Preskočiť na hlavný obsah

KOMU SA NELENÍ ZVÁŽIŤ INÉ MOŽNOSTI, TOMU SA ZELENÍ V PEŇAŽENKE


Jedným z hriechov (nielen) finančného rozhodovania je držať sa zubami-nechtami pôvodnej možnosti, hoci sú v ponuke iné, lepšie. Ľudia napríklad ostávajú verní svojej banke, hoci im iné banky ponúkajú výhodnejšie podmienky. Dôvodov je niekoľko. Nadhodnocujeme služby a produkty, ktoré využívame a vlastníme. Obávame sa, že budeme zmenu ľutovať. Zároveň sme leniví premýšľať, a to bez ohľadu na výšku nášho IQ (Stanovich, 2009). 

A čo finančníci - podliehajú i tí omylom v rozhodovaní? Sériou experimentov (Kostovičová a kol., 2017) sme prišli k odpovedi: ako kedy. Vedomosti a skúsenosti vo finančnej doméne robia ľudí imúnnymi voči niektorým nástrahám - napríklad sa nenechajú ovplyvniť formuláciou informácií. Čo sa však týka prednastavenej možnosti, nie sú výnimkou. Takmer polovica z nich sa rozhodla zotrvať pri pôvodnej investícii, hoci boli všetky ostatné výhodnejšie.

Uprednostňovaniu pôvodnej, nevýhodnej alternatívy pomáha predchádzať takzvaná “mentálna simulácia”. Ide o zvažovanie rôzneho vývoja udalostí, teda “čo by bolo keby”. Na obrázku vidíme, že bronzový medailista je spokojnejší než strieborný. Prvý z nich si totiž predstavuje, že situácia mohla dopadnúť horšie (chýbalo málo a nestál by na stupni víťazov), zatiaľ čo druhý uvažuje o lepšom závere (chýbalo málo a vyhral by). 

Mentálna simulácia
(Prevzaté z “Why bronze medallists are happier than silver winners” od D. Chan, Október 2014) 

Mentálne simulovať vieme aj do budúcnosti, nielen do minulosti. V praxi to môže vyzerať tak, že si človek predstaví najhorší scenár, k akému môže dôjsť (strata veľkej časti investícií) a zváži kroky, ako mu predísť. Túto stratégiu používa veľa úspešných firiem. V prípade nášho experimentu klesla preferencia pôvodnej, nevýhodnej investičnej možnosti na 15%. 

Chybné finančné voľby majú závažné dôsledky: nevhodné odporúčania poradcov a analytikov znižujú prosperovanie jednotlivcov a organizácií, nedostatočná finančná príprava na dôchodok zaťaží ekonomicky aktívnu populáciu, a podobne. Cieľom je preto rozvoj racionálneho a kritického myslenia, k čomu - dúfame - dopomôže aj tento blog. Prispievať doň budú študentky a študenti Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, ktorí aktuálne navštevujú kurz Ekonomickej psychológie. 

Lenka Kostovičová 
Autorka vedie kurz Ekonomickej psychológie na Ústave aplikovanej psychológie FSEV UK 

Referencie 

Kostovičová, L., Dudeková, K., &, Konečný, M. (2017). Efekt formulácie, kontextu, primingu a iracionálnych presvedčení na posudzovanie a rozhodovanie finančných profesionálov. In P. Halama (Ed.), Rozhodovanie profesionálov. Procesuálne, osobnostné a sociálne aspekty (pp. 39–57). Bratislava: ÚEP CSPV SAV. 

Stanovich, K. E. (2009). Rational and irrational thought: The thinking that IQ tests miss. Scientific American, 20(6), 34–39.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...