Ekonomická psychológia FSEV

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako porovnávanie sa s ostatnými ovplyvňuje váš výkon? Ste si vedomí vlastnej hodnoty? Dostávate spätné väzby za odvedenú prácu? Alebo len ticho pretrpíte čas v robote a výška vašej mzdy sa nemení? Nad takýmito otázkami sa pravdepodobne zamysleli Bram Cadsby, Song, Engle-Warnick a Fang (2019) pred tým ako vypracovali štúdiu „Invoking social comparison to improve performance by ranking employees: The moderating effects of public ranking, rank pay, and individual risk attitude“. Zaoberajú sa v nej vyvolávaním sociálneho porovnania na zlepšenie výkonu. Teória sociálneho porovnávania z 1954, hovorí o vrodenej snahe ľudí hodnotiť seba, veľakrát v porovnaní s ostatnými a následne tým dosiahnuť lepší výkon (Festinger, in Masaryk, 2013 ). Autori pracovali s tromi regulátormi. Prvým bolo verejné hodnotenie skúmané v kontexte s fixným platom, ktoré vychádzalo zo štúdie   Hannanovej, McPheeh, Newmana a Tafkova (2013). Pojednávali v nej o pozitívnych účink

        Otázka, prečo ľudia porušujú pravidlá, vždy priťahovala pozornosť ľudí a výskumníkov. V dnešnej dobe môžeme všetci zhodnotiť, že až príliš často sa na titulkách objavuje ďalší príklad nečestnosti, podvodu alebo klamstiev, či už ide o politiku, športovca využívajúceho doping alebo známu osobnosť odsúdenú za daňové úniky. Vo všetkých týchto prípadoch prináša porušenie pravidiel značné výhody pre jednotlivca. Povedzme si pravdu, v skutočnosti si väčšina z nás vie spomenúť na príklad, keď sme pravidlá otočili vo svoj vlastný prospech. Na základe toho môžeme čiastočne naznačiť že tendencia porušovania pravidiel sa nachádza vo väčšine z nás, no býva však ovplyvňovaná viacerými faktormi.  Pri rozhodovaní sme motivovaní najmä morálnymi úvahami (Shalvi a kol., 2011) ale zároveň veľkým presvedčením býva aj  motivácia vo forme finančnej odmeny (Pfister et all., 2019) na základe čoho u jednotlivcov následne vznikajú vnútorne rozpory konania. V súlade s očakávaným úžitkom predstavujú na

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

Autor: Yas Jalali Tento príspevok sa zaoberá charitatívnym správaním osôb a poukazuje prečo sú ľudia viac ochotní prispievať na miestne (lokálne) charity skôr, ako na zahraničné alebo vzdialené charity. Čo by ste urobili Vy? Pomohli by ste skôr domácej alebo zahraničnej charite? Myslíte, že rozhodovanie je ovplyvnené rôznymi kultúrnymi a sociálnymi aspektami? Ako to súvisí s ekonomickou situáciou prispievateľov? Domáce vs. zahraničné príspevky Prispievanie je jednou časťou správania emocionálnej psychológie a individuálnej prirodzenosti. Výskumníci dokázali, že je viac tendencia prispievať na lokálne charity ako tie, ktoré sú vzdialené. Toto môže súvisieť s psychologickým pocitom, že ľudia sú viac nápomocní a podporujú tých, ku ktorým pociťujú istú blízkosť. Máme tendenciu byť ochotní podeliť sa o tovary a zdroje s ľuďmi, ku ktorým pociťujeme blízkosť, ako o ktorých sa nezaujímame. Hodnota príspevkov v sociálnom prostredí závisí od toho, ako sa subjekt organizuje (angažuj

Zamýšlali ste sa niekedy nad tým, ako veľmi vás ovplyvňuje vaša nálada? Každý z nás má dni, kedy je nabitý optimizmom a má pocit, že mu patrí svet. Naopak sú dni, ked ledva vylezieme z postele a všetko vidíme sivo a upršane. To, či je naša nálada pozitívna alebo negatívna môže ovplyvniť dokonca aj niečo tak zásadné ako čestnosť. Máme väčšiu tendenciu podvádzať keď sme optimisticky naladení? Túto otázku si položili aj vedci Siniver a Yaniv (2019),   ktorí na túto tému zrealizovali výskum so študentmi druhého ročníka ekonómie. Polovici študentov bola odprezentované dobrá správa a polovici študentov naopak vedenie oznámilo správu negatívnu. Následne bolo študentom ponúknuté sa zúčastniť úlohy, pri ktorej si mohli privirobiť. Čím väčšie číslo hodili na kocke, tým viac peňazí dostali. Vráťme sa teraz všetci na sekundu sami k sebe a odpovedzme si na otázku: “Povedal/a by som reálnu hodnotu, ktorú som kockou hodila? Alebo by som si výsledok nadhodnotil/a a zarobil/a si viac?” Študenti vo

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu. Ich výsledky