Preskočiť na hlavný obsah

KOMU SA NELENÍ ZVÁŽIŤ INÉ MOŽNOSTI, TOMU SA ZELENÍ V PEŇAŽENKE


Jedným z hriechov (nielen) finančného rozhodovania je držať sa zubami-nechtami pôvodnej možnosti, hoci sú v ponuke iné, lepšie. Ľudia napríklad ostávajú verní svojej banke, hoci im iné banky ponúkajú výhodnejšie podmienky. Dôvodov je niekoľko. Nadhodnocujeme služby a produkty, ktoré využívame a vlastníme. Obávame sa, že budeme zmenu ľutovať. Zároveň sme leniví premýšľať, a to bez ohľadu na výšku nášho IQ (Stanovich, 2009). 

A čo finančníci - podliehajú i tí omylom v rozhodovaní? Sériou experimentov (Kostovičová a kol., 2017) sme prišli k odpovedi: ako kedy. Vedomosti a skúsenosti vo finančnej doméne robia ľudí imúnnymi voči niektorým nástrahám - napríklad sa nenechajú ovplyvniť formuláciou informácií. Čo sa však týka prednastavenej možnosti, nie sú výnimkou. Takmer polovica z nich sa rozhodla zotrvať pri pôvodnej investícii, hoci boli všetky ostatné výhodnejšie.

Uprednostňovaniu pôvodnej, nevýhodnej alternatívy pomáha predchádzať takzvaná “mentálna simulácia”. Ide o zvažovanie rôzneho vývoja udalostí, teda “čo by bolo keby”. Na obrázku vidíme, že bronzový medailista je spokojnejší než strieborný. Prvý z nich si totiž predstavuje, že situácia mohla dopadnúť horšie (chýbalo málo a nestál by na stupni víťazov), zatiaľ čo druhý uvažuje o lepšom závere (chýbalo málo a vyhral by). 

Mentálna simulácia
(Prevzaté z “Why bronze medallists are happier than silver winners” od D. Chan, Október 2014) 

Mentálne simulovať vieme aj do budúcnosti, nielen do minulosti. V praxi to môže vyzerať tak, že si človek predstaví najhorší scenár, k akému môže dôjsť (strata veľkej časti investícií) a zváži kroky, ako mu predísť. Túto stratégiu používa veľa úspešných firiem. V prípade nášho experimentu klesla preferencia pôvodnej, nevýhodnej investičnej možnosti na 15%. 

Chybné finančné voľby majú závažné dôsledky: nevhodné odporúčania poradcov a analytikov znižujú prosperovanie jednotlivcov a organizácií, nedostatočná finančná príprava na dôchodok zaťaží ekonomicky aktívnu populáciu, a podobne. Cieľom je preto rozvoj racionálneho a kritického myslenia, k čomu - dúfame - dopomôže aj tento blog. Prispievať doň budú študentky a študenti Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, ktorí aktuálne navštevujú kurz Ekonomickej psychológie. 

Lenka Kostovičová 
Autorka vedie kurz Ekonomickej psychológie na Ústave aplikovanej psychológie FSEV UK 

Referencie 

Kostovičová, L., Dudeková, K., &, Konečný, M. (2017). Efekt formulácie, kontextu, primingu a iracionálnych presvedčení na posudzovanie a rozhodovanie finančných profesionálov. In P. Halama (Ed.), Rozhodovanie profesionálov. Procesuálne, osobnostné a sociálne aspekty (pp. 39–57). Bratislava: ÚEP CSPV SAV. 

Stanovich, K. E. (2009). Rational and irrational thought: The thinking that IQ tests miss. Scientific American, 20(6), 34–39.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?

Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva. Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváci...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej