Preskočiť na hlavný obsah

Čo ak byť druhý, vlastne znamená byť prvý?


Tiež ťa učili, že ak chceš uspieť, musíš byť prvý? A čo keby som ti povedala, že ísť práve druhý v poradí je výhodou. V ekonomickej psychológii existuje pojem tzv. „second-mover effect“, vo voľnom preklade efekt druhého v poradí. Second-mover je niekto, kto na trh alebo do hry príde ako druhý v poradí. Dokáže tak odsledovať ako reagujú zákazníci a vyvarovať sa tak chybám, ktorých sa dopustil prvý hráč alebo prvá firma na trhu. No ak by túto výhodu vedeli využiť všetci vo svoj prospech, nechcel by každý byť „ten druhý“?

Bühren a Steinberg (2019) sú dvaja páni, ktorí sa rozhodli overiť, do akej miery tu hrajú úlohu psychologické vlastnosti. Urobili tak formou tenisového experimentu založenom na ABBA sekvencii. Po analýze jednotlivých úderov zistili, že hráčovi č.2 (B) sa darilo lepšie ako hráčovi č.1 (A). Prečo je tomu tak, keď mali obaja rovnaký počet úderov? Zistili, že je silným ukazovateľom je miera sebavedomia. Hráčom, u ktorých istili, že majú vyššie sebavedomie sa darilo výrazne lepšie. Jedným z vysvetlení je, že hráč alebo športovec s nízkym sebavedomím bude chcieť mať ten najťažší úder, cháp ten úplne prvý, za sebou čo najskôr, aby z neho opadla tréma. No niekto s vysokým sebavedomím verí vo svoje schopnosti a neobáva sa tak, že by sám neuspel. Môže sa preto sústrediť napríklad na zastrašovanie súpera alebo sa jednoducho poučí z jeho chýb a opraví chyby vo vlastnom výkone. A aké ponaučenie z toho v závere teda plynie? Aj keď existujú určité podmienky, ktoré vedú k výhodám v niektorých situáciách, nedajú sa uplatniť celoplošne. Vždy treba brať od úvahy špecifické vlastnosti danej osoby, pretože každý z nás je predsa jedinečný.

Autorka: Veronika Korim

Zdroje:

Allen, M. S., Greenlees, I., & Jones, M. (2013). Personality in sport: a comprehensive review. International Review of Sport and Exercise Psychology, 6(1), 184–208.

Glickeman, D. (2016, July 12). Call It a Second-Mover Advantage: Why Starting Second Can Mean Finishing First. Inc. Retrieved from https://www.inc.com/david-glickman/call-it-a-second-mover-advantage-why-starting-second-can-mean-finishing-first.html

Twenge, J., & Campbell, S. (2008). Generational Differences in Psychological Traits and Their Impact on the Workplace. Journal of Managerial Psychology. 23. 862-877.

Obrázok prevzatý z: https://www.shellypalmer.com/2013/10/first-mover/



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej