Preskočiť na hlavný obsah

Poverty identity and preference for challenge:Evidence fromthe U.S.andIndia



Poverty identity and preference for challenge:Evidence fromthe U.S.andIndia
Predstavte si situáciu, že by ste sa ocitli v dlhodobej finančnej tiesni. Dnes vám napíšem o tom, ako tento dopad finančnej neistoty ovplyvňuje dve skupiny ľudí, ktorí žijú v úplne iných ekonomických podmienkach.
Na začiatok si povedzme, čo je to osobná identita: osobnú identitu možno definovať takto – ide o určité spoločenské preferencie u ľudí, ktorú sú formované sociálnymi skupinami, s ktorými sa stotožňujú. To znamená, že osobná a sociálna identita môžu byť definovaná rasou (etnickou príslušnosťou) (Benjamin, Choi, Strickland, 2010).
Osobná identita hrá kľúčovú úlohu človeka, pokiaľ ide o rozhodovanie. Kľúčová identita, o ktorej budem dnes písať, je identita chudoby. Predstavím vám dva experimenty, v ktorých bude jasne ukázané, ako sa prejavuje táto kľúčová identita chudoby u ľudí, ktorí zažívajú chronicky pretrvávajúci stav chudoby, alebo v druhom prípade ľudia, ktorí žijú celý život v chudobných pomeroch (Banker, Bhanot, Desptande, 2020). 
Prvý experiment bol vykonaný v spolupráci so študentmi na verejnej univerzite v USA. Účastníci štúdie predtým, ako si vybrali typ úlohy, podstúpili sériu otázok, ktoré buď zdôrazňovali, alebo naopak nezdôrazňovali ich finančnú situáciu. Študenti sa mali možnosť rozhodnúť medzi pokojnou, málo hodnotenou úlohou a náročnou, lepšie hodnotenou úlohou. Zistenia tohto experimentu boli nasledovné: pripomínanie finančnej neistoty vedie k nižšiemu výberu náročných úloh bez vplyvu na časové riziko a preferencie (Banker, Bhanot, Desptande, 2020).
V článkoch je uvedených viacero vysvetlení, prečo tomu tak je. Jednak ľudia, ktorí definujú samého seba ako finančne nezaisteného, majú pocit, že sú bezmocní a nemajú kontrolu nad vlastným životom. Taktiež to ovplyvňuje aj druhú stránku, a to ochotu angažovať sa v náročných úlohách, čo má za následok straty na trhu práce a v oblasti ekonomiky (Hall, Zhao, Shafir, 2014). 
Pokiaľ ide o druhý experiment, ktorý sa uskutočnil v teréne v slume v Dharavi v Bombaji v Indii. V tomto experimente sa prejavili psychologické účinky chudoby, ktoré vstúpili do každodenného života. Nie je to akási prechodná pretrvávajúca črta, ale v tomto prípade sa to mení na trvalú charakteristickú črtu, ktorá reprezentuje tieto chudobné populácie. V tomto experimente sa nenašli dôkazy o tom, že by malé rozrušenia vo význame identity ovplyvnili výber možnosti náročnejšej alebo jednoduchšej úlohy. U ľudí, ktorí žili v neustálej chudobe, nebolo badať významné rozdiely medzi lukratívnou náročnou prácou a menej ohodnotenou jednoduchou prácou (Banker, Bhanot, Desptande, 2020). 
Záver: ak sa teda pozrieme na rozdiely medzi ľuďmi v týchto dvoch experimentoch, je jasne ukázané, že študenti, ktorí si uvedomujú len dočasnú, ale dlho pretrvávajúcu chudobu, majú tendenciu uchyľovať sa k menej náročným úlohám, nakoľko z ich vyplývajúcej finančnej situácie, v ktorej sa nachádzajú, si neveria, že by mohli náročnú úlohu zvládnuť.  
                                                                                                                              Autor: Ján Šouc
Referencie:
Banker, Bhanot, Desptande: Poverty identity and preference for challenge: Evidence from the U.S.and India. Journal of Economic Psychology 76 (2020) 102214
Benjamin,D.J.,Choi,J.J.,&Strickland,J.A.(2010).Social identity and preferences. American Economic Review, 100(4),1913–1928.
Hall,C.C.,Zhao,J.,&Shafir,E.(2014).Self-affirmation among the poor: Cognitive and behavioral implications. Psychological Science,25(2),619–625.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu