Preskočiť na hlavný obsah

Prečo by mužstvo FC Barcelony darovalo charite menej peňazí ako Ronaldo?


Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, prečo je vo svete ešte stále tak veľa ľudí v núdzi, keď toľko známych futbalistov neustále prispieva na charitatívne činnosti?

Ich príspevky však nezávisia len od veľkosti zdrojov, ktorými disponujú, ale aj od počtu prítomných darcov a príjemcov. Ak by však mali hráči FC Barcelony zdroje v rovnakej hodnote ako Ronaldo,  ako by ich ovplyvnil v darovaní fakt, že sú minoritou alebo majoritou?



Efekt prizerajúceho (bystander effect) sa väčšinou opisuje ako fenomén, pri ktorom prítomnosť iných osôb v kritickej situácií  znižuje pravdepodobnosť, že jednotlivec pomôže. Výskumy sa efektom prizerajúceho zaoberali aj v súvislosti s počtom darcov. Panchanathan, Frankenhuis a Silk (2013) porovnávali v experimente dávanie ľudí -  keď konali samy a keď konali s inými darcami. Výsledky sú v súlade s efektom prizerajúcich a ukazujú, že dávanie ľudí klesalo, keď sa zvyšoval počet darcov. 

Ani druhá strana mince sa však výskumom v oblasti dávania nevyhla. Zisťovalo sa v nich, či počet príjemcov vedie k rozdielnosti v správaní ľudí, a ak áno, za akých okolností. Andreoni (2007) aj Soyer a Hogarth (2011) dospeli k záveru, že ľudia dávajú viac, keď sa počet príjemcov zvyšuje. Tento fenomén sa nazýva preťažený altruizmus (congestible altruism).  

Chiang a Hsu (2019) skúmali oba efekty. Pri efekte prizerajúceho dokázali, že človek dáva menej, keď darcovia prevyšujú počet príjemcov, ako keď je ich počet rovnaký. Pri efekte preťaženého altruizmu dáva človek viac, ak príjemcovia prevyšujú darcov, ako keď ich je v každej skupine rovnako. Takže 11 hráčov FC Barcelony dá menej peňazí 2 deťom z Afriky, ako keby bolo detí tiež 11. A Ronaldo, ktorý nevie o druhých darcoch, dá 30 deťom viac peňazí ako by dal jednému.


Riadia sa oba efekty rovnakým pravidlom?
Experiment odhalil, že ak je viac darcov ako príjemcov, pridanie jedného darcu do hry by viedlo k väčšiemu zníženiu darovania ako zvýšeniu darovania, ktoré by sa vyvolalo pridaním jedného príjemcu, ak je viac príjemcov ako darcov. To znamená, že ak každý hráč (n=11) FC Barcelony prispeje 2 deťom v Afrike a pridá sa aj tréner, tak sa príspevky znížia o väčšiu hodnotu, akoby došlo k zvýšeniu darovania v prípade, keby mal Ronaldo prispieť 31 deťom v Afrike namiesto pôvodných 30.

Čo je príčinou asymetrie?
Podľa Chiang a Hsu (2019),  môžeme odpoveď hľadať v upravenom modeli nepomerovej averzie (Fehr & Schmidt, 1999).  Rozdiel medzi  efektami sa zväčšuje,  keď ľudia cítia väčšiu závisť voči bohatším. Keď sú darcovia - hráči FC Barcelony - dominantnou skupinou, očakávajú, že je k dispozícií omnoho viac darcov, ktorí by pomohli deťom v Afrike. Zároveň sa každý hráč obáva, že ak dá priveľa, ocitne sa v horšej ekonomickej pozícii voči druhým hráčom v tíme. Ak je dominantná skupina detí z Afriky, Ronaldo pociťuje zodpovednosť voči vysokému počtu detí v núdzi. Okrem toho jeho dary nemajú veľký vplyv na jeho ekonomické postavenie v skupine.

Ak teda budete nabudúce organizovať charitatívnu akciu, pre väčší úspech „Ronaldovi“ o ďalších darcoch nehovorte 😊.




Zdroje
Andreoni, J. (2007). Giving gifts to groups: How altruism depends on the number of recipients. Journal of Public Economics, 91(9), 1731–1749. doi:10.1016/j.jpubeco.2007.06.002 

Fehr, E., & Schmidt, K. M. (1999). A Theory of Fairness, Competition, and Cooperation. The Quarterly Journal of Economics, 114(3), 817–868. doi:10.1162/003355399556151 

Chiang, Y. S., & Hsu, Y. F. (2019). The asymmetry of altruistic giving when givers outnumber recipients and vice versa: A dictator game experiment and a behavioral economics model. Journal of Economic Psychology, 73(2019), 152-160. Retrieved from https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.06.001  

Panchanathan, K., Frankenhuis, W. E., & Silk, J. B. (2013). The bystander effect in an N-person dictator game. Organizational Behavior and Human Decision Processes, 120(2), 285–297. doi:10.1016/j.obhdp.2012.06.008 

Soyer, E., & Hogarth, R. M. (2011). The size and distribution of donations: Effects of number of recipients. Judgment and Decision Making, 6(7), 616–658. Retrieved from https://www.researchgate.net/profile/Robin_Hogarth/publication/227450202_The_size_and_distribution_of_donations_Effects_of_number_of_recipients/links/0f3175314571774d9a000000/The-size-and-distribution-of-donations-Effects-of-number-of-recipients.pdf

Obrázok prevzatý z https://www.theportugalnews.com/news/ronaldo-on-a-roll/52619

Autor:  Erika Farkasová

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej