Preskočiť na hlavný obsah

Charitatívna výzva


Väčšina ľudí či už bohatí, alebo chudobní majú tendenciu pomáhať druhým. Nie je to vždy len o peniazoch, pomoc sa dá charakterizovať rôzne. Keď už ide o finančnú pomoc, nemusia to byť horibilné čiastky, ale stačí naozaj málo a dokáže sa pomôcť dobrej veci. 


Otázka pre nás znie. Ako bohatstvo formuje odpovede na charitatívne výzvy? Ľudia, ktorí zarábajú viac sú zameraní viac na seba samých. Sú sebestačnejší, dominantnejší, ambicióznejší, rozvíjajú svoje vlastné záujmy, plnia si svoje sny a plne sa sústredia na sebarozvoj. Možno práve vďaka tomuto typu správania majú aj viac peňazí, keďže to navzájom spolu súvisí. Naopak ľudia, ktorí zarábajú menej peňazí sa zameriavajú skôr na spoločenstvá. Radi patria do určitej skupiny, zaujímajú sa o potrebu druhých, sú menej dominantní a viac prispôsobiví. Niekedy sa môže zdať, že sa skrývajú za názormi druhých. Pozrime sa na to zo strany ľudí, ktorí nezarábajú veľa peňazí, ale chcú pomôcť druhým darovaním peňazí na charitu. Darujú napríklad 5€ s cieľom pomôcť, ale sú radi, že môžu darovať niekomu peniaze ako spoločenstvo nie ako jednotlivec, pretože ak sa zapojí do zbierky viac ľudí, pozbiera sa viac peňazí a darujú sa neskôr na dobrú vec vo forme spoločenstva, zvýši sa čiastka a aj tak to splní svoj účel a splní sa aj túžba pomáhať druhým. Menej bohatí ľudia sú radi, ak sa dary dávajú anonymne. Bohatší ľudia sú naopak ochotnejší darovať svoje peniaze ak sa darujú verejne. Ak majú darovať peniaze na charitu, je pre nich prijateľnejšie ak ich darujú samy za seba so svojím osobným cieľom. Keďže sa vnímajú ako nezávislí jedinci a majú na to dostatok prostriedkov, nerobí im problém darovať aj väčšiu sumu peňazí. Podľa týchto zistení by sme vedeli povedať, že rôzne charitatívne organizácie si môžu upraviť svoje slogany podľa toho, koľko peňazí potrebujú a od akej kategórie ľudí. Ak by sa venovali sloganom, ktoré by boli smerované na pomoc zo strany jednotlivcov pravdepodobne by mali väčší zisk, pretože podľa zistení takéto slogany oslovujú bohatších jedincov. Ak by sa venovali sloganom, ktoré oslovujú ľudí celkovo ako spoločenstvo, pravdepodobne by to oslovilo ľudí s menším finančným ohodnotením a mohli by získať menej peňazí. Ak sa na to pozrieme všeobecne je veľmi obdivuhodné, že ľudia či už bohatí alebo chudobní sú ochotní pomáhať, či už anonymne alebo verejne, malou čiastkou alebo väčším množstvom peňazí, individuálne alebo skupinovo. Niektorých ľudí môže motivovať k pomoci druhým to, že sa o tom dozvedia druhí, iných zasa motivuje nezištná pomoc bez toho aby o tom niekto vedel. Veľa darcov motivuje pomáhať druhým osobná skúsenosť s chudobou, nešťastím. Nech sú naše záujmy akékoľvek každá pomoc sa cení a to nielen finančná, každý jeden cent môže pomôcť a doslova zachrániť nie jeden život.

Veronika Lopuchová

Zdroje 

Abele, A. E., & Wojciszke, B. (2007). Agency and communion from the perspective of self versus others. Journal of Personality and Social Psychology, 93(5), 751.

Whillans, A.V., et al., Both selfishness and selflessness start with the self: How wealth shapes responses to charitable appeals, Journal of Experimental Social Psychology (2016), http://dx.doi.org/10.1016/j.jesp.2016.11.009

vhttps://pixabay.com/sk/illustrations/dobrovo%C4%BEn%C3%ADk-ruky-pomoc-farby-2055010/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej