Preskočiť na hlavný obsah

Čo ak byť druhý, vlastne znamená byť prvý?


Tiež ťa učili, že ak chceš uspieť, musíš byť prvý? A čo keby som ti povedala, že ísť práve druhý v poradí je výhodou. V ekonomickej psychológii existuje pojem tzv. „second-mover effect“, vo voľnom preklade efekt druhého v poradí. Second-mover je niekto, kto na trh alebo do hry príde ako druhý v poradí. Dokáže tak odsledovať ako reagujú zákazníci a vyvarovať sa tak chybám, ktorých sa dopustil prvý hráč alebo prvá firma na trhu. No ak by túto výhodu vedeli využiť všetci vo svoj prospech, nechcel by každý byť „ten druhý“?

Bühren a Steinberg (2019) sú dvaja páni, ktorí sa rozhodli overiť, do akej miery tu hrajú úlohu psychologické vlastnosti. Urobili tak formou tenisového experimentu založenom na ABBA sekvencii. Po analýze jednotlivých úderov zistili, že hráčovi č.2 (B) sa darilo lepšie ako hráčovi č.1 (A). Prečo je tomu tak, keď mali obaja rovnaký počet úderov? Zistili, že je silným ukazovateľom je miera sebavedomia. Hráčom, u ktorých istili, že majú vyššie sebavedomie sa darilo výrazne lepšie. Jedným z vysvetlení je, že hráč alebo športovec s nízkym sebavedomím bude chcieť mať ten najťažší úder, cháp ten úplne prvý, za sebou čo najskôr, aby z neho opadla tréma. No niekto s vysokým sebavedomím verí vo svoje schopnosti a neobáva sa tak, že by sám neuspel. Môže sa preto sústrediť napríklad na zastrašovanie súpera alebo sa jednoducho poučí z jeho chýb a opraví chyby vo vlastnom výkone. A aké ponaučenie z toho v závere teda plynie? Aj keď existujú určité podmienky, ktoré vedú k výhodám v niektorých situáciách, nedajú sa uplatniť celoplošne. Vždy treba brať od úvahy špecifické vlastnosti danej osoby, pretože každý z nás je predsa jedinečný.

Autorka: Veronika Korim

Zdroje:

Allen, M. S., Greenlees, I., & Jones, M. (2013). Personality in sport: a comprehensive review. International Review of Sport and Exercise Psychology, 6(1), 184–208.

Glickeman, D. (2016, July 12). Call It a Second-Mover Advantage: Why Starting Second Can Mean Finishing First. Inc. Retrieved from https://www.inc.com/david-glickman/call-it-a-second-mover-advantage-why-starting-second-can-mean-finishing-first.html

Twenge, J., & Campbell, S. (2008). Generational Differences in Psychological Traits and Their Impact on the Workplace. Journal of Managerial Psychology. 23. 862-877.

Obrázok prevzatý z: https://www.shellypalmer.com/2013/10/first-mover/



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej