Ekonomická psychológia FSEV

D á sa šťastie kúpiť za peniaze? Určite ste už niekedy použili výroky ako: „Hlavne, že sme zdraví!“ alebo „sranda musí byť, aj keby na chleba nebolo.“ Tieto, už doslova ľudové výroky, poukazujú na dôležitosť iných, nemateriálnych vecí v živote, ktoré sú dôležitejšie ako majetok. Avšak ruku na srdce, kto z nás si nikdy nepredstavoval samého seba, ako sedí pri bazéne s vyloženými nohami, okolo neho pobehuje služobníctvo a on si len tak popíja svoje výborné vychladené Cuba libre v jeho letnom sídle v Dominikánskej republike. Úžasná predstava však? To by vám ale asi pravdepodobne museli rásť peniaze na stromoch. Poviem vám však tajomstvo: bohatí ľudia pracujú! Niektorí si dokonca celé svoje bohatstvo vybudovali od nuly.  Výskumníci Powdthavee a kol. (2017) sa rozhodli si posvietiť na to, ako horné 1% ľudí z populácie rôznych krajín hodnotí svoju životnú spokojnosť. Aby si boli istí svojimi výsledkami vybrali okolo 1000 participantov zo 150 krajín sveta, ktorí odpove

Väčšina ľudí či už bohatí, alebo chudobní majú tendenciu pomáhať druhým. Nie je to vždy len o peniazoch, pomoc sa dá charakterizovať rôzne. Keď už ide o finančnú pomoc, nemusia to byť horibilné čiastky, ale stačí naozaj málo a dokáže sa pomôcť dobrej veci.  Otázka pre nás znie. Ako bohatstvo formuje odpovede na charitatívne výzvy? Ľudia, ktorí zarábajú viac sú zameraní viac na seba samých. Sú sebestačnejší, dominantnejší, ambicióznejší, rozvíjajú svoje v lastné záujmy, plnia si svoje sny a plne sa sústredia na sebarozvoj . Možno práve vďaka tomuto typu správania majú aj viac peňazí, keďže to navzájom spolu súvisí. Naopak ľudia, ktorí zarábajú menej peňazí sa zameriavajú skôr na spoločenstvá . Radi patria do určitej skupiny, zaujímajú sa o potrebu druhých, sú menej dominantní a viac prispôsobiví. Niekedy sa môže zdať, že sa skrývajú za názormi druhých. Pozrime sa na to zo strany ľudí, ktorí nezarábajú veľa peňazí, ale chcú pomôcť druhým darovaním peňazí na charitu. Darujú na

Za posledných 50 rokov sa rola otca vo výchove detí aj jeho zapojenie do rodinného života rapídne zmenila. Narastá počet rozvodov aj počet nemanželských detí a deti sú často vychovávané len matkou. Našťastie, nie je to vždy tak a stále je veľké množstvo detí, ktoré vyrastajú v kompletnej rodine (Carlson, Vanorman, Turner, 2017). Známe sú nám dve kľúčové investície do detí a to je čas a peniaze . Otázkou je, koľko peňazí a času investujú do svojich detí otcovia, ktorí žijú so svojimi deťmi a otcovia, ktorí so svojimi deťmi nežijú? A aký vplyv má na to výška platu a čas strávený v práci? Práve na to sa bližšie pozreli Carlson, Vanorman a Turner (2017). Jedným zo zistení, na ktoré títo autori prišli je to, že otcovia, ktorí nežijú so svojimi deťmi, či už kvôli rozvodu alebo preto, že sa dieťa narodilo mimo manželstva, sa menej zapájajú do výchovy a menej finančne podporujú deti ako otcovia, ktorí so svojimi deťmi žijú. Zaujímavým zistením bolo, že u otcov, ktorí žili so