Preskočiť na hlavný obsah

Charitatívna výzva


Väčšina ľudí či už bohatí, alebo chudobní majú tendenciu pomáhať druhým. Nie je to vždy len o peniazoch, pomoc sa dá charakterizovať rôzne. Keď už ide o finančnú pomoc, nemusia to byť horibilné čiastky, ale stačí naozaj málo a dokáže sa pomôcť dobrej veci. 


Otázka pre nás znie. Ako bohatstvo formuje odpovede na charitatívne výzvy? Ľudia, ktorí zarábajú viac sú zameraní viac na seba samých. Sú sebestačnejší, dominantnejší, ambicióznejší, rozvíjajú svoje vlastné záujmy, plnia si svoje sny a plne sa sústredia na sebarozvoj. Možno práve vďaka tomuto typu správania majú aj viac peňazí, keďže to navzájom spolu súvisí. Naopak ľudia, ktorí zarábajú menej peňazí sa zameriavajú skôr na spoločenstvá. Radi patria do určitej skupiny, zaujímajú sa o potrebu druhých, sú menej dominantní a viac prispôsobiví. Niekedy sa môže zdať, že sa skrývajú za názormi druhých. Pozrime sa na to zo strany ľudí, ktorí nezarábajú veľa peňazí, ale chcú pomôcť druhým darovaním peňazí na charitu. Darujú napríklad 5€ s cieľom pomôcť, ale sú radi, že môžu darovať niekomu peniaze ako spoločenstvo nie ako jednotlivec, pretože ak sa zapojí do zbierky viac ľudí, pozbiera sa viac peňazí a darujú sa neskôr na dobrú vec vo forme spoločenstva, zvýši sa čiastka a aj tak to splní svoj účel a splní sa aj túžba pomáhať druhým. Menej bohatí ľudia sú radi, ak sa dary dávajú anonymne. Bohatší ľudia sú naopak ochotnejší darovať svoje peniaze ak sa darujú verejne. Ak majú darovať peniaze na charitu, je pre nich prijateľnejšie ak ich darujú samy za seba so svojím osobným cieľom. Keďže sa vnímajú ako nezávislí jedinci a majú na to dostatok prostriedkov, nerobí im problém darovať aj väčšiu sumu peňazí. Podľa týchto zistení by sme vedeli povedať, že rôzne charitatívne organizácie si môžu upraviť svoje slogany podľa toho, koľko peňazí potrebujú a od akej kategórie ľudí. Ak by sa venovali sloganom, ktoré by boli smerované na pomoc zo strany jednotlivcov pravdepodobne by mali väčší zisk, pretože podľa zistení takéto slogany oslovujú bohatších jedincov. Ak by sa venovali sloganom, ktoré oslovujú ľudí celkovo ako spoločenstvo, pravdepodobne by to oslovilo ľudí s menším finančným ohodnotením a mohli by získať menej peňazí. Ak sa na to pozrieme všeobecne je veľmi obdivuhodné, že ľudia či už bohatí alebo chudobní sú ochotní pomáhať, či už anonymne alebo verejne, malou čiastkou alebo väčším množstvom peňazí, individuálne alebo skupinovo. Niektorých ľudí môže motivovať k pomoci druhým to, že sa o tom dozvedia druhí, iných zasa motivuje nezištná pomoc bez toho aby o tom niekto vedel. Veľa darcov motivuje pomáhať druhým osobná skúsenosť s chudobou, nešťastím. Nech sú naše záujmy akékoľvek každá pomoc sa cení a to nielen finančná, každý jeden cent môže pomôcť a doslova zachrániť nie jeden život.

Veronika Lopuchová

Zdroje 

Abele, A. E., & Wojciszke, B. (2007). Agency and communion from the perspective of self versus others. Journal of Personality and Social Psychology, 93(5), 751.

Whillans, A.V., et al., Both selfishness and selflessness start with the self: How wealth shapes responses to charitable appeals, Journal of Experimental Social Psychology (2016), http://dx.doi.org/10.1016/j.jesp.2016.11.009


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu