Preskočiť na hlavný obsah

Poverty identity and preference for challenge:Evidence fromthe U.S.andIndia



Poverty identity and preference for challenge:Evidence fromthe U.S.andIndia
Predstavte si situáciu, že by ste sa ocitli v dlhodobej finančnej tiesni. Dnes vám napíšem o tom, ako tento dopad finančnej neistoty ovplyvňuje dve skupiny ľudí, ktorí žijú v úplne iných ekonomických podmienkach.
Na začiatok si povedzme, čo je to osobná identita: osobnú identitu možno definovať takto – ide o určité spoločenské preferencie u ľudí, ktorú sú formované sociálnymi skupinami, s ktorými sa stotožňujú. To znamená, že osobná a sociálna identita môžu byť definovaná rasou (etnickou príslušnosťou) (Benjamin, Choi, Strickland, 2010).
Osobná identita hrá kľúčovú úlohu človeka, pokiaľ ide o rozhodovanie. Kľúčová identita, o ktorej budem dnes písať, je identita chudoby. Predstavím vám dva experimenty, v ktorých bude jasne ukázané, ako sa prejavuje táto kľúčová identita chudoby u ľudí, ktorí zažívajú chronicky pretrvávajúci stav chudoby, alebo v druhom prípade ľudia, ktorí žijú celý život v chudobných pomeroch (Banker, Bhanot, Desptande, 2020). 
Prvý experiment bol vykonaný v spolupráci so študentmi na verejnej univerzite v USA. Účastníci štúdie predtým, ako si vybrali typ úlohy, podstúpili sériu otázok, ktoré buď zdôrazňovali, alebo naopak nezdôrazňovali ich finančnú situáciu. Študenti sa mali možnosť rozhodnúť medzi pokojnou, málo hodnotenou úlohou a náročnou, lepšie hodnotenou úlohou. Zistenia tohto experimentu boli nasledovné: pripomínanie finančnej neistoty vedie k nižšiemu výberu náročných úloh bez vplyvu na časové riziko a preferencie (Banker, Bhanot, Desptande, 2020).
V článkoch je uvedených viacero vysvetlení, prečo tomu tak je. Jednak ľudia, ktorí definujú samého seba ako finančne nezaisteného, majú pocit, že sú bezmocní a nemajú kontrolu nad vlastným životom. Taktiež to ovplyvňuje aj druhú stránku, a to ochotu angažovať sa v náročných úlohách, čo má za následok straty na trhu práce a v oblasti ekonomiky (Hall, Zhao, Shafir, 2014). 
Pokiaľ ide o druhý experiment, ktorý sa uskutočnil v teréne v slume v Dharavi v Bombaji v Indii. V tomto experimente sa prejavili psychologické účinky chudoby, ktoré vstúpili do každodenného života. Nie je to akási prechodná pretrvávajúca črta, ale v tomto prípade sa to mení na trvalú charakteristickú črtu, ktorá reprezentuje tieto chudobné populácie. V tomto experimente sa nenašli dôkazy o tom, že by malé rozrušenia vo význame identity ovplyvnili výber možnosti náročnejšej alebo jednoduchšej úlohy. U ľudí, ktorí žili v neustálej chudobe, nebolo badať významné rozdiely medzi lukratívnou náročnou prácou a menej ohodnotenou jednoduchou prácou (Banker, Bhanot, Desptande, 2020). 
Záver: ak sa teda pozrieme na rozdiely medzi ľuďmi v týchto dvoch experimentoch, je jasne ukázané, že študenti, ktorí si uvedomujú len dočasnú, ale dlho pretrvávajúcu chudobu, majú tendenciu uchyľovať sa k menej náročným úlohám, nakoľko z ich vyplývajúcej finančnej situácie, v ktorej sa nachádzajú, si neveria, že by mohli náročnú úlohu zvládnuť.  
                                                                                                                              Autor: Ján Šouc
Referencie:
Banker, Bhanot, Desptande: Poverty identity and preference for challenge: Evidence from the U.S.and India. Journal of Economic Psychology 76 (2020) 102214
Benjamin,D.J.,Choi,J.J.,&Strickland,J.A.(2010).Social identity and preferences. American Economic Review, 100(4),1913–1928.
Hall,C.C.,Zhao,J.,&Shafir,E.(2014).Self-affirmation among the poor: Cognitive and behavioral implications. Psychological Science,25(2),619–625.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...