Za posledných 50 rokov sa rola otca vo
výchove detí aj jeho zapojenie do rodinného života rapídne zmenila. Narastá
počet rozvodov aj počet nemanželských detí a deti sú často vychovávané len
matkou. Našťastie, nie je to vždy tak a stále je veľké množstvo detí,
ktoré vyrastajú v kompletnej rodine (Carlson,
Vanorman, Turner, 2017).
Známe sú nám dve kľúčové investície do
detí a to je čas a peniaze. Otázkou je, koľko peňazí a času
investujú do svojich detí otcovia, ktorí žijú so svojimi deťmi a otcovia,
ktorí so svojimi deťmi nežijú? A aký vplyv má na to výška platu a čas
strávený v práci? Práve na to sa bližšie pozreli Carlson, Vanorman a Turner
(2017).
Jedným zo zistení, na ktoré títo autori
prišli je to, že otcovia, ktorí nežijú so svojimi deťmi, či už kvôli rozvodu
alebo preto, že sa dieťa narodilo mimo manželstva, sa menej zapájajú do výchovy
a menej finančne podporujú deti ako otcovia, ktorí so svojimi deťmi žijú.
Zaujímavým zistením bolo, že u otcov,
ktorí žili so svojimi deťmi bol pracovný čas a priemerný zárobok negatívne
spojený s trávením času s dieťaťom. Čiže čím viac pracujú, tým
menej času strávia s dieťaťom a klesá aj ich angažovanosť vo výchove.
Naopak to bolo u otcov, ktorí nežili
so svojimi deťmi. Vyššie zárobky a platby výživného sú významne spojené s
väčším množstvom času stráveným s dieťaťom. Teda tí, čo platili vyššie výživné
mali väčšiu zodpovednosť za výchovu detí a vyššie zapojenie do výchovy
starostlivosti o dieťa a rovnako to bolo aj v prípade zvýšených
zárobkov (Carlson, Vanorman, Turner, 2017).
Toto všetko platí v prípade, ak otec
výživné platí. No je mnoho prípadov, kedy otec výživné na svoje dieťa neplatí.
Na to, aké dôvody ich k tomu vedú sa zamerali Bloomer, Sipe a Ruedl (2002).
Ako hlavný dôvod spomínali nezamestnanosť, ďalej to bol nízky príjem,
nedostatočný na vyplácanie výživného, zlý vzťah s matkou dieťaťa, obmedzený
prístup k deťom, nové romantické vzťahy, nedôvera vo výdavkové zvyklosti
matky alebo fakt, že matka nepracuje.
Tá nedôvera je obojstranná. Mnohé matky si
myslia, že otec výživné neplatí preto, lebo míňa peniaze na novú partnerku.
Spomínali tiež mnoho prípadov, kedy otcovia pracujú na čierno, aby museli
platiť čo najnižšie výživné. Z tejto nedôvery potom vznikajú konflikty pri
návštevách detí, kedy sa matky vyhýbajú návštevám a vyhovárajú sa na iný
program alebo nevhodný čas pre návštevu, prípadne otcovi, ktorý neplatí výživné
úplne zakážu kontakt s deťmi (Bloomer, Sipe, Ruedl, 2002).
Kim a Mizell (1997) zistili, že otcovia,
ktorí nenarazia na prekážky návštevy, budú s väčšou pravdepodobnosťou platiť
výživné na deti. Na odstránenie konfliktov a prekážok s návštevami Bloomer,
Sipe a Ruedl (2002) odporúčajú matkám, aby sa snažili viac pochopiť
finančné obmedzenia a finančnú záťaž, ktorej otcovia čelia a aby
k nim boli ústretovejšie. Taktiež rodičovské poradenstvo by mohlo pomôcť
odstrániť mylné predstavy o sebe navzájom aj podporovať pozitívne spôsoby interakcie
medzi rodičmi.Kristína Lovasová
Zdroje
Carlson, M. J., Vanorman, A. G., Turner, K. J. (2017).
Fathers investments of money and time across residental context. Journal of
Marriage and the Family, 79, 10-23.
Bloomer, S. R., Sipe, T. A., Ruedl, D., E. (2002). Child
support payment and child visitation: perspectives from nonresident fathers and
resident mothers. The journal of Sociology & Social Welfare. Volume 29,
77-91.
Kim, M., Mizell, L. (1997). Promoting stable, healthy
father-child relations: Formal visitation and noncustodial father involvment
for out-of-wedlock families. Unpublished manuscript, Harvard University in
Cambridge, Messachusetts.
Komentáre
Zverejnenie komentára