Preskočiť na hlavný obsah

Prečo by mužstvo FC Barcelony darovalo charite menej peňazí ako Ronaldo?


Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, prečo je vo svete ešte stále tak veľa ľudí v núdzi, keď toľko známych futbalistov neustále prispieva na charitatívne činnosti?

Ich príspevky však nezávisia len od veľkosti zdrojov, ktorými disponujú, ale aj od počtu prítomných darcov a príjemcov. Ak by však mali hráči FC Barcelony zdroje v rovnakej hodnote ako Ronaldo,  ako by ich ovplyvnil v darovaní fakt, že sú minoritou alebo majoritou?



Efekt prizerajúceho (bystander effect) sa väčšinou opisuje ako fenomén, pri ktorom prítomnosť iných osôb v kritickej situácií  znižuje pravdepodobnosť, že jednotlivec pomôže. Výskumy sa efektom prizerajúceho zaoberali aj v súvislosti s počtom darcov. Panchanathan, Frankenhuis a Silk (2013) porovnávali v experimente dávanie ľudí -  keď konali samy a keď konali s inými darcami. Výsledky sú v súlade s efektom prizerajúcich a ukazujú, že dávanie ľudí klesalo, keď sa zvyšoval počet darcov. 

Ani druhá strana mince sa však výskumom v oblasti dávania nevyhla. Zisťovalo sa v nich, či počet príjemcov vedie k rozdielnosti v správaní ľudí, a ak áno, za akých okolností. Andreoni (2007) aj Soyer a Hogarth (2011) dospeli k záveru, že ľudia dávajú viac, keď sa počet príjemcov zvyšuje. Tento fenomén sa nazýva preťažený altruizmus (congestible altruism).  

Chiang a Hsu (2019) skúmali oba efekty. Pri efekte prizerajúceho dokázali, že človek dáva menej, keď darcovia prevyšujú počet príjemcov, ako keď je ich počet rovnaký. Pri efekte preťaženého altruizmu dáva človek viac, ak príjemcovia prevyšujú darcov, ako keď ich je v každej skupine rovnako. Takže 11 hráčov FC Barcelony dá menej peňazí 2 deťom z Afriky, ako keby bolo detí tiež 11. A Ronaldo, ktorý nevie o druhých darcoch, dá 30 deťom viac peňazí ako by dal jednému.


Riadia sa oba efekty rovnakým pravidlom?
Experiment odhalil, že ak je viac darcov ako príjemcov, pridanie jedného darcu do hry by viedlo k väčšiemu zníženiu darovania ako zvýšeniu darovania, ktoré by sa vyvolalo pridaním jedného príjemcu, ak je viac príjemcov ako darcov. To znamená, že ak každý hráč (n=11) FC Barcelony prispeje 2 deťom v Afrike a pridá sa aj tréner, tak sa príspevky znížia o väčšiu hodnotu, akoby došlo k zvýšeniu darovania v prípade, keby mal Ronaldo prispieť 31 deťom v Afrike namiesto pôvodných 30.

Čo je príčinou asymetrie?
Podľa Chiang a Hsu (2019),  môžeme odpoveď hľadať v upravenom modeli nepomerovej averzie (Fehr & Schmidt, 1999).  Rozdiel medzi  efektami sa zväčšuje,  keď ľudia cítia väčšiu závisť voči bohatším. Keď sú darcovia - hráči FC Barcelony - dominantnou skupinou, očakávajú, že je k dispozícií omnoho viac darcov, ktorí by pomohli deťom v Afrike. Zároveň sa každý hráč obáva, že ak dá priveľa, ocitne sa v horšej ekonomickej pozícii voči druhým hráčom v tíme. Ak je dominantná skupina detí z Afriky, Ronaldo pociťuje zodpovednosť voči vysokému počtu detí v núdzi. Okrem toho jeho dary nemajú veľký vplyv na jeho ekonomické postavenie v skupine.

Ak teda budete nabudúce organizovať charitatívnu akciu, pre väčší úspech „Ronaldovi“ o ďalších darcoch nehovorte 😊.




Zdroje
Andreoni, J. (2007). Giving gifts to groups: How altruism depends on the number of recipients. Journal of Public Economics, 91(9), 1731–1749. doi:10.1016/j.jpubeco.2007.06.002 

Fehr, E., & Schmidt, K. M. (1999). A Theory of Fairness, Competition, and Cooperation. The Quarterly Journal of Economics, 114(3), 817–868. doi:10.1162/003355399556151 

Chiang, Y. S., & Hsu, Y. F. (2019). The asymmetry of altruistic giving when givers outnumber recipients and vice versa: A dictator game experiment and a behavioral economics model. Journal of Economic Psychology, 73(2019), 152-160. Retrieved from https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.06.001  

Panchanathan, K., Frankenhuis, W. E., & Silk, J. B. (2013). The bystander effect in an N-person dictator game. Organizational Behavior and Human Decision Processes, 120(2), 285–297. doi:10.1016/j.obhdp.2012.06.008 

Soyer, E., & Hogarth, R. M. (2011). The size and distribution of donations: Effects of number of recipients. Judgment and Decision Making, 6(7), 616–658. Retrieved from https://www.researchgate.net/profile/Robin_Hogarth/publication/227450202_The_size_and_distribution_of_donations_Effects_of_number_of_recipients/links/0f3175314571774d9a000000/The-size-and-distribution-of-donations-Effects-of-number-of-recipients.pdf

Obrázok prevzatý z https://www.theportugalnews.com/news/ronaldo-on-a-roll/52619

Autor:  Erika Farkasová

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej