Preskočiť na hlavný obsah

Charitatívna výzva


Väčšina ľudí či už bohatí, alebo chudobní majú tendenciu pomáhať druhým. Nie je to vždy len o peniazoch, pomoc sa dá charakterizovať rôzne. Keď už ide o finančnú pomoc, nemusia to byť horibilné čiastky, ale stačí naozaj málo a dokáže sa pomôcť dobrej veci. 


Otázka pre nás znie. Ako bohatstvo formuje odpovede na charitatívne výzvy? Ľudia, ktorí zarábajú viac sú zameraní viac na seba samých. Sú sebestačnejší, dominantnejší, ambicióznejší, rozvíjajú svoje vlastné záujmy, plnia si svoje sny a plne sa sústredia na sebarozvoj. Možno práve vďaka tomuto typu správania majú aj viac peňazí, keďže to navzájom spolu súvisí. Naopak ľudia, ktorí zarábajú menej peňazí sa zameriavajú skôr na spoločenstvá. Radi patria do určitej skupiny, zaujímajú sa o potrebu druhých, sú menej dominantní a viac prispôsobiví. Niekedy sa môže zdať, že sa skrývajú za názormi druhých. Pozrime sa na to zo strany ľudí, ktorí nezarábajú veľa peňazí, ale chcú pomôcť druhým darovaním peňazí na charitu. Darujú napríklad 5€ s cieľom pomôcť, ale sú radi, že môžu darovať niekomu peniaze ako spoločenstvo nie ako jednotlivec, pretože ak sa zapojí do zbierky viac ľudí, pozbiera sa viac peňazí a darujú sa neskôr na dobrú vec vo forme spoločenstva, zvýši sa čiastka a aj tak to splní svoj účel a splní sa aj túžba pomáhať druhým. Menej bohatí ľudia sú radi, ak sa dary dávajú anonymne. Bohatší ľudia sú naopak ochotnejší darovať svoje peniaze ak sa darujú verejne. Ak majú darovať peniaze na charitu, je pre nich prijateľnejšie ak ich darujú samy za seba so svojím osobným cieľom. Keďže sa vnímajú ako nezávislí jedinci a majú na to dostatok prostriedkov, nerobí im problém darovať aj väčšiu sumu peňazí. Podľa týchto zistení by sme vedeli povedať, že rôzne charitatívne organizácie si môžu upraviť svoje slogany podľa toho, koľko peňazí potrebujú a od akej kategórie ľudí. Ak by sa venovali sloganom, ktoré by boli smerované na pomoc zo strany jednotlivcov pravdepodobne by mali väčší zisk, pretože podľa zistení takéto slogany oslovujú bohatších jedincov. Ak by sa venovali sloganom, ktoré oslovujú ľudí celkovo ako spoločenstvo, pravdepodobne by to oslovilo ľudí s menším finančným ohodnotením a mohli by získať menej peňazí. Ak sa na to pozrieme všeobecne je veľmi obdivuhodné, že ľudia či už bohatí alebo chudobní sú ochotní pomáhať, či už anonymne alebo verejne, malou čiastkou alebo väčším množstvom peňazí, individuálne alebo skupinovo. Niektorých ľudí môže motivovať k pomoci druhým to, že sa o tom dozvedia druhí, iných zasa motivuje nezištná pomoc bez toho aby o tom niekto vedel. Veľa darcov motivuje pomáhať druhým osobná skúsenosť s chudobou, nešťastím. Nech sú naše záujmy akékoľvek každá pomoc sa cení a to nielen finančná, každý jeden cent môže pomôcť a doslova zachrániť nie jeden život.

Veronika Lopuchová

Zdroje 

Abele, A. E., & Wojciszke, B. (2007). Agency and communion from the perspective of self versus others. Journal of Personality and Social Psychology, 93(5), 751.

Whillans, A.V., et al., Both selfishness and selflessness start with the self: How wealth shapes responses to charitable appeals, Journal of Experimental Social Psychology (2016), http://dx.doi.org/10.1016/j.jesp.2016.11.009

vhttps://pixabay.com/sk/illustrations/dobrovo%C4%BEn%C3%ADk-ruky-pomoc-farby-2055010/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej