Preskočiť na hlavný obsah

Dá sa šťastie kúpiť za peniaze?


Dá sa šťastie kúpiť za peniaze?

Určite ste už niekedy použili výroky ako: „Hlavne, že sme zdraví!“ alebo „sranda musí byť, aj keby na chleba nebolo.“ Tieto, už doslova ľudové výroky, poukazujú na dôležitosť iných, nemateriálnych vecí v živote, ktoré sú dôležitejšie ako majetok.

Avšak ruku na srdce, kto z nás si nikdy nepredstavoval samého seba, ako sedí pri bazéne s vyloženými nohami, okolo neho pobehuje služobníctvo a on si len tak popíja svoje výborné vychladené Cuba libre v jeho letnom sídle v Dominikánskej republike. Úžasná predstava však? To by vám ale asi pravdepodobne museli rásť peniaze na stromoch. Poviem vám však tajomstvo: bohatí ľudia pracujú! Niektorí si dokonca celé svoje bohatstvo vybudovali od nuly. 
Výskumníci Powdthavee a kol. (2017) sa rozhodli si posvietiť na to, ako horné 1% ľudí z populácie rôznych krajín hodnotí svoju životnú spokojnosť. Aby si boli istí svojimi výsledkami vybrali okolo 1000 participantov zo 150 krajín sveta, ktorí odpovedali v dotazníku na otázky týkajúce sa ich spokojnosťou so životom v závislosti od ich finančných príjmov.

Čo zistili? Je pravda, že horné 1% obyvateľov s najvyššími príjmami uviedlo, že sa cítia so svojím životom spokojní, avšak neplatilo to celosvetovo. Výskumníci objavili rozdiely medzi Američanmi a Európanmi. Tieto rozdiely vychádzali z ich rozdielnych prístupov k životu. O Amerike sa hovorí, že je krajinou neobmedzených možností a tak ju berú aj jej obyvatelia. Keď si splnia svoj „americký sen“, vedia si svoj nadobudnutý majetok primerane užiť, čo sa však o Európanoch povedať nedá. Tí v dotazníkoch uvádzali, že svoj život hodnotia o dosť hektickejšie a kvôli tomu, aby si udržali svoj status a príjem musia vynaložiť každý deň veľké úsilie a preto sa cítia pod väčším tlakom.
Na podobnú problematiku sa pozreli aj Clark a kol. (2008) ktorí vo svojej štúdii spomenuli aj zaujímavý fakt, že životná spokojnosť môže súvisieť aj geografickou lokalizáciou. Tvrdia, že chudobnejší ľudia boli spokojnejší ak žili v teplých a slnkom zaliatych krajinách v porovnaní s bohatými ľuďmi ktorý žili v chladnom podnebnom pásme.
A preto nezúfajme! Zdá sa, že platí staré známe: „Najlepšie veci sú zadarmo.“ Tak si skúsme nájsť niečo, čo nás urobí naozaj šťastným a vôbec to nemusí byť veľký majetok.
           
                                                                                              


                                   Miriam Zacharová

Zdroje

Powdthavee, N., Burkhauser, R. V., & Neve, J. D. (2017). Top incomes and human well-being: Evidence from the Gallup World Poll. Journal of Economic Psychology,62, 246-257. doi:10.1016/j.joep.2017.07.006

Clark, A. E., Frijters, P., & Shields, M. A. (2008). Relative Income, Happiness, and Utility: An Explanation for the Easterlin Paradox and Other Puzzles. Journal of Economic Literature, 46(1), 95-144. doi:10.1257/jel.46.1.95

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej