Možno ste si všimli, že doteraz boli sociálne siete
zaplnené žiadosťami o vyplnenie daňových priznaní. I keď vzhľadom na
aktuálnu situáciu prišlo k určitým zmenám v daňových priznaniach,
faktom zostáva, že je možné študovať správanie daňovníka.
Kľúčové faktory pre platenie daní
Nemusíme študovať účtovníctvo ani žiaden ekonomický
smer na to, aby sme si prirodzene vedeli domyslieť, že pri platení daní môže
rozhodovať u človeka dôvera. V tomto prípade hovoríme
o dôvere v inštitúcie. Ak prevláda u daňovníka nedôvera,
s väčšou pravdepodobnosťou nebude dodržiavať platenie daní načas. Čo však
motivuje daňovníkov k dodržiavaniu včasnej platby, je všeobecná potreba „robiť
správnu vec“. Takáto túžba je považovaná za kľúčový faktor, podnecujúci
ľudí k včasnej platbe daní. Potreba robiť správnu vec je akási snaha ľudí
vyhovieť, pretože sa domnievajú, že to tak je správne. Nie je za tým strach
z trestu, ide len o potrebu zachovať sa správne.
Keď už sme pri tých faktoroch, Kelsey
a Schepanski skúmali ľútosť a sklamanie ako faktory pri
rozhodovaní u daňovníkov. Chceli zistiť, či tieto dva faktory ovplyvňujú
daňovníka pri rozhodovaní sa, či dodrží včasné platenie daní. Aj keď by sa dalo
predpokladať, že na základe teórie ľútosti je samotná ľútosť výrazne
ovplyvňujúcim faktorom, výsledky štúdie priniesli opačný záver. Ľútosť
a sklamanie mali len veľmi malý vplyv pri rozhodovacích úlohách. Výsledky
sa líšili v porovnaní s literatúrou a kontrastovali teórii
ľútosti.
A čo načasovanie?
Stále sa však motáme okolo dvoch pojmov, ktoré spolu
úzko súvisia- platenie daní a načasovanie. Rozvrhnúť si platenie daní tak,
aby nedošlo k žiadnym problémom, nemusí byť také jednoduché. Pre tých,
ktorí majú s včasným platením problém existuje systém upomienok. Tak ako
keď nevrátite knihu do knižnice a príde vám upomienka, s platením (
či neplatením?) daní je to podobné.
Aby sa však zvýšila efektivita platenia daní, Gillitzer a Sinning sa zamerali na správne
načasovanie upomienok. Dôležitosť načasovaní sa preukázala, keďže
v experimentálnej skupine sa posielali daňovníkom vlastniacim malé podniky
a v kontrolnej skupine neboli poslané žiadne upomienky. U experimentálnej
skupiny sa rozlišovalo posielanie upomienok po 1, 2 alebo 3 týždňoch. Napriek
tomu nebol preukázaný žiadny výrazný rozdiel medzi experimentálnymi skupinami
bez ohľadu na to, či bola upomienka zaslaná po týždni či troch týždňoch.
Kvôli čomu vybrané podniky neplatili včas dane? Pri
náhodne vybraných austrálskych podnikoch autori zistili, že za tým môžu byť platobné obmedzenia. Tí, čo
mali vysoké dlhy, nepovažovali za prínosné dostávať upomienky. A predsa
len sa nájde ešte jeden dôvod prečo neplatili včas dane. Dôvod nám všetkým
dobre známy- nedokonalá pamäť!
Zoznam použitej literatúry:
Gillitzer, Ch. & Sinning, M. (2020). Nudging
businesses to pay their taxes: Does timing matter? Journal of Economic
Behavior and Organization. (169). 284-300.
Kelsey, D. & Schepanski, A. (1991). Regret and Disappointment
in Taxpayer Reporting Decisions: An Experimental Study. Journal of
Behavioral Decision Making. (4). 33-53.
Murphy, K. (2004). The Role of Trust in Nurturing
Compliance: A Study of Accused Tax Avoiders. Law and Human Behavior.
(28)2, 187-209.
Wenzel, M. (2005). Motivation or Rationalisation?
Causal Relations between Ethics, Norms and Tax Compliance. Journal of
Economic Psychology. (26)4, 491-508.
Autor: Karin Huťťová
Komentáre
Zverejnenie komentára