Keď charita začína doma: Ako osobný finančný nedostatok vedie preferencie lokálneho prispievania namiesto globálneho záujmu

Autor: Yas Jalali

Tento príspevok sa zaoberá charitatívnym správaním osôb a poukazuje prečo sú ľudia viac ochotní prispievať na miestne (lokálne) charity skôr, ako na zahraničné alebo vzdialené charity. Čo by ste urobili Vy? Pomohli by ste skôr domácej alebo zahraničnej charite? Myslíte, že rozhodovanie je ovplyvnené rôznymi kultúrnymi a sociálnymi aspektami? Ako to súvisí s ekonomickou situáciou prispievateľov?

Domáce vs. zahraničné príspevky

Prispievanie je jednou časťou správania emocionálnej psychológie a individuálnej prirodzenosti. Výskumníci dokázali, že je viac tendencia prispievať na lokálne charity ako tie, ktoré sú vzdialené. Toto môže súvisieť s psychologickým pocitom, že ľudia sú viac nápomocní a podporujú tých, ku ktorým pociťujú istú blízkosť. Máme tendenciu byť ochotní podeliť sa o tovary a zdroje s ľuďmi, ku ktorým pociťujeme blízkosť, ako o ktorých sa nezaujímame. Hodnota príspevkov v sociálnom prostredí závisí od toho, ako sa subjekt organizuje (angažuje) vo svojom prostredí. To je cesta, akou subjekt vníma seba vo vzťahu k ostatným, čo následne súvisí s budovaním sebakonštrukcie (Strombach a kol., 2013). Takže fráza „charita začína doma“, o ktorej hovorí náš príspevok, bola zmienená ako jeden bod prirodzenosti ľudstva. Ľudia chcú viac pomôcť, keď potreba pomoci je z ich vlastnej krajiny. Toto je spojené s pohľadom „do skupiny“ (in-group) a „mimo skupinu“ (out-group). Jedným z hlavných výsledkov je, že príležitosť je daná hlavne ľuďom v „ich skupine“ (okolí) bez znalosti bližšieho fungovania skupiny (Harris, 2014).

Kultúrne a sociálne aspekty

Skúmaním vedci dokázali, že:

- západné kultúry, ako európska a americká, kde „JA“ je definované ako fundamentálne a oddelené od ostatných ľudí. Ľudia v týchto kultúrach preukazujú vysokú autonomitu (Markus & Kitayama, 1991);

-  východné kultúry, ako napríklad Japonsko a Čína, sú vzájomne závislé na budovaní sebakonštrukcie. Jednotlivci v týchto kultúrach majú sebadefinovanie závislé na konexiách a vzťahoch s inými (Markus & Kitayama, 1991).

Ekonomický súvis

Je dôležité spomenúť, že z hľadiska ekonomického rozsahu je charitatívne prispievanie relevantné pre sociálne dobro. Vo všeobecnosti, výskumy v rôznych krajinách (na rôznych kontinentoch) dokázali, že ľudia viac prispievajú lokálnym charitám. Treba dodať, že finančné zdroje sú hlavným bodom charitatívneho správania. Ak ľudia nemajú veľa finančných prostriedkov určených na príspevky, uprednostňujú prispievať „in-group“ a nie „out-group“. Ak finančný status darcov príspevkov je rozsiahly, v takom prípade nie je pre nich relevantný príjemca príspevkov, a v týchto prípadoch sa často okrem príspevkov „in-group“ vyskytujú aj „out-group“ príspevky. Špecifickým typom prispievateľov sú altruisti, ktorí nerozlišujú akého príjemcu obdarujú. Altruisti s  finančnými prostriedkami chcú iba pomôcť a poskytnú príspevok bez hlbšieho zamýšľania sa (príspevky „in-group“ aj „out-group“), majú potrebu a chuť pomôcť komukoľvek (Khalil 2003).

Z evolučnej perspektívy, keď sú zdroje nedostatočné, zmena pozornosti na svoju vlastnú skupinu je nevyhnutná na prežitie. Avšak ak sú finančné zdroje prevyšujúce (dostatočné), ľudia môžu pociťovať menej znepokojenia nad ochranou „in-group“ skupiny, a sú viac otvorení pomoci iným, nesúvisiac od ich psychologickej vzdialenosti (Herzenstein & Small 2012).

Psychológovia a filozofi na základe optimálneho prispievania, aby bolo dosiahnuté čo najvyššie sociálne dobro zistili a odporúčajú, že dokonca aj iba malé zmeny v alokovaní príspevkov majú podstatný ekonomický dôsledok na charity (obdarovaných). Nerozlišujú či ide o charity lokálne alebo vzdialené. Mnohými výskumami bolo dokázané (ako uvádzame aj v našom príspevku vyššie), že obdarované sú predovšetkým lokálne charity. Vzdialené charity sa primárne obdarúvajú iba veľmi zriedka, resp. ak sú obdarované vzdialené charity, tak prevažne až sekundárne, po lokálnych charitách. Ľudia pravdepodobnejšie prispejú na vzdialené (globálne/medzinárodné) charity, keď majú silné stotožnenie sa so svetovou komunitou, pretože vnímajú menšie rozdiely medzi „in-group“ a „out-group“ členmi (napr.: záplavy, zemetrasenia...).

Zdroje

1. HARRIS, D., HERRMANN, B., KONTOLEON, A., NEWTON, J., (2014). Is it a norm to favor your own group? Economic Science Association. DOI 10.1007/s10683-014-9417-9.

2. HERZENSTEIN, M., SMALL, D,. (2012) ,"Donating in Recessionary Times: Resource Scarcity, Social Distance, and Charitable Giving", in NA - Advances in Consumer Research Volume 40, eds. Zeynep Gürhan-Canli, Cele Otnes, and Rui (Juliet) Zhu, Duluth, MN : Association for Consumer Research, Pages: 13-17.

3.  KHALIL, E.L., (2003). What is altruism? Journal of Economic Psychology 25 (2004) 97–123. PsycINFO classification: 2360; 2950; 3020.

4. MARKUS, H. R., & KITAYAMA, S. (1991). Culture and the self: Implications for cognition, emotion, and motivation. Psychological Review, 98(2), 224–253.

5. STROMBACH, T., JIN, J., WEBER, B., KENNING, P., SHEIN, Q., MA, Q., KALENSCHER, T,. (2013). Charity Begins at Home: Cultural Differences in Social Discounting and Generosity. Journal of Behavioral Decision Making, J. Behav. Dec. Making, 27: 235–245 (2014). DOI: 10.1002/bdm.1802.

Zdroj obrázku:

https://www.ocregister.com/2018/10/30/charity-begins-at-home/