Preskočiť na hlavný obsah

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?


To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok?

A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií?


Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011).

V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, že vlastnícke práva sú dôležité pri formovaní sociálnych preferencií.

Jakiela v roku 2011 poukázala na rozdiely v inštitucionálnych zložkách pri diktátorských hrách medzi Američanmi a vidiečanmi z Kene, čo pripisovala kultúrnym rozdielom. Použila 4 verzie diktátorských hier, kde robila zmeny v relatívnom statuse diktátora a prijímajúceho hráča.


Autori Choi, Kim, Lee a Lee (2019) sa rozhodli zistiť do akej miery sú tieto zistenia pravdivé pre ľudí pochádzajúcich z rôznych ekonomických a politických inštitúcií, avšak z jedného polostrova. Porovnávali Juhokórejčanov a utečencov zo Severnej Kórei v 3 experimentálnych podmienkach – nezaslúženom, zaslúženom (počet správnych odpovedí v Ravenovom teste progresívnych matíc[1] za 20 minút) a združenom príjme s niekým iným.

Prvé rozdiely sa ukázali už pri Ravenovom teste, kde vykazovali Severokórejský utečenci nižšie kognitívne schopnosti. V samotnej diktátorskej hre sa v prípade Juhokórejčanov potvrdili predošlé zistenia, že v prípade zaslúženého príjmu sa ľudia správajú lakomejšie v porovnaní s nezaslúženým príjmom. Zaujímavé však je, že v prípade severokórejských utečencov sa výrazné rozdiely v týchto dvoch podmienkach nepreukázali, čo naznačuje rozličné vnímanie vlastníckych práv. Rozdiely sa ukázali aj pri samotnom nezaslúženom príjme – kým Severokórejčania častejšie nedali nič, ak išlo o nižšiu sumu, na Juhokórejčanov výška sumy nemala vplyv. Navyše Severokórejčania dávajú druhému hráčovi viac v prípade združeného príjmu než pri nezaslúženom príjme (Choi, Kim, Lee a Lee, 2019).

Aj keď tento výskum nedáva odpoveď na otázku, čo tieto rozdiely spôsobuje, dáta naznačujú, že úlohu v tom zohráva napríklad aj vzdelanie či pracovné skúsenosti. Preto aj samotní autori tvrdia, že aj keď isté zistenia priniesli, stále je čo v tejto oblasti skúmať.

Autorka: Monika Devečková

Zdroje:

Engel, C (2011). Dictator Games: A Meta Study. Experimental Economics. 14 (4): 583–610. doi:10.1007/s10683-011-9283-7

Choi, S.; Kim, B.Y.; Lee, J.; Lee, S. (2019). A tale of two Koreas: Property rights and fairness. Journal of Economic Behavior and Organization,170, 112-130. https://doi.org/10.1016/j.jebo.2019.11.030

Jakiela, P. (2011). Social Preferences and Fairness Norms as Informal Institutions: Experimental Evidence. American Economic Review, 101 (3): 509-13. DOI: 10.1257/aer.101.3.509

Oxoby, R.J. , Spraggon, J. (2008). Mine and yours: Property rights in dictator games. Journal of Economic Behavior & Organization. 65 (3–4), 703–713. https://doi.org/10.1016/j.jebo.2005.12.006

Raven, J. (2008). The Raven Progressive Matrices Tests: Their Theoretical Basis and Measurement Model. Uses and Abuses of Intelligence: Studies Advancing Spearman and Raven's Quest for Non-arbitrary Metrics. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/255605513_The_Raven_Progressive_Matrices_Tests_Their_Theoretical_Basis_and_Measurement_Model



[1] Neverbálny test na meranie abstraktných úvah, ktorý pozostáva z otázok s možnosťou výberu z viacerých možností, zoradených podľa náročnosti. Subjekt má identifikovať chýbajúci prvok, ktorý dokončí vzor, pričom obrazce sú prezentované vo forme matice (napr. 4 × 4) (Raven, 2008).


Komentáre

  1. Pro mě je jedním z klíčových prvků mé životní strategie investice. Jsem makléř, takže nejenom vydělávám peníze - investuji také. Pokud máte zájem otevřít si svůj účet makléře, podívejte se na tento forex broker rating.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala od...

PENIAZE HÝBU SVETOM...?

Peniaze.  Pre niekoho symbol moci, prestíže, pre iného sú koreňom všetkého zla. Ľudia si uvedomujú krehkosť života a nevyhnutnosť konečnej smrti. Mení sa  pohľad ľudí na hodnotu peňazí, ak si uvedomujú bezprostrednú smrť? Sú symbolom nesmrteľnosti? Teória manažmentu terorizmu naznačuje, že úzkosť a strach zo smrti sú utlmené v peniazoch. V dnešnom svete si môžeme za peniaze kúpiť takmer všetko. Dokážu manipulovať realitu, môžu pomôcť ľuďom prekonávať strach zo smrti a poskytnúť im doslovnú ochranu. Bohatí ľudia si kupujú bodyguardov, nepriestrelné sklá, ba dokonca aj zdravotnú starostlivosť. Ľudia šetria a utrácajú peniaze z rôznych dôvodov. Nielen výdavky, ale aj šetrené peniaze môžu fungovať ako existenčná vyrovnávacia pamäť a chrániť ľudí pred úzkosťou smrti. Nápadná konzumácia i úspora pomáha ľuďom vyrovnať sa so strachom zo smrti. Účastníci štúdií, ktoré sa venujú tejto problematike,  boli požiadaní, aby si predstavi...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...