Preskočiť na hlavný obsah

Čo ak byť druhý, vlastne znamená byť prvý?


Tiež ťa učili, že ak chceš uspieť, musíš byť prvý? A čo keby som ti povedala, že ísť práve druhý v poradí je výhodou. V ekonomickej psychológii existuje pojem tzv. „second-mover effect“, vo voľnom preklade efekt druhého v poradí. Second-mover je niekto, kto na trh alebo do hry príde ako druhý v poradí. Dokáže tak odsledovať ako reagujú zákazníci a vyvarovať sa tak chybám, ktorých sa dopustil prvý hráč alebo prvá firma na trhu. No ak by túto výhodu vedeli využiť všetci vo svoj prospech, nechcel by každý byť „ten druhý“?

Bühren a Steinberg (2019) sú dvaja páni, ktorí sa rozhodli overiť, do akej miery tu hrajú úlohu psychologické vlastnosti. Urobili tak formou tenisového experimentu založenom na ABBA sekvencii. Po analýze jednotlivých úderov zistili, že hráčovi č.2 (B) sa darilo lepšie ako hráčovi č.1 (A). Prečo je tomu tak, keď mali obaja rovnaký počet úderov? Zistili, že je silným ukazovateľom je miera sebavedomia. Hráčom, u ktorých istili, že majú vyššie sebavedomie sa darilo výrazne lepšie. Jedným z vysvetlení je, že hráč alebo športovec s nízkym sebavedomím bude chcieť mať ten najťažší úder, cháp ten úplne prvý, za sebou čo najskôr, aby z neho opadla tréma. No niekto s vysokým sebavedomím verí vo svoje schopnosti a neobáva sa tak, že by sám neuspel. Môže sa preto sústrediť napríklad na zastrašovanie súpera alebo sa jednoducho poučí z jeho chýb a opraví chyby vo vlastnom výkone. A aké ponaučenie z toho v závere teda plynie? Aj keď existujú určité podmienky, ktoré vedú k výhodám v niektorých situáciách, nedajú sa uplatniť celoplošne. Vždy treba brať od úvahy špecifické vlastnosti danej osoby, pretože každý z nás je predsa jedinečný.

Autorka: Veronika Korim

Zdroje:

Allen, M. S., Greenlees, I., & Jones, M. (2013). Personality in sport: a comprehensive review. International Review of Sport and Exercise Psychology, 6(1), 184–208.

Glickeman, D. (2016, July 12). Call It a Second-Mover Advantage: Why Starting Second Can Mean Finishing First. Inc. Retrieved from https://www.inc.com/david-glickman/call-it-a-second-mover-advantage-why-starting-second-can-mean-finishing-first.html

Twenge, J., & Campbell, S. (2008). Generational Differences in Psychological Traits and Their Impact on the Workplace. Journal of Managerial Psychology. 23. 862-877.

Obrázok prevzatý z: https://www.shellypalmer.com/2013/10/first-mover/



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej