Aj napriek odlišnostiam
máme jednu vec spoločnú-všetci podvádzame! Nesúhlasíte?
Všetci vieme, že podvádzať sa nemá. No aj
napriek tomu sme schopní urobiť výnimku a porušiť toto pravidlo, aby sme
získali určité výhody, ktoré môžu byť pre nás nákladné. Z psychologického
hľadiska sa pri podvádzaní môžeme cítiť nepríjemne, zahanbene, či dokonca môžeme
týmto správaním docieliť nalomenie dôvery v ľuďoch, ktorí nám veria (Azar
&Applebaum, 2020). Možno si to ani neuvedomujeme, ale s podvádzaním
sme začali už v školských laviciach. Neveríte? Určite si spomenieme na to,
kedy sme použili papierový ťahák, mobilný telefón alebo sme niekoho počas testu
poprosili, aby nám perom vyťukal správnu odpoveď.
Na tému podvádzania na základných
školách v Izraeli sa pozreli bližšie Azar a Applebaum (2020), ktorí
skúmali žiakov 2-6 ročníka v medzinárodnej matematickej súťaži, ktorá
zahŕňala dve monitorovania. Prvé monitorovanie predstavovalo vypĺňanie online
testu doma. Tí úspešní, prešli do druhého kola s rovnakou úrovňou, ktoré
sa odohrávalo v triede. Výsledky ukázali, že skóre v prvom teste,
bolo vyššie ako v druhom teste. Toto zistenie mohlo plynúť z toho
dôvodu, že žiaci v prvom monitorovaní mali možnosť využiť internet, či
radu súrodenca.
Medzi žiakmi sa však našli
aj faktory, ktoré ich odlišovali. V prípade rodových rozdielov prináša
množstvo štúdií (napr. Tibbetts, 1999;
Ward & Beck, 1990) zistenia, že muži podvádzajú viac ako ženy.
V tomto prípade výsledky ukázali, že ženské pohlavie bolo len o niečo
viac poctivejšie. Znamenalo to, že sa to v tomto prípade nepotvrdilo. Najviac
„podvodníkov“ pochádzalo z mesta a navštevovalo svetskú školu. Čo
však samotní autori nepredpokladali bol fakt, že deti, ktoré boli
v nižších ročníkoch podvádzali viac ako deti z vyšších ročníkov.
Znamená to teda, že čím
sme starší, tým viac sme poctivejší? Odlišné výsledky (Cizek, 1999) poukazujú
na to, že podvádzanie je problém, ktorý začína na základnej škole
a pokračuje na strednej, kde dosiahne svoj vrchol. Aj výskum od Bajtoš a
Honzíková (2019) ukázal, že podvádzanie na stredných školách je prítomné aj u nás
na Slovensku.
Čo teda viedlo žiakov
v matematickej súťaži, aby konali nečestne? V prvom rade mohlo ísť o
tlak školského prostredia a okolia, v ktorom žijú. Spolužiaci
s lepšími výsledkami, vplyv kamarátov v skupinách, či tlak rodičov
majú silný vplyv na konanie jedinca (Sarita & Dahiya, 2015). Práve rodičia
predstavujú najsilnejší prediktor, ktorý vedie k podvádzaniu. Možno si to
ani neuvedomujú, no neustále očakávania, porovnávania so súrodencami, či
opravovanie domácich úloh napomáhajú žiakovi, aby bez zaváhania naskočil na
horskú dráhu podvádzania a nechali sa ňou unášať.
Podvádzania v kontexte matematickej
súťaže bolo zaujímavé skúmať aj z toho dôvodu, že neprinášalo žiadne
finančné odmeny. Otázkou však ostáva – oplatilo sa podvádzať, kvôli diplomu?
Autor: Bianka Karlíková
Referencie:
Azar, O. H., & Applebaum, M. (2020). Do
children cheat to be honored? A natural experiment on dishonesty in a math
competition. Journal of Economic Behavior & Organization, 169,
143-157.
Cizek, G. J. (1999). Cheating on tests:
How to do it, detect it, and prevent it. Routledge.
Sarita, R. D. (2015). Academic cheating among
students: pressure of parents and teachers. International Journal of
Applied Research, 1(10), 793-797.
Tibbetts, S. G. (1999). Differences between
women and men regarding decisions to commit test cheating. Research in
Higher Education, 40(3), 323-342.
Ward, D. A., & Beck, W. L. (1990). Gender
and dishonesty. The Journal of Social Psychology, 130(3),
333-339.
Komentáre
Zverejnenie komentára