Preskočiť na hlavný obsah

Prečo by mužstvo FC Barcelony darovalo charite menej peňazí ako Ronaldo?


Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, prečo je vo svete ešte stále tak veľa ľudí v núdzi, keď toľko známych futbalistov neustále prispieva na charitatívne činnosti?

Ich príspevky však nezávisia len od veľkosti zdrojov, ktorými disponujú, ale aj od počtu prítomných darcov a príjemcov. Ak by však mali hráči FC Barcelony zdroje v rovnakej hodnote ako Ronaldo,  ako by ich ovplyvnil v darovaní fakt, že sú minoritou alebo majoritou?



Efekt prizerajúceho (bystander effect) sa väčšinou opisuje ako fenomén, pri ktorom prítomnosť iných osôb v kritickej situácií  znižuje pravdepodobnosť, že jednotlivec pomôže. Výskumy sa efektom prizerajúceho zaoberali aj v súvislosti s počtom darcov. Panchanathan, Frankenhuis a Silk (2013) porovnávali v experimente dávanie ľudí -  keď konali samy a keď konali s inými darcami. Výsledky sú v súlade s efektom prizerajúcich a ukazujú, že dávanie ľudí klesalo, keď sa zvyšoval počet darcov. 

Ani druhá strana mince sa však výskumom v oblasti dávania nevyhla. Zisťovalo sa v nich, či počet príjemcov vedie k rozdielnosti v správaní ľudí, a ak áno, za akých okolností. Andreoni (2007) aj Soyer a Hogarth (2011) dospeli k záveru, že ľudia dávajú viac, keď sa počet príjemcov zvyšuje. Tento fenomén sa nazýva preťažený altruizmus (congestible altruism).  

Chiang a Hsu (2019) skúmali oba efekty. Pri efekte prizerajúceho dokázali, že človek dáva menej, keď darcovia prevyšujú počet príjemcov, ako keď je ich počet rovnaký. Pri efekte preťaženého altruizmu dáva človek viac, ak príjemcovia prevyšujú darcov, ako keď ich je v každej skupine rovnako. Takže 11 hráčov FC Barcelony dá menej peňazí 2 deťom z Afriky, ako keby bolo detí tiež 11. A Ronaldo, ktorý nevie o druhých darcoch, dá 30 deťom viac peňazí ako by dal jednému.


Riadia sa oba efekty rovnakým pravidlom?
Experiment odhalil, že ak je viac darcov ako príjemcov, pridanie jedného darcu do hry by viedlo k väčšiemu zníženiu darovania ako zvýšeniu darovania, ktoré by sa vyvolalo pridaním jedného príjemcu, ak je viac príjemcov ako darcov. To znamená, že ak každý hráč (n=11) FC Barcelony prispeje 2 deťom v Afrike a pridá sa aj tréner, tak sa príspevky znížia o väčšiu hodnotu, akoby došlo k zvýšeniu darovania v prípade, keby mal Ronaldo prispieť 31 deťom v Afrike namiesto pôvodných 30.

Čo je príčinou asymetrie?
Podľa Chiang a Hsu (2019),  môžeme odpoveď hľadať v upravenom modeli nepomerovej averzie (Fehr & Schmidt, 1999).  Rozdiel medzi  efektami sa zväčšuje,  keď ľudia cítia väčšiu závisť voči bohatším. Keď sú darcovia - hráči FC Barcelony - dominantnou skupinou, očakávajú, že je k dispozícií omnoho viac darcov, ktorí by pomohli deťom v Afrike. Zároveň sa každý hráč obáva, že ak dá priveľa, ocitne sa v horšej ekonomickej pozícii voči druhým hráčom v tíme. Ak je dominantná skupina detí z Afriky, Ronaldo pociťuje zodpovednosť voči vysokému počtu detí v núdzi. Okrem toho jeho dary nemajú veľký vplyv na jeho ekonomické postavenie v skupine.

Ak teda budete nabudúce organizovať charitatívnu akciu, pre väčší úspech „Ronaldovi“ o ďalších darcoch nehovorte 😊.




Zdroje
Andreoni, J. (2007). Giving gifts to groups: How altruism depends on the number of recipients. Journal of Public Economics, 91(9), 1731–1749. doi:10.1016/j.jpubeco.2007.06.002 

Fehr, E., & Schmidt, K. M. (1999). A Theory of Fairness, Competition, and Cooperation. The Quarterly Journal of Economics, 114(3), 817–868. doi:10.1162/003355399556151 

Chiang, Y. S., & Hsu, Y. F. (2019). The asymmetry of altruistic giving when givers outnumber recipients and vice versa: A dictator game experiment and a behavioral economics model. Journal of Economic Psychology, 73(2019), 152-160. Retrieved from https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.06.001  

Panchanathan, K., Frankenhuis, W. E., & Silk, J. B. (2013). The bystander effect in an N-person dictator game. Organizational Behavior and Human Decision Processes, 120(2), 285–297. doi:10.1016/j.obhdp.2012.06.008 

Soyer, E., & Hogarth, R. M. (2011). The size and distribution of donations: Effects of number of recipients. Judgment and Decision Making, 6(7), 616–658. Retrieved from https://www.researchgate.net/profile/Robin_Hogarth/publication/227450202_The_size_and_distribution_of_donations_Effects_of_number_of_recipients/links/0f3175314571774d9a000000/The-size-and-distribution-of-donations-Effects-of-number-of-recipients.pdf

Obrázok prevzatý z https://www.theportugalnews.com/news/ronaldo-on-a-roll/52619

Autor:  Erika Farkasová

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?

Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva. Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváci...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej