia daní,  Gillitzer a Sinning sa zamerali na správne načasovanie upomienok. Dôležitosť načasovaní sa preukázala, keďže v experimentálnej skupine sa posielali daňovníkom vlastniacim malé podniky a v kontrolnej skupine neboli poslané žiadne upomienky. U experimentálnej skupiny sa rozlišovalo posielanie upomienok po 1, 2 alebo 3 týždňoch. Napriek tomu nebol preukázaný žiadny výrazný rozdiel medzi experimentálnymi skupinami bez ohľadu na to, či bola upomienka zaslaná po týždni či troch týždňoch.

Kvôli čomu vybrané podniky neplatili včas dane? Pri náhodne vybraných austrálskych podnikoch autori zistili, že  za tým môžu byť platobné obmedzenia. Tí, čo mali vysoké dlhy, nepovažovali za prínosné dostávať upomienky. A predsa len sa nájde ešte jeden dôvod prečo neplatili včas dane. Dôvod nám všetkým dobre známy- nedokonalá pamäť!


Zoznam použitej literatúry:
Gillitzer, Ch. & Sinning, M. (2020). Nudging businesses to pay their taxes: Does timing matter? Journal of Economic Behavior and Organization. (169). 284-300.
Kelsey, D. & Schepanski, A. (1991). Regret and Disappointment in Taxpayer Reporting Decisions: An Experimental Study. Journal of Behavioral Decision Making. (4). 33-53.
Murphy, K. (2004). The Role of Trust in Nurturing Compliance: A Study of Accused Tax Avoiders. Law and Human Behavior. (28)2, 187-209.
Wenzel, M. (2005). Motivation or Rationalisation? Causal Relations between Ethics, Norms and Tax Compliance. Journal of Economic Psychology. (26)4, 491-508.


Autor: Karin Huťťová

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej