Ekonomická psychológia FSEV

Dnešná spoločnosť čoraz viac čelí klamstvám a podvodom. Práve nečestnosť predstavuje rozšírený aspekt ľudskej interakcie (Mazar & Ariely, 2006). Dá sa neférovo získať niečo bez morálneho utrpenia? Výskumníci vysvetľujú psychologické náklady nečestnosti.  Zdroj:  http://thedishonestyproject.com/ Thielmann a Hilbig (2019) tvrdia, že rozhodnutie klamať odráža výsledok uvažovania  o potenciálnych výhodách spočívajúcich v potenciálnych nákladoch (inak povedané, sankciách), z ktorých je každá možnosť zvážená pravdepodobnosťou výskytu. Toto tvrdenie naznačuje, že každý človek by mal byť ochotný klamať, pokiaľ mu daná nečestnosť prinesie zisk za prítomnosti nízkych, respektíve nulových sankcií. Psychologické prístupy k nečestnosti tvrdia, že jednotlivci zvažujú nielen potenciálne materiálne náklady na klamstvo, čiže sankcie, ale aj psychologické náklady, pokiaľ ide o ohrozenie morálneho sebapoznania.  Čo odlišuje čestnú osobu od nečestnej? Čestní ľudia majú pevnú vieru vo

Možno ste si všimli, že doteraz boli sociálne siete zaplnené žiadosťami o vyplnenie daňových priznaní. I keď vzhľadom na aktuálnu situáciu prišlo k určitým zmenám v daňových priznaniach, faktom zostáva, že je možné študovať správanie daňovníka. Kľúčové faktory pre platenie daní Nemusíme študovať účtovníctvo ani žiaden ekonomický smer na to, aby sme si prirodzene vedeli domyslieť, že pri platení daní môže rozhodovať u človeka dôvera . V tomto prípade hovoríme o dôvere v inštitúcie. Ak prevláda u daňovníka nedôvera, s väčšou pravdepodobnosťou nebude dodržiavať platenie daní načas. Čo však motivuje daňovníkov k dodržiavaniu včasnej platby, je všeobecná potreba „robiť správnu vec“ . Takáto túžba je považovaná za kľúčový faktor, podnecujúci ľudí k včasnej platbe daní. Potreba robiť správnu vec je akási snaha ľudí vyhovieť, pretože sa domnievajú, že to tak je správne. Nie je za tým strach z trestu, ide len o potrebu zachovať sa správne. Keď už sme pri tých faktoroch, Kelsey a Sch

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, že vlastnícke práva sú dôležité pri for

Tiež ťa učili, že ak chceš uspieť, musíš byť prvý? A čo keby som ti povedala, že ísť práve druhý v poradí je výhodou. V ekonomickej psychológii existuje pojem tzv. „second-mover effect“, vo voľnom preklade efekt druhého v poradí. Second-mover je niekto, kto na trh alebo do hry príde ako druhý v poradí. Dokáže tak odsledovať ako reagujú zákazníci a vyvarovať sa tak chybám, ktorých sa dopustil prvý hráč alebo prvá firma na trhu. No ak by túto výhodu vedeli využiť všetci vo svoj prospech, nechcel by každý byť „ten druhý“? Bühren a Steinberg (2019) sú dvaja páni, ktorí sa rozhodli overiť, do akej miery tu hrajú úlohu psychologické vlastnosti. Urobili tak formou tenisového experimentu založenom na ABBA sekvencii. Po analýze jednotlivých úderov zistili, že hráčovi č.2 (B) sa darilo lepšie ako hráčovi č.1 (A). Prečo je tomu tak, keď mali obaja rovnaký počet úderov? Zistili, že je silným ukazovateľom je miera sebavedomia. Hráčom, u ktorých istili, že majú vyššie sebavedomie sa darilo vý

Naozaj chceme len vyzerať dobre? V dnešnej dobe koluje svetom okrem iných, závažnejších tém aj téma utečencov. Politici s týmto fenoménom intenzívne pracujú aj vo svojich kampaniach. Jedna strana je za prijatie utečencov do našej krajiny, iná zasa proti a poukazuje na negatívne aspekty, ktoré sa s touto skupinou ľudí spájajú.  Zdroj: http://www.documentarytube.com Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré prijali najväčšie množstvo utečencov spomedzi európskych krajín.  Zaujímavé je, že Nemci prijali do konca roka 2015 viac utečencov ako USA v rokoch 2005 - 2015 ( Mishko v, 2016). Aj vďaka tejto migračnej kríze sa ľudia rozdeľujú na dva tábory. Jedni pripisujú utečencom zodpovednosť za negatíva ako je rastúca kriminalita, nezamestnanosť alebo zlý hospodársky rozvoj. Na druhej strane ľudia nepripisujú zodpovednosť utečencom a obviňujú prvú skupinu z xenofóbnych postojov. Keďže je málo známe to, či domáci Nemci skutočne obviňujú utečencov z negatívnych udalostí sa

Poverty identity and preference for challenge:Evidence fromthe U.S.andIndia Predstavte si situáciu, že by ste sa ocitli v dlhodobej finančnej tiesni. Dnes vám napíšem o tom, ako tento dopad finančnej neistoty ovplyvňuje dve skupiny ľudí, ktorí žijú v úplne iných ekonomických podmienkach. Na začiatok si povedzme, čo je to osobná identita: osobnú identitu možno definovať takto – ide o určité spoločenské preferencie u ľudí, ktorú sú formované sociálnymi skupinami, s ktorými sa stotožňujú. To znamená, že osobná a sociálna identita môžu byť definovaná rasou (etnickou príslušnosťou) (Benjamin, Choi, Strickland, 2010). Osobná identita hrá kľúčovú úlohu človeka, pokiaľ ide o rozhodovanie. Kľúčová identita, o ktorej budem dnes písať, je identita chudoby. Predstavím vám dva experimenty, v ktorých bude jasne ukázané, ako sa prejavuje táto kľúčová identita chudoby u ľudí, ktorí zažívajú chronicky pretrvávajúci stav chudoby, alebo v druhom prípade ľudia, ktorí žijú celý život v chudobných

A j napriek odlišnostiam máme jednu vec spoločnú-všetci podvádzame! Nesúhlasíte? Všetci vieme, že podvádzať sa nemá. No aj napriek tomu sme schopní urobiť výnimku a porušiť toto pravidlo, aby sme získali určité výhody, ktoré môžu byť pre nás nákladné. Z psychologického hľadiska sa pri podvádzaní môžeme cítiť nepríjemne, zahanbene, či dokonca môžeme týmto správaním docieliť nalomenie dôvery v ľuďoch, ktorí nám veria (Azar &Applebaum, 2020). Možno si to ani neuvedomujeme, ale s podvádzaním sme začali už v školských laviciach. Neveríte? Určite si spomenieme na to, kedy sme použili papierový ťahák, mobilný telefón alebo sme niekoho počas testu poprosili, aby nám perom vyťukal správnu odpoveď. Na tému podvádzania na základných školách v Izraeli sa pozreli bližšie Azar a Applebaum (2020), ktorí skúmali žiakov 2-6 ročníka v medzinárodnej matematickej súťaži, ktorá zahŕňala dve monitorovania. Prvé monitorovanie predstavovalo vypĺňanie online testu doma. Tí úspešní, prešli do druh

Téma dôchodkov je v dnešnej dobe veľmi často skloňovaná. Potreba zabezpečiť, aby mali ľudia primerané úspory na dôchodok, vyvolalo diskusiu nielen v akademických kruhoch, ale naprieč celou spoločnosťou. Kombinované trendy, týkajúce sa zvýšenia strednej dĺžky života, pracovnej nestability a stálej erózie vládnej podpory dôchodkových plánov, vyvolávajú mnohé obavy, súvisiace so zabezpečením primeraných dôchodkových zdrojov. Dôležitým rozhodnutím, ktoré musia jednotlivci urobiť pri odchode do dôchodku, pokiaľ sporia v 2. pilieri, je to, či anualizovať niektoré zo svojich dlhodobých úspor alebo si zvoliť programový výber nasporených peňazí.                   Zdroj: Freepik Pokrytie rizika dlhovekosti Anuita alebo programový výber? Hlavný rozdiel spočíva v tom, že a nuita je produkt určený na poistenie proti riziku dlhovekosti, vyplácaním mesačného (alebo ročného) dôchodku po zvyšok života dôchodcu. Na druhej strane si môžete zvoliť programový výber , kedy s

Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, prečo je vo svete ešte stále tak veľa ľudí v núdzi, keď toľko známych futbalistov neustále prispieva na charitatívne činnosti? Ich príspevky však nezávisia len od veľkosti zdrojov, ktorými disponujú, ale aj od počtu prítomných darcov a príjemcov. Ak by však mali hráči FC Barcelony zdroje v rovnakej hodnote ako Ronaldo,  ako by ich ovplyvnil v darovaní fakt, že sú minoritou alebo majoritou? E fekt prizerajúceho (bystander effect) sa väčšinou opisuje ako fenomén, pri ktorom prítomnosť iných osôb v kritickej situácií  znižuje pravdepodobnosť, že jednotlivec pomôže. Výskumy sa efektom prizerajúceho zaoberali aj v súvislosti s počtom darcov. Panchanathan, Frankenhuis a Silk (2013) porovnávali v experimente dávanie ľudí -  keď konali samy a keď konali s inými darcami. Výsledky sú v súlade s efektom prizerajúcich a ukazujú, že dávanie ľudí klesalo, keď sa zvyšoval počet darcov.  Ani druhá strana mince sa však výskumom v obla