Preskočiť na hlavný obsah

Dá sa šťastie kúpiť za peniaze?


Dá sa šťastie kúpiť za peniaze?

Určite ste už niekedy použili výroky ako: „Hlavne, že sme zdraví!“ alebo „sranda musí byť, aj keby na chleba nebolo.“ Tieto, už doslova ľudové výroky, poukazujú na dôležitosť iných, nemateriálnych vecí v živote, ktoré sú dôležitejšie ako majetok.

Avšak ruku na srdce, kto z nás si nikdy nepredstavoval samého seba, ako sedí pri bazéne s vyloženými nohami, okolo neho pobehuje služobníctvo a on si len tak popíja svoje výborné vychladené Cuba libre v jeho letnom sídle v Dominikánskej republike. Úžasná predstava však? To by vám ale asi pravdepodobne museli rásť peniaze na stromoch. Poviem vám však tajomstvo: bohatí ľudia pracujú! Niektorí si dokonca celé svoje bohatstvo vybudovali od nuly. 
Výskumníci Powdthavee a kol. (2017) sa rozhodli si posvietiť na to, ako horné 1% ľudí z populácie rôznych krajín hodnotí svoju životnú spokojnosť. Aby si boli istí svojimi výsledkami vybrali okolo 1000 participantov zo 150 krajín sveta, ktorí odpovedali v dotazníku na otázky týkajúce sa ich spokojnosťou so životom v závislosti od ich finančných príjmov.

Čo zistili? Je pravda, že horné 1% obyvateľov s najvyššími príjmami uviedlo, že sa cítia so svojím životom spokojní, avšak neplatilo to celosvetovo. Výskumníci objavili rozdiely medzi Američanmi a Európanmi. Tieto rozdiely vychádzali z ich rozdielnych prístupov k životu. O Amerike sa hovorí, že je krajinou neobmedzených možností a tak ju berú aj jej obyvatelia. Keď si splnia svoj „americký sen“, vedia si svoj nadobudnutý majetok primerane užiť, čo sa však o Európanoch povedať nedá. Tí v dotazníkoch uvádzali, že svoj život hodnotia o dosť hektickejšie a kvôli tomu, aby si udržali svoj status a príjem musia vynaložiť každý deň veľké úsilie a preto sa cítia pod väčším tlakom.
Na podobnú problematiku sa pozreli aj Clark a kol. (2008) ktorí vo svojej štúdii spomenuli aj zaujímavý fakt, že životná spokojnosť môže súvisieť aj geografickou lokalizáciou. Tvrdia, že chudobnejší ľudia boli spokojnejší ak žili v teplých a slnkom zaliatych krajinách v porovnaní s bohatými ľuďmi ktorý žili v chladnom podnebnom pásme.
A preto nezúfajme! Zdá sa, že platí staré známe: „Najlepšie veci sú zadarmo.“ Tak si skúsme nájsť niečo, čo nás urobí naozaj šťastným a vôbec to nemusí byť veľký majetok.
           
                                                                                              


                                   Miriam Zacharová

Zdroje

Powdthavee, N., Burkhauser, R. V., & Neve, J. D. (2017). Top incomes and human well-being: Evidence from the Gallup World Poll. Journal of Economic Psychology,62, 246-257. doi:10.1016/j.joep.2017.07.006

Clark, A. E., Frijters, P., & Shields, M. A. (2008). Relative Income, Happiness, and Utility: An Explanation for the Easterlin Paradox and Other Puzzles. Journal of Economic Literature, 46(1), 95-144. doi:10.1257/jel.46.1.95

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...