Väčšina ľudí či už bohatí, alebo chudobní majú tendenciu
pomáhať druhým. Nie je to vždy len o peniazoch, pomoc sa dá
charakterizovať rôzne. Keď už ide o finančnú pomoc, nemusia to byť
horibilné čiastky, ale stačí naozaj málo a dokáže sa pomôcť dobrej veci.
Otázka
pre nás znie. Ako bohatstvo formuje odpovede na charitatívne výzvy? Ľudia,
ktorí zarábajú viac sú zameraní viac na seba samých. Sú sebestačnejší,
dominantnejší, ambicióznejší, rozvíjajú svoje vlastné záujmy, plnia si svoje
sny a plne sa sústredia na sebarozvoj. Možno práve vďaka tomuto typu
správania majú aj viac peňazí, keďže to navzájom spolu súvisí. Naopak ľudia,
ktorí zarábajú menej peňazí sa zameriavajú skôr na spoločenstvá. Radi patria do
určitej skupiny, zaujímajú sa o potrebu druhých, sú menej dominantní
a viac prispôsobiví. Niekedy sa môže zdať, že sa skrývajú za názormi
druhých. Pozrime sa na to zo strany ľudí, ktorí nezarábajú veľa peňazí, ale
chcú pomôcť druhým darovaním peňazí na charitu. Darujú napríklad 5€
s cieľom pomôcť, ale sú radi, že môžu darovať niekomu peniaze ako
spoločenstvo nie ako jednotlivec, pretože ak sa zapojí do zbierky viac ľudí,
pozbiera sa viac peňazí a darujú sa neskôr na dobrú vec vo forme
spoločenstva, zvýši sa čiastka a aj tak to splní svoj účel a splní sa
aj túžba pomáhať druhým. Menej bohatí ľudia sú radi, ak sa dary dávajú anonymne.
Bohatší ľudia sú naopak ochotnejší darovať svoje peniaze ak sa darujú verejne.
Ak majú darovať peniaze na charitu, je pre nich prijateľnejšie ak ich darujú
samy za seba so svojím osobným cieľom. Keďže sa vnímajú ako nezávislí jedinci
a majú na to dostatok prostriedkov, nerobí im problém darovať aj väčšiu
sumu peňazí. Podľa týchto zistení by sme vedeli povedať, že rôzne charitatívne
organizácie si môžu upraviť svoje slogany podľa toho, koľko peňazí potrebujú
a od akej kategórie ľudí. Ak by sa venovali sloganom, ktoré by boli
smerované na pomoc zo strany jednotlivcov pravdepodobne by mali väčší zisk, pretože
podľa zistení takéto slogany oslovujú bohatších jedincov. Ak by sa venovali
sloganom, ktoré oslovujú ľudí celkovo ako spoločenstvo, pravdepodobne by to
oslovilo ľudí s menším finančným ohodnotením a mohli by získať menej
peňazí. Ak sa na to pozrieme všeobecne je veľmi obdivuhodné, že ľudia či už
bohatí alebo chudobní sú ochotní pomáhať, či už anonymne alebo verejne, malou
čiastkou alebo väčším množstvom peňazí, individuálne alebo skupinovo.
Niektorých ľudí môže motivovať k pomoci druhým to, že sa o tom
dozvedia druhí, iných zasa motivuje nezištná pomoc bez toho aby o tom
niekto vedel. Veľa darcov motivuje pomáhať druhým osobná skúsenosť
s chudobou, nešťastím. Nech sú naše záujmy akékoľvek každá pomoc sa cení
a to nielen finančná, každý jeden cent môže pomôcť a doslova
zachrániť nie jeden život.
Veronika Lopuchová
Zdroje
Abele, A. E., & Wojciszke, B. (2007). Agency and communion from the perspective of self
versus others. Journal of Personality and Social Psychology, 93(5), 751.
Whillans, A.V., et al., Both selfishness and selflessness start with the self: How wealth shapes responses to charitable
appeals, Journal of Experimental Social Psychology (2016), http://dx.doi.org/10.1016/j.jesp.2016.11.009
Komentáre
Zverejnenie komentára