Preskočiť na hlavný obsah

Dá sa šťastie kúpiť za peniaze?


Dá sa šťastie kúpiť za peniaze?

Určite ste už niekedy použili výroky ako: „Hlavne, že sme zdraví!“ alebo „sranda musí byť, aj keby na chleba nebolo.“ Tieto, už doslova ľudové výroky, poukazujú na dôležitosť iných, nemateriálnych vecí v živote, ktoré sú dôležitejšie ako majetok.

Avšak ruku na srdce, kto z nás si nikdy nepredstavoval samého seba, ako sedí pri bazéne s vyloženými nohami, okolo neho pobehuje služobníctvo a on si len tak popíja svoje výborné vychladené Cuba libre v jeho letnom sídle v Dominikánskej republike. Úžasná predstava však? To by vám ale asi pravdepodobne museli rásť peniaze na stromoch. Poviem vám však tajomstvo: bohatí ľudia pracujú! Niektorí si dokonca celé svoje bohatstvo vybudovali od nuly. 
Výskumníci Powdthavee a kol. (2017) sa rozhodli si posvietiť na to, ako horné 1% ľudí z populácie rôznych krajín hodnotí svoju životnú spokojnosť. Aby si boli istí svojimi výsledkami vybrali okolo 1000 participantov zo 150 krajín sveta, ktorí odpovedali v dotazníku na otázky týkajúce sa ich spokojnosťou so životom v závislosti od ich finančných príjmov.

Čo zistili? Je pravda, že horné 1% obyvateľov s najvyššími príjmami uviedlo, že sa cítia so svojím životom spokojní, avšak neplatilo to celosvetovo. Výskumníci objavili rozdiely medzi Američanmi a Európanmi. Tieto rozdiely vychádzali z ich rozdielnych prístupov k životu. O Amerike sa hovorí, že je krajinou neobmedzených možností a tak ju berú aj jej obyvatelia. Keď si splnia svoj „americký sen“, vedia si svoj nadobudnutý majetok primerane užiť, čo sa však o Európanoch povedať nedá. Tí v dotazníkoch uvádzali, že svoj život hodnotia o dosť hektickejšie a kvôli tomu, aby si udržali svoj status a príjem musia vynaložiť každý deň veľké úsilie a preto sa cítia pod väčším tlakom.
Na podobnú problematiku sa pozreli aj Clark a kol. (2008) ktorí vo svojej štúdii spomenuli aj zaujímavý fakt, že životná spokojnosť môže súvisieť aj geografickou lokalizáciou. Tvrdia, že chudobnejší ľudia boli spokojnejší ak žili v teplých a slnkom zaliatych krajinách v porovnaní s bohatými ľuďmi ktorý žili v chladnom podnebnom pásme.
A preto nezúfajme! Zdá sa, že platí staré známe: „Najlepšie veci sú zadarmo.“ Tak si skúsme nájsť niečo, čo nás urobí naozaj šťastným a vôbec to nemusí byť veľký majetok.
           
                                                                                              


                                   Miriam Zacharová

Zdroje

Powdthavee, N., Burkhauser, R. V., & Neve, J. D. (2017). Top incomes and human well-being: Evidence from the Gallup World Poll. Journal of Economic Psychology,62, 246-257. doi:10.1016/j.joep.2017.07.006

Clark, A. E., Frijters, P., & Shields, M. A. (2008). Relative Income, Happiness, and Utility: An Explanation for the Easterlin Paradox and Other Puzzles. Journal of Economic Literature, 46(1), 95-144. doi:10.1257/jel.46.1.95

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej