KOMU SA NELENÍ ZVÁŽIŤ INÉ MOŽNOSTI, TOMU SA ZELENÍ V PEŇAŽENKE

Jedným z hriechov (nielen) finančného rozhodovania je držať sa zubami-nechtami pôvodnej možnosti, hoci sú v ponuke iné, lepšie. Ľudia napríklad ostávajú verní svojej banke, hoci im iné banky ponúkajú výhodnejšie podmienky. Dôvodov je niekoľko. Nadhodnocujeme služby a produkty, ktoré využívame a vlastníme. Obávame sa, že budeme zmenu ľutovať. Zároveň sme leniví premýšľať, a to bez ohľadu na výšku nášho IQ (Stanovich, 2009).

A čo finančníci - podliehajú i tí omylom v rozhodovaní? Sériou experimentov (Kostovičová a kol., 2017) sme prišli k odpovedi: ako kedy. Vedomosti a skúsenosti vo finančnej doméne robia ľudí imúnnymi voči niektorým nástrahám - napríklad sa nenechajú ovplyvniť formuláciou informácií. Čo sa však týka prednastavenej možnosti, nie sú výnimkou. Takmer polovica z nich sa rozhodla zotrvať pri pôvodnej investícii, hoci boli všetky ostatné výhodnejšie.

Uprednostňovaniu pôvodnej, nevýhodnej alternatívy pomáha predchádzať takzvaná “mentálna simulácia”. Ide o zvažovanie rôzneho vývoja udalostí, teda “čo by bolo keby”. Na obrázku vidíme, že bronzový medailista je spokojnejší než strieborný. Prvý z nich si totiž predstavuje, že situácia mohla dopadnúť horšie (chýbalo málo a nestál by na stupni víťazov), zatiaľ čo druhý uvažuje o lepšom závere (chýbalo málo a vyhral by).

Mentálna simulácia
(Prevzaté z “Why bronze medallists are happier than silver winners” od D. Chan, Október 2014)

Mentálne simulovať vieme aj do budúcnosti, nielen do minulosti. V praxi to môže vyzerať tak, že si človek predstaví najhorší scenár, k akému môže dôjsť (strata veľkej časti investícií) a zváži kroky, ako mu predísť. Túto stratégiu používa veľa úspešných firiem. V prípade nášho experimentu klesla preferencia pôvodnej, nevýhodnej investičnej možnosti na 15%.

Chybné finančné voľby majú závažné dôsledky: nevhodné odporúčania poradcov a analytikov znižujú prosperovanie jednotlivcov a organizácií, nedostatočná finančná príprava na dôchodok zaťaží ekonomicky aktívnu populáciu, a podobne. Cieľom je preto rozvoj racionálneho a kritického myslenia, k čomu - dúfame - dopomôže aj tento blog. Prispievať doň budú študentky a študenti Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, ktorí aktuálne navštevujú kurz Ekonomickej psychológie.

Lenka Kostovičová

Autorka vedie kurz Ekonomickej psychológie na Ústave aplikovanej psychológie FSEV UK

Referencie

Kostovičová, L., Dudeková, K., &, Konečný, M. (2017). Efekt formulácie, kontextu, primingu a iracionálnych presvedčení na posudzovanie a rozhodovanie finančných profesionálov. In P. Halama (Ed.), Rozhodovanie profesionálov. Procesuálne, osobnostné a sociálne aspekty (pp. 39–57). Bratislava: ÚEP CSPV SAV.

Stanovich, K. E. (2009). Rational and irrational thought: The thinking that IQ tests miss. Scientific American, 20(6), 34–39.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu. Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka. Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným

Čítať ďalej

Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu