Preskočiť na hlavný obsah

No gain without pain: Psychologické náklady nečestnosti

Dnešná spoločnosť čoraz viac čelí klamstvám a podvodom. Práve nečestnosť predstavuje rozšírený aspekt ľudskej interakcie (Mazar & Ariely, 2006). Dá sa neférovo získať niečo bez morálneho utrpenia? Výskumníci vysvetľujú psychologické náklady nečestnosti. 
Zdroj: http://thedishonestyproject.com/

Thielmann a Hilbig (2019) tvrdia, že rozhodnutie klamať odráža výsledok uvažovania o potenciálnych výhodách spočívajúcich v potenciálnych nákladoch (inak povedané, sankciách), z ktorých je každá možnosť zvážená pravdepodobnosťou výskytu. Toto tvrdenie naznačuje, že každý človek by mal byť ochotný klamať, pokiaľ mu daná nečestnosť prinesie zisk za prítomnosti nízkych, respektíve nulových sankcií. Psychologické prístupy k nečestnosti tvrdia, že jednotlivci zvažujú nielen potenciálne materiálne náklady na klamstvo, čiže sankcie, ale aj psychologické náklady, pokiaľ ide o ohrozenie morálneho sebapoznania. 

Čo odlišuje čestnú osobu od nečestnej?

Čestní ľudia majú pevnú vieru vo svoju vlastnú morálku a dodržiavajú svoje vnútorné štandardy, aby sa vyhli negatívnemu aktualizovaniu svojho seba obrazu. Ak osoba neplní svoje štandardy čestnosti, bude musieť negatívne aktualizovať svoj pohľad na seba. Táto perspektíva naznačuje, že na udržanie svojich pozitívnych konceptov budú ľudia dodržiavať svoje vnútorné štandardy, aj keď si to vyžaduje investície do úsilia alebo obetovanie finančných ziskov (Mazar, Amir & Ariely, 2008).

Aké dôležité opatrenie musí človek spraviť, aby zvládol následky nečestnosti? 

Úlohou participantov v experimente výskumníkov Thielmann a Hilbig (2019) bolo hrať hru. Ak chceli vyhrať, museli mať buď šťastie, vynaložiť kognitívne úsilie, alebo jednoducho klamať. V prípade, keď účastníci dosiahli zisky nepoctivo (klamaním), pociťovali psychologické náklady. Zistilo sa, že účinným spôsobom ako zmierniť nepríjemné pocity spojené s podvádzaním je mentálne si vyjadriť daný zisk ako zárobok, a teda vyvolať pocity subjektívneho práva na výhru. Pokiaľ si človek, ktorý koná nečestne, nechce pokaziť svoj obraz morálneho sebapoznania, a zároveň nechce čeliť psychologickým nákladom, musí spraviť jedno dôležité opatrenie. Svoje zisky musí vnímať tak, že si ich zaslúžil, pretože zisk mal ťažko zarobený. 
Zdroj: https://tenor.com/view/liar-friends-gif-15319316

Zistite, aký typ klamára ste vy!

Existujú ľudia, ktorí tvrdia, že nikdy neklamú. Je to naozaj tak alebo má každý z nás svoju cenu? Hilbig a Thielmann sa už v roku 2017 zaoberali témou veľkosti odškodného pre etické rozhodovanie sa. Na základe výsledkov rozdelili ľudí do 4 skupín.  
  • Ako prví sú drzí klamári, ktorí sú ochotní klamať aj za malé zisky, stačí im len opodstatnený dôvod prečo by tak mali spraviť. 
  • Druhou skupinou sú skorumpovateľní jednotlivci, ktorých rozhodnutie klamať prináleží veľkosti zisku. Čím väčší zisk, tým ochotnejší podvodníci. 
  • Malí hriešnici sú treťou skupinou, ktorí rovnako podmieňujú svoje odhodlanie klamať podľa veľkosti odplaty. Na rozdiel od druhej skupiny, svoju ochotu znižujú s narastajúcou hodnotou, pretože sú veľmi ovplyvniteľní psychologickými nákladmi. 
  • Ako poslední sú čestní jednotlivci, ktorí nie sú ochotní klamať bez ohľadu na veľkosť odmeny. Vyzerá to tak, že predsa existujú osoby, ktoré sa nedajú kúpiť (Hilbig & Thielmann, 2017).  
Našli ste sa v niektorom type?

Čo je odpoveďou na našu otázku - Dá sa neférovo získať niečo bez morálneho utrpenia?

Zistenia potvrdili, že klamanie je psychologicky nákladné. Ľudia akceptujú takéto psychologické náklady iba vtedy, ak dostanú významný materiálny zisk na jeho kompenzáciu (Shalvi, Handgraaf, & Dreu, 2010). Psychologické náklady sú prítomné vždy, keď osoba koná nečestne. Jediný prípad, kedy sa neobjavia je, keď sa človek nedá kúpiť, pretože má pevnú vieru so svoju vlastnú morálku. 

Autorka: Dominika Szabóová
---
Zdroje

Hilbig, B. E., & Thielmann, I. (2017). Does everyone have a price? On the role of payoff magnitude for ethical decision making. Cognition, 163, 15–25. doi: 10.1016/j.cognition.2017.02.011
Mazar, N., & Ariely, D. (2006). Dishonesty in Everyday Life and Its Policy Implications. Journal of Public Policy & Marketing, 25(1), 117–126. doi: 10.1509/jppm.25.1.117
Mazar, N., Amir, O., & Ariely, D. (2008). The Dishonesty of Honest People: A Theory of Self-Concept Maintenance. Journal of Marketing Research, 45(6), 633–644. doi: 10.1509/jmkr.45.6.633
Shalvi, S., Handgraaf, M. J. J., & Dreu, C. K. D. (2010). Ethical Manoeuvring: Why People Avoid Both Major and Minor Lies. British Journal of Management, 22. doi: 10.1111/j.1467-8551.2010.00709
Thielmann, I., & Hilbig, B. E. (2019). No gain without pain: The psychological costs of dishonesty. Journal of Economic Psychology, 71, 126–137. doi: 10.1016/j.joep.2018.06.001

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej