Ekonomická psychológia FSEV

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ

Finančná kríza má veľký dopad na svet ekonomiky. Vedci sa od 2008 začali zaoberať aj jej dopadom na psychiku a tým, ako bežní ľudia vnímajú krízu. Koho z krízy teda viníme? Hrdinovia krízy sme my V štúdií od Leisera sa zaoberali vnímaním príčin krízy u laikov z rôznych krajín sveta. Dotazník použili v 7 krajinách (USA, Francúzsko, Nemecko, Izrael, Rusko, Turecko, Hong Kong). Výsledky spracovali pomocou klastrovej analýzy a objavili dve skupiny ľudí. Vytvorili dva profily – Individuálny a Liberálny. Individuálny profil zahrňuje respondentov, ktorí majú tendenciu pripisovať zodpovednosť za krízu morálnemu, kognitívnemu a charakterovému zlyhaniu jednotlivcov. Respondenti spadajúci do Liberálneho profilu majú tendenciu veriť v demokraciu, podnikanie a voľný trh a za príčinu krízy považujú systémové zlyhanie. „Liberáli“ žili prevažne v západných krajinách, mali ekonomické vzdelanie a boli takmer nedotknutí krízou. Naopak ľudia žijúci mimo západných krajín, bez ekonomického vzdelania

Keď prispejú druhí, prispejem aj ja? Budem ovplyvnený druhými, lebo keď to spravili ostatní, asi sa to tak má? To čo väčšina ľudí robí – alebo sociálne normy, ovplyvňujú širokú škálu správania. No výskumníkov Agerströma a kol. (2016) zaujímalo či sa tak deje aj pri charitatívnom dávaní. Inými slovami, zvyšuje ich použitie šancu, že ľudia prispejú charite? Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s charitatívnou organizáciou a každý participant – vysokoškolák dostal brožúru. Tá obsahovala obrázky ugandských detí žijúcich v chudobe a informácie o rôznych projektoch organizácie. Ale ako zistili či sociálne normy majú skutočne vplyv? Študentov rozdelili do troch skupín. Prvá mala v brožúre len altruistickú výzvu, aby pomohli a prispeli. Druhá sa dočítala, že aj 73 % švédskych  študentov tak spravilo a tretia skupina dostala informáciu, že prispelo 73% oslovených študentov z ich univerzity. No a ako dopadlo? Zistili, že použitie sociálnych noriem funguje viac ako len altruistická v

Peniaze.  Pre niekoho symbol moci, prestíže, pre iného sú koreňom všetkého zla. Ľudia si uvedomujú krehkosť života a nevyhnutnosť konečnej smrti. Mení sa  pohľad ľudí na hodnotu peňazí, ak si uvedomujú bezprostrednú smrť? Sú symbolom nesmrteľnosti? Teória manažmentu terorizmu naznačuje, že úzkosť a strach zo smrti sú utlmené v peniazoch. V dnešnom svete si môžeme za peniaze kúpiť takmer všetko. Dokážu manipulovať realitu, môžu pomôcť ľuďom prekonávať strach zo smrti a poskytnúť im doslovnú ochranu. Bohatí ľudia si kupujú bodyguardov, nepriestrelné sklá, ba dokonca aj zdravotnú starostlivosť. Ľudia šetria a utrácajú peniaze z rôznych dôvodov. Nielen výdavky, ale aj šetrené peniaze môžu fungovať ako existenčná vyrovnávacia pamäť a chrániť ľudí pred úzkosťou smrti. Nápadná konzumácia i úspora pomáha ľuďom vyrovnať sa so strachom zo smrti. Účastníci štúdií, ktoré sa venujú tejto problematike,  boli požiadaní, aby si predstavili scenár, podľa ktorého im okamžite prislúc

ezamestnanosť. Asi najhorší zážitok, ktorý nás môže počas pracovného života zastihnúť. Samozrejme hovorím o nedobrovoľnej nezamestnanosti. Ak je niekto dobrovoľne bez práce a užíva si voľnosť, tak nech sa páči, ale nie všetci to môžu mať takto ružové. Predstavte si, že dlhodobo pracujete vo firme, už ste si získali určité postavenie a všetko sa to razom rozplynie. Pokiaľ ste si nenašetrili peniaze, tak veľmi rýchlo zistíte, ako veľmi ste boli šťastní, kým ste ich zarábali. Peniaze ale nie sú to jediné, o čo by ste prišli. Jahoda (1988) vytvorila model, ktorý nazvala skryté benefity práce. Pokiaľ by sme tieto benefity z práce nemali, mohlo by to vážne ovplyvniť naše mentálne zdravie. Prvá zložka tohto modelu je časová štruktúra dňa, čo znamená, že si vieme približne naplánovať deň a podľa tohto plánu fungovať. Ďalšie zložky tvoril kontakt s ľuďmi, či už s rovesníkmi alebo so spolupracovníkmi s podobným zameraním, sociálny status a identita a taktiež nútená práca. Niečo, čo ná

Nikto nie je nesmrteľný. Každého z nás sužuje úzkosť súvisiaca s uvedomením si úmrtnosti. Ľudia čelia strachu zo smrti tým, že sa pokúšajú nájsť zmysel života vo svete. Toto správanie popisuje Terror managment theory (TMT), ktorá naznačuje, že úzkosť a psychické utrpenie človek tlmí investíciou do kultúrnych noriem a presvedčení.  Preskúmanie literatúry o tomto správaní a postojoch ľudí odhaľuje, že myšlienka úmrtnosti môže viesť k chamtivosti ale aj k veľkorysosti. V snahe porozumieť týmto rozporným zisteniam bolo navrhnuté spojenie TMT a normatívneho správania, čo predpovedá, že myšlienka úmrtnosti vedie ľudí k dodržaniu ktorejkoľvek kultúrnej normy, ktorá je v súčasnosti najvýznamnejšia (Jonas a kol., 2013). Na otestovanie tejto myšlienky boli vykonané experimenty, ktoré ukázali, že u ľudí sa po pripomenutí úmrtia prejavila chamtivosť a materialistické správanie. Čiže ľudia neboli ochotný darovať finančnú čiastku charitatívnej organizácií. Zaujímavé je, že na dosiahnutie opač

  Prestavte si situáciu kedy ste si na niečo konkrétne šetrili peniaze. Alebo to možno práve teraz robíte. Blíži sa leto a veľa z nás si šetrí peniaze na dovolenky, výlety alebo festivaly. Alebo len šetríme do rezervy, na „horšie časy“.     Keď si šetríme, vždy si nastavíme konkrétny finančný cieľ, ktorý sa následné snažíme dodržiavať. No ako si tieto ciele nastavujeme? Môžeme mať pozitívny cieľ, ako napríklad šetrenie si na dovolenku alebo cieľ vyhnúť sa negatívnej situácii, ako napríklad zadlžiť sa. Čiže máme buď cieľ zameraný na potešenie alebo na prevenciu.    Všimli ste si ale niekedy kedy kontrolujete svoj účet častejšie?   V štúdii autori zistili, že vzťah medzi vnímaným pokrokom a frekvenciou, s akou účastníci kontrolovali zostatok na účte závisí od typu cieľa, na ktorý sa sústredili a od toho čo považovali za dôležité (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017). Ľudia, ktorí sa zameriavajú na cieľ, takpovediac „pre radosť“, monitorovali svoj účet viac keď ich pokrok bol

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produktoch ako