Preskočiť na hlavný obsah

No gain without pain: Psychologické náklady nečestnosti

Dnešná spoločnosť čoraz viac čelí klamstvám a podvodom. Práve nečestnosť predstavuje rozšírený aspekt ľudskej interakcie (Mazar & Ariely, 2006). Dá sa neférovo získať niečo bez morálneho utrpenia? Výskumníci vysvetľujú psychologické náklady nečestnosti. 
Zdroj: http://thedishonestyproject.com/

Thielmann a Hilbig (2019) tvrdia, že rozhodnutie klamať odráža výsledok uvažovania o potenciálnych výhodách spočívajúcich v potenciálnych nákladoch (inak povedané, sankciách), z ktorých je každá možnosť zvážená pravdepodobnosťou výskytu. Toto tvrdenie naznačuje, že každý človek by mal byť ochotný klamať, pokiaľ mu daná nečestnosť prinesie zisk za prítomnosti nízkych, respektíve nulových sankcií. Psychologické prístupy k nečestnosti tvrdia, že jednotlivci zvažujú nielen potenciálne materiálne náklady na klamstvo, čiže sankcie, ale aj psychologické náklady, pokiaľ ide o ohrozenie morálneho sebapoznania. 

Čo odlišuje čestnú osobu od nečestnej?

Čestní ľudia majú pevnú vieru vo svoju vlastnú morálku a dodržiavajú svoje vnútorné štandardy, aby sa vyhli negatívnemu aktualizovaniu svojho seba obrazu. Ak osoba neplní svoje štandardy čestnosti, bude musieť negatívne aktualizovať svoj pohľad na seba. Táto perspektíva naznačuje, že na udržanie svojich pozitívnych konceptov budú ľudia dodržiavať svoje vnútorné štandardy, aj keď si to vyžaduje investície do úsilia alebo obetovanie finančných ziskov (Mazar, Amir & Ariely, 2008).

Aké dôležité opatrenie musí človek spraviť, aby zvládol následky nečestnosti? 

Úlohou participantov v experimente výskumníkov Thielmann a Hilbig (2019) bolo hrať hru. Ak chceli vyhrať, museli mať buď šťastie, vynaložiť kognitívne úsilie, alebo jednoducho klamať. V prípade, keď účastníci dosiahli zisky nepoctivo (klamaním), pociťovali psychologické náklady. Zistilo sa, že účinným spôsobom ako zmierniť nepríjemné pocity spojené s podvádzaním je mentálne si vyjadriť daný zisk ako zárobok, a teda vyvolať pocity subjektívneho práva na výhru. Pokiaľ si človek, ktorý koná nečestne, nechce pokaziť svoj obraz morálneho sebapoznania, a zároveň nechce čeliť psychologickým nákladom, musí spraviť jedno dôležité opatrenie. Svoje zisky musí vnímať tak, že si ich zaslúžil, pretože zisk mal ťažko zarobený. 
Zdroj: https://tenor.com/view/liar-friends-gif-15319316

Zistite, aký typ klamára ste vy!

Existujú ľudia, ktorí tvrdia, že nikdy neklamú. Je to naozaj tak alebo má každý z nás svoju cenu? Hilbig a Thielmann sa už v roku 2017 zaoberali témou veľkosti odškodného pre etické rozhodovanie sa. Na základe výsledkov rozdelili ľudí do 4 skupín.  
  • Ako prví sú drzí klamári, ktorí sú ochotní klamať aj za malé zisky, stačí im len opodstatnený dôvod prečo by tak mali spraviť. 
  • Druhou skupinou sú skorumpovateľní jednotlivci, ktorých rozhodnutie klamať prináleží veľkosti zisku. Čím väčší zisk, tým ochotnejší podvodníci. 
  • Malí hriešnici sú treťou skupinou, ktorí rovnako podmieňujú svoje odhodlanie klamať podľa veľkosti odplaty. Na rozdiel od druhej skupiny, svoju ochotu znižujú s narastajúcou hodnotou, pretože sú veľmi ovplyvniteľní psychologickými nákladmi. 
  • Ako poslední sú čestní jednotlivci, ktorí nie sú ochotní klamať bez ohľadu na veľkosť odmeny. Vyzerá to tak, že predsa existujú osoby, ktoré sa nedajú kúpiť (Hilbig & Thielmann, 2017).  
Našli ste sa v niektorom type?

Čo je odpoveďou na našu otázku - Dá sa neférovo získať niečo bez morálneho utrpenia?

Zistenia potvrdili, že klamanie je psychologicky nákladné. Ľudia akceptujú takéto psychologické náklady iba vtedy, ak dostanú významný materiálny zisk na jeho kompenzáciu (Shalvi, Handgraaf, & Dreu, 2010). Psychologické náklady sú prítomné vždy, keď osoba koná nečestne. Jediný prípad, kedy sa neobjavia je, keď sa človek nedá kúpiť, pretože má pevnú vieru so svoju vlastnú morálku. 

Autorka: Dominika Szabóová
---
Zdroje

Hilbig, B. E., & Thielmann, I. (2017). Does everyone have a price? On the role of payoff magnitude for ethical decision making. Cognition, 163, 15–25. doi: 10.1016/j.cognition.2017.02.011
Mazar, N., & Ariely, D. (2006). Dishonesty in Everyday Life and Its Policy Implications. Journal of Public Policy & Marketing, 25(1), 117–126. doi: 10.1509/jppm.25.1.117
Mazar, N., Amir, O., & Ariely, D. (2008). The Dishonesty of Honest People: A Theory of Self-Concept Maintenance. Journal of Marketing Research, 45(6), 633–644. doi: 10.1509/jmkr.45.6.633
Shalvi, S., Handgraaf, M. J. J., & Dreu, C. K. D. (2010). Ethical Manoeuvring: Why People Avoid Both Major and Minor Lies. British Journal of Management, 22. doi: 10.1111/j.1467-8551.2010.00709
Thielmann, I., & Hilbig, B. E. (2019). No gain without pain: The psychological costs of dishonesty. Journal of Economic Psychology, 71, 126–137. doi: 10.1016/j.joep.2018.06.001

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej