Jedným z hriechov (nielen) finančného rozhodovania je držať sa zubami-nechtami pôvodnej možnosti, hoci sú v ponuke iné, lepšie. Ľudia napríklad ostávajú verní svojej banke, hoci im iné banky ponúkajú výhodnejšie podmienky. Dôvodov je niekoľko. Nadhodnocujeme služby a produkty, ktoré využívame a vlastníme. Obávame sa, že budeme zmenu ľutovať. Zároveň sme leniví premýšľať, a to bez ohľadu na výšku nášho IQ (Stanovich, 2009). A čo finančníci - podliehajú i tí omylom v rozhodovaní? Sériou experimentov (Kostovičová a kol., 2017) sme prišli k odpovedi: ako kedy. Vedomosti a skúsenosti vo finančnej doméne robia ľudí imúnnymi voči niektorým nástrahám - napríklad sa nenechajú ovplyvniť formuláciou informácií. Čo sa však týka prednastavenej možnosti, nie sú výnimkou. Takmer polovica z nich sa rozhodla zotrvať pri pôvodnej investícii, hoci boli všetky ostatné výhodnejšie. Uprednostňovaniu pôvodnej, nevýhodnej alternatívy pomáha predchádzať takzvaná “mentálna simulácia”. Ide o zvažov