Preskočiť na hlavný obsah

Upomienky k platbe daní: záleží na načasovaní?


Možno ste si všimli, že doteraz boli sociálne siete zaplnené žiadosťami o vyplnenie daňových priznaní. I keď vzhľadom na aktuálnu situáciu prišlo k určitým zmenám v daňových priznaniach, faktom zostáva, že je možné študovať správanie daňovníka.

Kľúčové faktory pre platenie daní
Nemusíme študovať účtovníctvo ani žiaden ekonomický smer na to, aby sme si prirodzene vedeli domyslieť, že pri platení daní môže rozhodovať u človeka dôvera. V tomto prípade hovoríme o dôvere v inštitúcie. Ak prevláda u daňovníka nedôvera, s väčšou pravdepodobnosťou nebude dodržiavať platenie daní načas. Čo však motivuje daňovníkov k dodržiavaniu včasnej platby, je všeobecná potreba „robiť správnu vec“. Takáto túžba je považovaná za kľúčový faktor, podnecujúci ľudí k včasnej platbe daní. Potreba robiť správnu vec je akási snaha ľudí vyhovieť, pretože sa domnievajú, že to tak je správne. Nie je za tým strach z trestu, ide len o potrebu zachovať sa správne.

Keď už sme pri tých faktoroch, Kelsey a Schepanski skúmali ľútosť a sklamanie ako faktory pri rozhodovaní u daňovníkov. Chceli zistiť, či tieto dva faktory ovplyvňujú daňovníka pri rozhodovaní sa, či dodrží včasné platenie daní. Aj keď by sa dalo predpokladať, že na základe teórie ľútosti je samotná ľútosť výrazne ovplyvňujúcim faktorom, výsledky štúdie priniesli opačný záver. Ľútosť a sklamanie mali len veľmi malý vplyv pri rozhodovacích úlohách. Výsledky sa líšili v porovnaní s literatúrou a kontrastovali teórii ľútosti.

A čo načasovanie?
Stále sa však motáme okolo dvoch pojmov, ktoré spolu úzko súvisia- platenie daní a načasovanie. Rozvrhnúť si platenie daní tak, aby nedošlo k žiadnym problémom, nemusí byť také jednoduché. Pre tých, ktorí majú s včasným platením problém existuje systém upomienok. Tak ako keď nevrátite knihu do knižnice a príde vám upomienka, s platením ( či neplatením?) daní je to podobné.

Aby sa však zvýšila efektivita platenia daní,  Gillitzer a Sinning sa zamerali na správne načasovanie upomienok. Dôležitosť načasovaní sa preukázala, keďže v experimentálnej skupine sa posielali daňovníkom vlastniacim malé podniky a v kontrolnej skupine neboli poslané žiadne upomienky. U experimentálnej skupiny sa rozlišovalo posielanie upomienok po 1, 2 alebo 3 týždňoch. Napriek tomu nebol preukázaný žiadny výrazný rozdiel medzi experimentálnymi skupinami bez ohľadu na to, či bola upomienka zaslaná po týždni či troch týždňoch.

Kvôli čomu vybrané podniky neplatili včas dane? Pri náhodne vybraných austrálskych podnikoch autori zistili, že  za tým môžu byť platobné obmedzenia. Tí, čo mali vysoké dlhy, nepovažovali za prínosné dostávať upomienky. A predsa len sa nájde ešte jeden dôvod prečo neplatili včas dane. Dôvod nám všetkým dobre známy- nedokonalá pamäť!


Zoznam použitej literatúry:
Gillitzer, Ch. & Sinning, M. (2020). Nudging businesses to pay their taxes: Does timing matter? Journal of Economic Behavior and Organization. (169). 284-300.
Kelsey, D. & Schepanski, A. (1991). Regret and Disappointment in Taxpayer Reporting Decisions: An Experimental Study. Journal of Behavioral Decision Making. (4). 33-53.
Murphy, K. (2004). The Role of Trust in Nurturing Compliance: A Study of Accused Tax Avoiders. Law and Human Behavior. (28)2, 187-209.
Wenzel, M. (2005). Motivation or Rationalisation? Causal Relations between Ethics, Norms and Tax Compliance. Journal of Economic Psychology. (26)4, 491-508.


Autor: Karin Huťťová

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu