Preskočiť na hlavný obsah

Čo ak byť druhý, vlastne znamená byť prvý?


Tiež ťa učili, že ak chceš uspieť, musíš byť prvý? A čo keby som ti povedala, že ísť práve druhý v poradí je výhodou. V ekonomickej psychológii existuje pojem tzv. „second-mover effect“, vo voľnom preklade efekt druhého v poradí. Second-mover je niekto, kto na trh alebo do hry príde ako druhý v poradí. Dokáže tak odsledovať ako reagujú zákazníci a vyvarovať sa tak chybám, ktorých sa dopustil prvý hráč alebo prvá firma na trhu. No ak by túto výhodu vedeli využiť všetci vo svoj prospech, nechcel by každý byť „ten druhý“?

Bühren a Steinberg (2019) sú dvaja páni, ktorí sa rozhodli overiť, do akej miery tu hrajú úlohu psychologické vlastnosti. Urobili tak formou tenisového experimentu založenom na ABBA sekvencii. Po analýze jednotlivých úderov zistili, že hráčovi č.2 (B) sa darilo lepšie ako hráčovi č.1 (A). Prečo je tomu tak, keď mali obaja rovnaký počet úderov? Zistili, že je silným ukazovateľom je miera sebavedomia. Hráčom, u ktorých istili, že majú vyššie sebavedomie sa darilo výrazne lepšie. Jedným z vysvetlení je, že hráč alebo športovec s nízkym sebavedomím bude chcieť mať ten najťažší úder, cháp ten úplne prvý, za sebou čo najskôr, aby z neho opadla tréma. No niekto s vysokým sebavedomím verí vo svoje schopnosti a neobáva sa tak, že by sám neuspel. Môže sa preto sústrediť napríklad na zastrašovanie súpera alebo sa jednoducho poučí z jeho chýb a opraví chyby vo vlastnom výkone. A aké ponaučenie z toho v závere teda plynie? Aj keď existujú určité podmienky, ktoré vedú k výhodám v niektorých situáciách, nedajú sa uplatniť celoplošne. Vždy treba brať od úvahy špecifické vlastnosti danej osoby, pretože každý z nás je predsa jedinečný.

Autorka: Veronika Korim

Zdroje:

Allen, M. S., Greenlees, I., & Jones, M. (2013). Personality in sport: a comprehensive review. International Review of Sport and Exercise Psychology, 6(1), 184–208.

Glickeman, D. (2016, July 12). Call It a Second-Mover Advantage: Why Starting Second Can Mean Finishing First. Inc. Retrieved from https://www.inc.com/david-glickman/call-it-a-second-mover-advantage-why-starting-second-can-mean-finishing-first.html

Twenge, J., & Campbell, S. (2008). Generational Differences in Psychological Traits and Their Impact on the Workplace. Journal of Managerial Psychology. 23. 862-877.

Obrázok prevzatý z: https://www.shellypalmer.com/2013/10/first-mover/



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. ...

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala od...

DÁ SA KÚPIŤ ODPUSTENIE?

Asi sa Ťa nemusím pýtať či ťa niekto v živote oklamal, podviedol alebo ti skratka ublížil. Čo musel dotyčný (vinník) urobiť, aby si ťa získal späť? Aby navrátil kvalitu vášho vzťahu? Začínam dosť vážne, ale aj pre Teba to môže byť návod, ako získať osobu, ktorú si sklamal, späť. Veď nikto nie je dokonalý. Dokonca aj vedci riešili, čo na nahnevaných, dotknutých a urazených ľudí „platí“ (Haesevoets a kol., 2013). Či stačí ospravedlnenie, ktoré nás stojí maximálne kúsok z nášho ega, alebo je to finančná kompenzácia (FK) , ktorá by mohla zachraňovať vzťahy a dokonca má aj tri stupne! Podpriemerná FK (lepšia ako nič, avšak nevyrovná napáchanú škodu), priemerná FK (postačujúca na vyrovnanie škody) a nadpriemerná FK (škoda je nie len zaplatená, dokonca aj úrok je splatený). Čo myslíš? Efektívnejšia je priemerná, alebo nadpriemerná FK? Neomylní ekonómovia by si povedali, len nech zaplatí za to čo napáchal/a, si obeť, len tým získaš, avšak ak sa bavíme o efektivite na ľudí, ktorí nemysli...
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso...