Poverty identity and preference for challenge:Evidence fromthe U.S.andIndia

Poverty identity and preference for challenge:Evidence fromthe U.S.andIndia

Predstavte si situáciu, že by ste sa ocitli v dlhodobej finančnej tiesni. Dnes vám napíšem o tom, ako tento dopad finančnej neistoty ovplyvňuje dve skupiny ľudí, ktorí žijú v úplne iných ekonomických podmienkach.

Na začiatok si povedzme, čo je to osobná identita: osobnú identitu možno definovať takto – ide o určité spoločenské preferencie u ľudí, ktorú sú formované sociálnymi skupinami, s ktorými sa stotožňujú. To znamená, že osobná a sociálna identita môžu byť definovaná rasou (etnickou príslušnosťou) (Benjamin, Choi, Strickland, 2010).

Osobná identita hrá kľúčovú úlohu človeka, pokiaľ ide o rozhodovanie. Kľúčová identita, o ktorej budem dnes písať, je identita chudoby. Predstavím vám dva experimenty, v ktorých bude jasne ukázané, ako sa prejavuje táto kľúčová identita chudoby u ľudí, ktorí zažívajú chronicky pretrvávajúci stav chudoby, alebo v druhom prípade ľudia, ktorí žijú celý život v chudobných pomeroch (Banker, Bhanot, Desptande, 2020). 

Prvý experiment bol vykonaný v spolupráci so študentmi na verejnej univerzite v USA. Účastníci štúdie predtým, ako si vybrali typ úlohy, podstúpili sériu otázok, ktoré buď zdôrazňovali, alebo naopak nezdôrazňovali ich finančnú situáciu. Študenti sa mali možnosť rozhodnúť medzi pokojnou, málo hodnotenou úlohou a náročnou, lepšie hodnotenou úlohou. Zistenia tohto experimentu boli nasledovné: pripomínanie finančnej neistoty vedie k nižšiemu výberu náročných úloh bez vplyvu na časové riziko a preferencie (Banker, Bhanot, Desptande, 2020).

V článkoch je uvedených viacero vysvetlení, prečo tomu tak je. Jednak ľudia, ktorí definujú samého seba ako finančne nezaisteného, majú pocit, že sú bezmocní a nemajú kontrolu nad vlastným životom. Taktiež to ovplyvňuje aj druhú stránku, a to ochotu angažovať sa v náročných úlohách, čo má za následok straty na trhu práce a v oblasti ekonomiky (Hall, Zhao, Shafir, 2014). 

Pokiaľ ide o druhý experiment, ktorý sa uskutočnil v teréne v slume v Dharavi v Bombaji v Indii. V tomto experimente sa prejavili psychologické účinky chudoby, ktoré vstúpili do každodenného života. Nie je to akási prechodná pretrvávajúca črta, ale v tomto prípade sa to mení na trvalú charakteristickú črtu, ktorá reprezentuje tieto chudobné populácie. V tomto experimente sa nenašli dôkazy o tom, že by malé rozrušenia vo význame identity ovplyvnili výber možnosti náročnejšej alebo jednoduchšej úlohy. U ľudí, ktorí žili v neustálej chudobe, nebolo badať významné rozdiely medzi lukratívnou náročnou prácou a menej ohodnotenou jednoduchou prácou (Banker, Bhanot, Desptande, 2020). 

Záver: ak sa teda pozrieme na rozdiely medzi ľuďmi v týchto dvoch experimentoch, je jasne ukázané, že študenti, ktorí si uvedomujú len dočasnú, ale dlho pretrvávajúcu chudobu, majú tendenciu uchyľovať sa k menej náročným úlohám, nakoľko z ich vyplývajúcej finančnej situácie, v ktorej sa nachádzajú, si neveria, že by mohli náročnú úlohu zvládnuť.  
                                                                                                                              Autor: Ján Šouc
Referencie:

Banker, Bhanot, Desptande: Poverty identity and preference for challenge: Evidence from the U.S.and India. Journal of Economic Psychology 76 (2020) 102214

Benjamin,D.J.,Choi,J.J.,&Strickland,J.A.(2010).Social identity and preferences. American Economic Review, 100(4),1913–1928.

Hall,C.C.,Zhao,J.,&Shafir,E.(2014).Self-affirmation among the poor: Cognitive and behavioral implications. Psychological Science,25(2),619–625.