Preskočiť na hlavný obsah

Prečo by mužstvo FC Barcelony darovalo charite menej peňazí ako Ronaldo?


Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, prečo je vo svete ešte stále tak veľa ľudí v núdzi, keď toľko známych futbalistov neustále prispieva na charitatívne činnosti?

Ich príspevky však nezávisia len od veľkosti zdrojov, ktorými disponujú, ale aj od počtu prítomných darcov a príjemcov. Ak by však mali hráči FC Barcelony zdroje v rovnakej hodnote ako Ronaldo,  ako by ich ovplyvnil v darovaní fakt, že sú minoritou alebo majoritou?



Efekt prizerajúceho (bystander effect) sa väčšinou opisuje ako fenomén, pri ktorom prítomnosť iných osôb v kritickej situácií  znižuje pravdepodobnosť, že jednotlivec pomôže. Výskumy sa efektom prizerajúceho zaoberali aj v súvislosti s počtom darcov. Panchanathan, Frankenhuis a Silk (2013) porovnávali v experimente dávanie ľudí -  keď konali samy a keď konali s inými darcami. Výsledky sú v súlade s efektom prizerajúcich a ukazujú, že dávanie ľudí klesalo, keď sa zvyšoval počet darcov. 

Ani druhá strana mince sa však výskumom v oblasti dávania nevyhla. Zisťovalo sa v nich, či počet príjemcov vedie k rozdielnosti v správaní ľudí, a ak áno, za akých okolností. Andreoni (2007) aj Soyer a Hogarth (2011) dospeli k záveru, že ľudia dávajú viac, keď sa počet príjemcov zvyšuje. Tento fenomén sa nazýva preťažený altruizmus (congestible altruism).  

Chiang a Hsu (2019) skúmali oba efekty. Pri efekte prizerajúceho dokázali, že človek dáva menej, keď darcovia prevyšujú počet príjemcov, ako keď je ich počet rovnaký. Pri efekte preťaženého altruizmu dáva človek viac, ak príjemcovia prevyšujú darcov, ako keď ich je v každej skupine rovnako. Takže 11 hráčov FC Barcelony dá menej peňazí 2 deťom z Afriky, ako keby bolo detí tiež 11. A Ronaldo, ktorý nevie o druhých darcoch, dá 30 deťom viac peňazí ako by dal jednému.


Riadia sa oba efekty rovnakým pravidlom?
Experiment odhalil, že ak je viac darcov ako príjemcov, pridanie jedného darcu do hry by viedlo k väčšiemu zníženiu darovania ako zvýšeniu darovania, ktoré by sa vyvolalo pridaním jedného príjemcu, ak je viac príjemcov ako darcov. To znamená, že ak každý hráč (n=11) FC Barcelony prispeje 2 deťom v Afrike a pridá sa aj tréner, tak sa príspevky znížia o väčšiu hodnotu, akoby došlo k zvýšeniu darovania v prípade, keby mal Ronaldo prispieť 31 deťom v Afrike namiesto pôvodných 30.

Čo je príčinou asymetrie?
Podľa Chiang a Hsu (2019),  môžeme odpoveď hľadať v upravenom modeli nepomerovej averzie (Fehr & Schmidt, 1999).  Rozdiel medzi  efektami sa zväčšuje,  keď ľudia cítia väčšiu závisť voči bohatším. Keď sú darcovia - hráči FC Barcelony - dominantnou skupinou, očakávajú, že je k dispozícií omnoho viac darcov, ktorí by pomohli deťom v Afrike. Zároveň sa každý hráč obáva, že ak dá priveľa, ocitne sa v horšej ekonomickej pozícii voči druhým hráčom v tíme. Ak je dominantná skupina detí z Afriky, Ronaldo pociťuje zodpovednosť voči vysokému počtu detí v núdzi. Okrem toho jeho dary nemajú veľký vplyv na jeho ekonomické postavenie v skupine.

Ak teda budete nabudúce organizovať charitatívnu akciu, pre väčší úspech „Ronaldovi“ o ďalších darcoch nehovorte 😊.




Zdroje
Andreoni, J. (2007). Giving gifts to groups: How altruism depends on the number of recipients. Journal of Public Economics, 91(9), 1731–1749. doi:10.1016/j.jpubeco.2007.06.002 

Fehr, E., & Schmidt, K. M. (1999). A Theory of Fairness, Competition, and Cooperation. The Quarterly Journal of Economics, 114(3), 817–868. doi:10.1162/003355399556151 

Chiang, Y. S., & Hsu, Y. F. (2019). The asymmetry of altruistic giving when givers outnumber recipients and vice versa: A dictator game experiment and a behavioral economics model. Journal of Economic Psychology, 73(2019), 152-160. Retrieved from https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.06.001  

Panchanathan, K., Frankenhuis, W. E., & Silk, J. B. (2013). The bystander effect in an N-person dictator game. Organizational Behavior and Human Decision Processes, 120(2), 285–297. doi:10.1016/j.obhdp.2012.06.008 

Soyer, E., & Hogarth, R. M. (2011). The size and distribution of donations: Effects of number of recipients. Judgment and Decision Making, 6(7), 616–658. Retrieved from https://www.researchgate.net/profile/Robin_Hogarth/publication/227450202_The_size_and_distribution_of_donations_Effects_of_number_of_recipients/links/0f3175314571774d9a000000/The-size-and-distribution-of-donations-Effects-of-number-of-recipients.pdf

Obrázok prevzatý z https://www.theportugalnews.com/news/ronaldo-on-a-roll/52619

Autor:  Erika Farkasová

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej