Preskočiť na hlavný obsah

Dá sa šťastie kúpiť za peniaze?


Dá sa šťastie kúpiť za peniaze?

Určite ste už niekedy použili výroky ako: „Hlavne, že sme zdraví!“ alebo „sranda musí byť, aj keby na chleba nebolo.“ Tieto, už doslova ľudové výroky, poukazujú na dôležitosť iných, nemateriálnych vecí v živote, ktoré sú dôležitejšie ako majetok.

Avšak ruku na srdce, kto z nás si nikdy nepredstavoval samého seba, ako sedí pri bazéne s vyloženými nohami, okolo neho pobehuje služobníctvo a on si len tak popíja svoje výborné vychladené Cuba libre v jeho letnom sídle v Dominikánskej republike. Úžasná predstava však? To by vám ale asi pravdepodobne museli rásť peniaze na stromoch. Poviem vám však tajomstvo: bohatí ľudia pracujú! Niektorí si dokonca celé svoje bohatstvo vybudovali od nuly. 
Výskumníci Powdthavee a kol. (2017) sa rozhodli si posvietiť na to, ako horné 1% ľudí z populácie rôznych krajín hodnotí svoju životnú spokojnosť. Aby si boli istí svojimi výsledkami vybrali okolo 1000 participantov zo 150 krajín sveta, ktorí odpovedali v dotazníku na otázky týkajúce sa ich spokojnosťou so životom v závislosti od ich finančných príjmov.

Čo zistili? Je pravda, že horné 1% obyvateľov s najvyššími príjmami uviedlo, že sa cítia so svojím životom spokojní, avšak neplatilo to celosvetovo. Výskumníci objavili rozdiely medzi Američanmi a Európanmi. Tieto rozdiely vychádzali z ich rozdielnych prístupov k životu. O Amerike sa hovorí, že je krajinou neobmedzených možností a tak ju berú aj jej obyvatelia. Keď si splnia svoj „americký sen“, vedia si svoj nadobudnutý majetok primerane užiť, čo sa však o Európanoch povedať nedá. Tí v dotazníkoch uvádzali, že svoj život hodnotia o dosť hektickejšie a kvôli tomu, aby si udržali svoj status a príjem musia vynaložiť každý deň veľké úsilie a preto sa cítia pod väčším tlakom.
Na podobnú problematiku sa pozreli aj Clark a kol. (2008) ktorí vo svojej štúdii spomenuli aj zaujímavý fakt, že životná spokojnosť môže súvisieť aj geografickou lokalizáciou. Tvrdia, že chudobnejší ľudia boli spokojnejší ak žili v teplých a slnkom zaliatych krajinách v porovnaní s bohatými ľuďmi ktorý žili v chladnom podnebnom pásme.
A preto nezúfajme! Zdá sa, že platí staré známe: „Najlepšie veci sú zadarmo.“ Tak si skúsme nájsť niečo, čo nás urobí naozaj šťastným a vôbec to nemusí byť veľký majetok.
           
                                                                                              


                                   Miriam Zacharová

Zdroje

Powdthavee, N., Burkhauser, R. V., & Neve, J. D. (2017). Top incomes and human well-being: Evidence from the Gallup World Poll. Journal of Economic Psychology,62, 246-257. doi:10.1016/j.joep.2017.07.006

Clark, A. E., Frijters, P., & Shields, M. A. (2008). Relative Income, Happiness, and Utility: An Explanation for the Easterlin Paradox and Other Puzzles. Journal of Economic Literature, 46(1), 95-144. doi:10.1257/jel.46.1.95

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala od...

PENIAZE HÝBU SVETOM...?

Peniaze.  Pre niekoho symbol moci, prestíže, pre iného sú koreňom všetkého zla. Ľudia si uvedomujú krehkosť života a nevyhnutnosť konečnej smrti. Mení sa  pohľad ľudí na hodnotu peňazí, ak si uvedomujú bezprostrednú smrť? Sú symbolom nesmrteľnosti? Teória manažmentu terorizmu naznačuje, že úzkosť a strach zo smrti sú utlmené v peniazoch. V dnešnom svete si môžeme za peniaze kúpiť takmer všetko. Dokážu manipulovať realitu, môžu pomôcť ľuďom prekonávať strach zo smrti a poskytnúť im doslovnú ochranu. Bohatí ľudia si kupujú bodyguardov, nepriestrelné sklá, ba dokonca aj zdravotnú starostlivosť. Ľudia šetria a utrácajú peniaze z rôznych dôvodov. Nielen výdavky, ale aj šetrené peniaze môžu fungovať ako existenčná vyrovnávacia pamäť a chrániť ľudí pred úzkosťou smrti. Nápadná konzumácia i úspora pomáha ľuďom vyrovnať sa so strachom zo smrti. Účastníci štúdií, ktoré sa venujú tejto problematike,  boli požiadaní, aby si predstavi...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...